MADRID - Situácia v Európe je vážna. Mestá bojujú s nedostatkom energie a šetria, kde sa to len dá. V južných krajinách pri Stredozemnom mori vypínajú klimatizáciu, mestá v Nemecku sa počas noci zahaľujú do tmy a Rakúsko presadilo podobný krok pri osvetlení pamiatok. Situácia sa však bude časom ešte zhoršovať.
Obyvatelia Španielska prežívajú krušné chvíle. Vládny kabinet im odkázal, aby hľadali iné alternatívy na schladenie, keďže klimatizácia sa stane čochvíľa minulosťou. Úradníci by si mali napríklad uvoľniť kravaty, informuje Daily Mail. Predseda vlády Pedro Sánchez, ktorý predstúpil pred novinárov v madridskom paláci Moncloa bez kravaty, povedal, že v krajine nastanú ďalšie zmeny v súvislosti so šetrením energie. "Vidíte, že ani ja nemám kravatu. Spoločnými silami to dokážeme," povedal.
Nočné osvetlenie
Štáty EÚ sa zúfalo snažia nájsť spôsoby, ako znížiť spotrebu energie pred príchodom zimy. Situácia s dodávkou energie sa skomplikovala, keď Rusko začalo obmedzovať dodávky plynu na tento kontinent. Nemecko už začalo vypínať pouličné osvetlenie v Berlíne, zatiaľ čo Hannover uzavrie teplú vodu vo verejných budovách. Politici pripustili, že ohrozený je aj Oktoberfest a vianočné trhy, ktoré sa nemusia vôbec konať. V Rakúsku mesto Linz vyplo v noci osvetlenie historických pamiatok, zatiaľ čo Salzburg pripravuje podobné plány.
Európa čelí energetickej kríze. Podľa ruského prezidenta Vladimira Putina je to odveta pre európske krajiny, ktoré sa vo vojne postavili na stranu Ukrajiny. Európsky kontinent je na 40 percent závislý od ruského plynu. V súčasnej situácii sa však zrejme musí pripraviť na silnú zimu.
Nemecko
Najzasiahnutejšie bude Nemecko, keďže spomedzi európskych krajín je najviac závislé od ruského plynu. Vyše polovicu dodávok, ktoré spotrebuje, dostáva priamo z Ruska. Navyše nemá prístavy, ktoré by mu umožňovali import plynu z iných krajín. Vo výstavbe sú dva, ale v prevádzke budú až na budúci rok. V snahe predísť nedostatku energie znovu spúšťa uhoľné elektrárne a snaží sa predĺžiť životnosť svojich troch zostávajúcich jadrových elektrární, ktoré mali byť na konci roka vyradené z prevádzky.
Belgicko
V krajine prebiehajú rozhovory medzi vládou francúzskeho dodávateľa, ktorý prevádzkuje dve jadrové elektrárne, s cieľom predĺžiť ich životnosť o ďalších desať rokov. Spoločnosť však uviedla, že závody sa nemôžu hneď vrátiť do prevádzky. Ich spustenie bude možné najskôr v roku 2026. V energetickej kríze tak nepomôžu.
Francúzsko
Vo Francúzsku, ktoré má najväčšie jadrové elektrárne na svete, sú tiež problémy. Polovica jeho reaktorov je momentálne odpojená z dôvodu neočakávaného problému s ich chladiacimi systémami a nie je stanovený dátum, kedy majú byť opravené. Medzitým je EDF (prevádzkovateľ) nútený narobiť si obrovské dlhy nákupom energie z iných častí Európy. Situácia sa natoľko vyhrotila, že vláda prezident Emmanuel Macron prichádza s myšlienkou znárodniť spoločnosť, aby sa elektrárne opäť dostali do prevádzky.
Na tento rok má Slovensko zásoby energie zabezpečené, tvrdí Sulík (archívne video)
Problémy s plynom
Krajiny sa tiež snažia nahromadiť čo najviac plynu pred príchodom zimy. Domácnosti v Spojenom kráľovstve, ktoré nakupuje plyn z Európy, boli varované, že účty za energie sa môžu až strojnásobiť, zatiaľ čo Nemci budú musieť zaplatiť dodatočnú "prirážku za plyn", aby zastavili prepad dodávok. Poplatok vstúpi do platnosti od októbra a potrvá minimálne do marca 2024. Dotkne sa približne polovice nemeckých domácností, ktoré kúria plynovými kotlami.
Zatiaľ čo ku energetickej kríze sa schyľuje už nejaký čas, situácia začala eskalovať v priebehu minulého týždňa, keď Rusko znížilo množstvo plynu prichádzajúceho cez plynovod Nord Stream 1 na 20 percent kapacity. Oficiálne vyjadrenie z Moskvy znie, že zníženie dodávok plynu je spôsobené opravami na plynovode.
Čo tým Putin sleduje?
Tento krok je zúfalý. Rusko sa spolieha na príjmy z energetiky, aby udržalo svoju ekonomiku nad vodou a nespadlo do hlbokej recesie. Putin vsádza na to, že európska jednota nad Ukrajinou sa zlomí skôr, ako domácnosti pocítia najhoršie následky nedostatku energie. Ak Kyjev stratí podporu Západu, Ukrajina môže byť následne nútená hľadať mierovú dohodu, ktorá by uprednostnila Putnove požiadavky.
