USA – Niekoľko mesiacov pred vojnou Bidenova administratíva sledovala vojenské úmysly Putina vrátane tisícok vojenských jednotiek, tankov a rakiet prichystaných na ukrajinskej hranici. Podarilo sa im preniknúť do ruského politického vedenia, špionážneho aparátu a armády, od vyšších úrovní až po frontové línie. Na verejnosť prenikli teraz informácie, ktoré mali v tom čase Američania k dispozícii a ako ich posúvali ďalej.
Archívne VIDEO Prvá dáma USA Jill Bidenová navštívila hraničný priechod s Ukrajinou Vyšné Nemecké
Vážne podozrenie pripravovaného vojenského plánu mala Amerika už štyri mesiace pred vojnou, nikto im však neveril. Cesta k nej bola dlhšia ako sme si mysleli. Diplomatické stretnutia, ale aj presuny ľudí a vojenského materiálu. O Zelenskom Američania vážne pochybovali. Neverili, že je rovnocenným protivníkom Putinovi.
V jedno októbrové ráno, v Oválnej kancelárii sedeli najdôležitejší ľudia Ameriky, viceprezidentka, minister zahraničných vecí, minister obrany a šéf CIA. Stretnutie inicioval Jake Sullivan, poradca pre národnú bezpečnosť po tom, čo sa hromadili spravodajské informácie o chystanej invázii. Od neistoty prešiel k obavám a napokon k varovaniu. Prišiel s rozsiahlou analýzou spolu so satelitnými snímkami a komunikáciou z vnútra ruského vojska, s vážnym podozrením na vojenský plán Ruska viesť inváziu na Ukrajinu.
Na niekoľkých stretnutia informovali Bidena o operačných plánoch a nasadených vojenských jednotkách na hranici s Ukrajinou s tým, že sa Rusko pripravuje na masívny útok. Jeho plány sa zdali oproti tým z roku 2014 oveľa radikálnejšie s plánom na ovládnutie väčšiny ukrajinského územia z viacerých smerov.
Bidenovi bol tento plán predstavený ako ohrozenie východného krídla NATO. Aliancia si však nebola istá v tom, či Amerika vie, ako sa vysporiadať s Putinom po zlých skúsenostiach s vládou Donalda Trumpa, ktorý sa snažil podkopať alianciu, preto si ani neboli istí či by USA mohlo zastupovať západnú odpoveď na ruskú inváziu.
Biden pritom pri preberaní úradu sľúbil, že udrží krajinu mimo nových vojen. Aliancia si bola vedomá, že Ukrajina by potrebovala nové zbrane, aby bola schopná sa brániť, obávali sa však priamemu kontaktu NATO s Ruskom vyzbrojeným jadrovými zbraňami.
Moskva chcela bábkovú vládu, USA vedeli, ktorým smerom sa vyberú
Rozsiahly článok zverejnený na Washington Post píše o detailoch, ktoré predchádzali samotnému konfliktu. Čerpali z rozhovorov s viac ako tromi desiatkami predstaviteľov z USA, Ukrajiny, Európy a NATO.
USA predpokladala, ktorým smerom sa Rusi vyberú, vedeli aj to, že útok sa pravdepodobne uskutočnia v zime, aby tvrdá zem uľahčila cestu tankom, Kyjev chceli dobiť za tri až štyri dni, odstrániť prezidenta a nastoliť bábkovú vládu. Po ovládnutí plánovaných území by sa ďalej tlačili na západ smerom k severojužnej línii, ktorá sa tiahne od Moldavska po západné Bielorusko, pričom na západe chceli zanechať podľa Putina “špinavý ukrajinský štát”, ten, ktorí obývajú nenapraviteľní neonacistickí rusofóbovia.
Riaditeľ CIA William J. Burns mal ako jediný priamu skúsenosť s Putinom, nakoľko slúžil ako veľvyslanec USA v Rusku. Putin bol už v minulosti priveľmi fixovaný na Ukrajinu a zapadala mu do konceptu ruskej identity a autority. Vedel, že to Putin myslí vážne. Len niekoľko týždňov po summite Ruska s USA Putin publikoval esej, v ktorej spomenul že Rusi a Ukrajinci sú jeden ľud a západ im ukradol vlastné územie.
Účastníci summitu nedávno poznamenali, že si nemysleli, že odchádzajú domov s vojnou na spadnutie v Európe. Táto esej po stretnutí však upútala ich pozornosť. Aj analytici pochopili, že Putinovi dochádza čas na upevnenie svojho odkazu ako „jedného z veľkých ruských vodcov“.
Spojené štáty, Británia a ďalší členovia NATO strávili roky výcvikom a vybavením ukrajinskej armády, ktorá bola profesionálnejšia a lepšie organizovaná ako pred ruským útokom na Krym a východnú oblasť Donbasu pred siedmimi rokmi. Zbrane, ktoré dodali, boli predovšetkým malorážne a obranné, aby neboli vnímané ako západná provokácia.
