BRATISLAVA – Bezpečné dodávky zemného plynu pre slovenských odberateľov bez akýchkoľvek obmedzení by mohol ohroziť jeho nedostatok v tranzitných krajinách, hoci za normálnych okolností je tok plynu na týchto trasách spoľahlivý. Zhodli sa na tom energetickí analytici Karel Hirman a Jozef Badida.
VIDEO Dobré správy pre Slovensko: V zásobníkoch máme dostatok plynu na ďalšiu vykurovaciu sezónu
Problémom môže byť aj to, že z plynu, ktorý je uskladnený v slovenských zásobníkoch, vlastní Slovenský plynárenský priemysel (SPP) len časť. O tom, že Slovensko má dostatok plynu na nadchádzajúcu zimnú vykurovaciu sezónu, informoval v utorok (12.7.) minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Základný problém je však podľa Hirmana v tom, či bude plynová sústava schopná prepravovať plyn aj po úplnom zastavení jeho toku z Ruska. "To znamená, že či plyn, ktorý SPP označuje za nórsky, sa z Nemecka dostane fyzicky na územie SR, alebo LNG plyn z terminálov v Taliansku alebo Chorvátsku," uviedol Hirman.
Prípadné obmedzenie prepravných trás je rizikom aj podľa analytika portálu energieprevas.sk Jozefa Badidu. "Za normálnych okolností je tok plynu na týchto trasách spoľahlivý, no prípadný nedostatok plynu v jednotlivých tranzitných krajinách ešte môže zamiešať kartami," upozornil Badida. Aktuálne zásoby plynu by podľa neho na pokrytie nadchádzajúcej vykurovacej sezóny mohli stačiť. "Otázne však je, či všetok spomínaný plyn je určený výlučne pre slovenských dodávateľov, a ako majú jeho dodávky zmluvne garantované," uviedol analytik.
V zásobovaní plynom je v nasledujúcich mesiacoch ešte veľa rizík
Hirman upozornil, že podľa údajov plynárenského portálu agsi je v slovenských zásobníkoch uskladnených v prepočte na energiu približne 23 terawatthodín (TWh) zemného plynu, pričom ročná spotreba sa pohybuje na úrovni okolo 57 TWh. "Za posledné roky na bezproblémové prekonanie akýchkoľvek podmienok v zime sa uskladňovalo v zásobníkoch Nafty a Pozagasu cca 28-30 TWh pred samotným začiatkom vykurovacej sezóny. Bol v tom aj plyn pre zákazníkov mimo Slovenska, ale toto množstvo garantovalo, že aj ku koncu zimy budú mať zásobníky dostatočný výtlačný denný výkon v prípade silných mrazov na konci februára/začiatku marca," pripomenul Hirman.
V zásobovaní plynom je tak podľa Hirmana v nasledujúcich mesiacoch ešte veľa rizík. "Keďže nikto nevie povedať, ako bude, nevieme, aká bude zima, nevieme, ako sa zachová Putin a zásoby máme v zásobníkoch stále o dosť menšie, ako sú obvyklé pred vykurovacou sezónou, tak dnes v polovici júla tvrdiť, že sme pripravení na celú zimnú vykurovaciu sezónu, je minimálne veľmi predčasné a neseriózne," dodal.
Ceny ropy na svetových trhoch nemusí znížiť ani prípadná recesia
Svetový dopyt po rope podľa odhadov dosiahne v roku 2023 101,6 milióna barelov denne (mb/d), čím prekoná úrovne pred pandémiou. Zatiaľ čo vyššie ceny a slabší ekonomický výhľad zmierňujú rast spotreby, podporovať ho, naopak, bude ožívajúca aktivita Číny. I keď prudko stúpajúca inflácia a pomalý rast vyvolávajú príznaky recesie, je nepravdepodobné, že by svetový dopyt po rope klesol natoľko, aby spôsobil pokles cien, ako tomu bolo v roku 2008, upozornil Martin Krištoff, finančný analytik spoločnosti Haberl Wealth Management.
"V súčasnosti je problém na strane ponuky a v prípade skĺznutia do recesie by sme nemuseli zaznamenať výraznejšie zníženie cien," myslí si Krištoff. Celková ťažba ropy môže podľa analytika v budúcom roku ešte klesnúť, keďže ruské objemy ťažby budú zrušené pre embargo a sankcie. Dopyt po rope v súčasnosti znižujú aj opatrenia súvisiace s pandémiou ochorenia COVID-19 v Šanghaji, Pekingu a ďalších veľkých čínskych mestách. Keď čínska vláda začne tieto obmedzenia uvoľňovať, zadržiavaný dopyt by mohol opäť zvýšiť ceny.
Globálna ponuka ropy môže mať podľa analytika v budúcom roku problémy s udržaním kroku s dopytom, keďže prísnejšie sankcie prinútia Rusko uzavrieť viac vrtov a množstvo producentov narazí na kapacitné obmedzenia. Krajiny EÚ sa dohodli, že zakážu 90 % dovozu ruskej ropy a ropných produktov v rámci bloku. Očakáva sa, že producenti mimo krajín Organizácie vyvážajúcich ropu a Ruska (OPEC+) na čele s USA zvýšia ťažbu o 1,9 mb/d v roku 2022 a o ďalších 1,8 mb/d na budúci rok. Spotreba ropy vo svete by podľa predpovedí mohla v tomto roku vzrásť v priemere o 2,3 mb/d. "Ďalší nárast o 1,9 mb/d sa očakáva v budúcom roku s podporou nových rozbehnutých rafinérií v Afrike, na Strednom východe a v Ázii," priblížil Krištoff.
Nedostatok jednotlivých ropných produktov môže pretrvávať v dôsledku nerovnomerného tempa rastu dopytu a obmedzení v rafinérskom systéme. Zásoby ropných destilátov v krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v priemysle klesli od januára 2021 o štvrtinu na najnižšiu úroveň od roku 2004. "Veľmi nízke zásoby v priemysle tak ďalej tlačia ceny destilátov k rekordným maximám, čo má dosah na iné produkty, ktoré by mohli spôsobiť vyššie ceny pohonných látok na čerpacích staniciach," dodal analytik.
