TEHERÁN - Iránska štátna televízia nazvala kráľovnú „jedným z najväčších zločincov v dejinách ľudstva“ a dokonca ju v sérii šokujúcich vyhlásení prirovnala k Adolfovi Hitlerovi. Zatiaľ čo svet smúti za jednou z najobľúbenejších postáv modernej histórie, autoritársky režim tvrdil, že odchod panovníčky je „dobrou správou pre utláčaných ľudí vo svete“ a jej odkaz je „plný zločinu, ohavnosti a špiny“.
Lídri podobne autoritárskych režimov, Vladimir Putin a Si Ťin- pching, vyjadrili minulý týždeň sústrasť kráľovskej rodine. Iránske ministerstvo zahraničných vecí sa však nevyjadrilo k jej smrti ani k nástupu na trón kráľa Karola III. a jeho televízne kanály napojené na vládu šíria hanebné poznámky o jej odkaze.
Na iránskej sieti Channel 1 učenec Foad Izadi z Teheránskej univerzity v komentároch preložených Inštitúciou pre výskum Blízkeho východu povedal: „Možno, vzhľadom na jej 70 rokov na tróne, by mala byť zaradená na rovnaký zoznam s Hitlerom. Z určitej perspektívy by sme mali byť smutní, že táto osoba zomrela, pretože zomrela bez toho, aby stála pred súdom, bez potrestania a bez zaplatenia za svoje zločiny."
Vo vysielaní v anglickom jazyku na vládnej sieti PressTV dodal: „Kráľovná je slávna imperialistka, kolonialistka, vojnová zločinkyňa, pod jej menom sa deje agresia britskej armády po celom svete."
„Britské ozbrojené sily sú ozbrojené sily kráľovnej. Takže máme len hŕstku ľudí, ktorí sa v minulom storočí zaplietli do toľkých zverstiev: napríklad Hitler, niektorí americkí prezidenti patria do tohto zoznamu a kráľovná Alžbeta. Počet zabitých ľudí je v miliónoch a je za to zodpovedná kráľovná.“
Na rozdiel od mnohých krajín s celoplošným pokrytím, štátna televízia v islamskej republike vo štvrtok informovala o úmrtí najdlhšie vládnuceho panovníka na svete len s krátkym oznámením spolu s archívnymi zábermi a fotografiami, píše Daily Mail.
Študentka Haniyeh pre agentúru AFP povedala, že sa o smrti kráľovnej dozvedela zo sociálnych sietí. „Videla som správu o jej smrti na Instagrame. Nič som necítila a úprimne povedané, bolo mi to jedno,“ povedala.
Vysielatelia po celom svete prerušili normálne programy, aby oznámili jej úmrtie, ale mladý obchodník na severoteheránskom trhu Faraz povedal, že o nej ani nepočul. „Nemám doma televízor a nezaujímam sa o politiku. Nepoznal som ju,“ povedal.
Mnoho Iráncov sa zaujíma o politiku, domácu aj medzinárodnú. Väčšina však zostáva ľahostajná k svetovým kráľovským rodinám odkedy islamská revolúcia v roku 1979 zvrhla vlastnú monarchiu v krajine.
26-ročná zdravotná sestra Faezeh pre agentúru AFP povedala: "Nič som o nej nevedela a jej smrť pre mňa nič neznamená."
Kráľovná Alžbeta navštívila Irán v roku 1961 a ubytovala sa v nádhernom paláci Golestan v Teheráne. Navštívila aj Isfahán, Širáz a Persepolis v sprievode Farah Pahlavi, vtedajšej cisárovnej.
Kráľ Karol III. navštívil Irán na humanitárnej misii po ničivom zemetrasení v Bame na juhovýchode v roku 2003, ktoré si vyžiadalo desaťtisíce životov.
Britské a sovietske sily napadli Irán v roku 1941, aby zabezpečili britské ropné polia v Abadane. Počas okupácie bol šáh Reza Pahlavi nútený odísť do exilu a bol nahradený jeho malým synom Mohammadom Reza Pahlavim.
Británia tiež podporovala Pahlavího armádu počas rozdrvenia kurdskej Mahábádskej republiky v roku 1946.
Iránci si však najviac pamätajú zvrhnutie premiéra Mohammada Mossadegha v auguste 1953 britskými a americkými tajnými službami, ktorý znárodnil ropný priemysel.
Pužívateľ Twitteru, Majid, napísal: „Nerobte z anglickej kráľovnej svätú,“ napísal. "Medzi jej zločiny patrila pomoc irackému baasistickému režimu proti Iránu (vo vojne v rokoch 1980-1988), prevrat proti Mossadeghu, zabitie princeznej Diany, pomoc USA pri útoku na Afganistan a Irak v rokoch 2001 a 2003 a vraždy obyvateľov Severného Írska."