Administratíva USA mala však tiež vážne obavy v súvislosti s mladým ukrajinským prezidentom, ktorý nastúpil do úradu na obrovskej vlne podpory verejnosti a túžby po zásadných zmenách, ale čiastočne stratil postavenie verejnosti, pretože nesplnil sľub, a to mier s Ruskom. Zdalo sa, že Zelenskyj (44) sa nemilosrdnému Putinovi nevyrovná.
Jeden z doposiaľ nezverejnených detailov bolo ako sa riaditeľ CIA stretol s Nikolajom Patruševom, bývalým dôstojníkom KGB, z Putinovho rodného mesta Petrohradu, ktorý viedol ruskú Bezpečnostnú radu. Patrušev si však myslel, že budú diskutovať o ďalšom stretnutí Putina a Bidena a zdalo sa, že ho prekvapilo, že šéf CIA prišiel s informáciami o Ukrajine.
USA sa snažili čo najskôr informovať aj ukrajinskú vládu. Stalo sa to v novembri na klimatickej konferencii v Glasgowe. Zelenskému však prišlo informovanie o vojne od USA príliš špekulatívne a obával sa ekonomického kolapsu, preto len oznámil, že bude informovať svojich ľudí. Aj preto, že každý ďalší komentár zo strany USA na adresu Ruska znamenal zmenu kurzu ukrajinskej meny. Šéf Zelenského štábu Yermak spomenul, aké by to asi bolo ak by podľahli panike už skôr, ekonomika by vraj trpela už 3 alebo 4 mesiace predtým. Podľa ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu bolo relevantných informácií primálo až do posledných štyroch dní pred začiatkom invázie.
Koncom októbra sa Biden zveril s informáciami predstaviteľom Británie, Francúzska a Nemecka. Väčšina však pochybovala. USA sa niekoľko mesiacov sa usilovala presvedčiť aj ďalších spojencov v aliancii o vážnej hrozbe zo strany Ruska. Bolo však pre nich ťažké pochopiť ambície Putina, nezdalo sa im to ako niečo, čo by racionálna krajina mohla podniknúť. Ostatné krajiny skôr predpokladali iba lokalizovaný konflikt na východe Ukrajiny.
7. decembra Putin a Biden spolu hovorili cez videohovor. Putin tvrdil, že expanzia západnej aliancie na východ bola hlavným faktorom pri jeho rozhodnutí vyslať vojakov na ukrajinskú hranicu. Tvrdil, že Rusko iba chránilo svoje vlastné záujmy a územnú celistvosť. Zopakoval svoje stanovisko k Ukrajine, ktoré bolo formálne ponúknuté v polovici decembra v dvoch navrhovaných zmluvách – že NATO musí ukončiť svoje plány rozširovania a zastaviť akúkoľvek činnosť v krajinách, ktoré sa pripojili k aliancii po roku 1997, medzi ktoré patrí Poľsko, Rumunsko, Bulharsko a pobaltské štáty. Aliancia však nesúhlasila.
Zatiaľ čo Biden opakovane tvrdil, že na Ukrajine nebudú žiadne americké jednotky, Pentagon zvýšil vopred rozmiestnené zásoby zbraní v Poľsku a presunul tam helikoptéry z Grécka. Ďalšie jednotky boli vyslané z Talianska do východného Rumunska a ďalšie odišli do Maďarska a Bulharska. Počas niekoľkých nasledujúcich mesiacov sa vojenská prítomnosť USA v Európe zvýšila zo 74 000 na 100 000 vojakov. Štyri vzdušné stíhacie letky sa zmenili na 12 a počet povrchových bojových lodí v regióne sa zvýšil z piatich na 26. Poradca pre americkú národnú bezpečnosť spomenul, že tým chceli len povedať, že diplomaciu berú vážne, ale majú také obavy, že presúvajú radšej ľudí a materiál.
K tomuto kroku sa vyjadril aj minister zahraničných vecí Ukrajiny Kuleba, a poznamenal, že žiadna iná krajina na svete neurobila viac pre Ukrajinu, aby získala potrebné zbrane, ako Spojené štáty americké od 24. februára. Ale od začiatku on a ďalší ukrajinskí predstavitelia veria, že stratégia „neprovokácie“ bola nesprávna.
Biden hovoril s Putinom ešte raz telefonicky. 12. februára povedal Biely dom ruskému prezidentovi, že “zatiaľ čo Spojené štáty sú naďalej pripravené zapojiť sa do diplomacie, v plnej koordinácii s našimi spojencami a partnermi, sme rovnako pripravení aj na iné scenáre“.
24.februára Putin spustil inváziu.
Je možné, že na povrch po rozhovoroch s viac ako tromi desiatkami ľudí vypláva ešte viac detailov.
