KYJEV/MINSK - Ruská plnohodnotná invázia na Ukrajinu začala 24. februára zároveň zo štyroch smerov, z ktorých jeden zahŕňal bieloruské územie. Očakávalo sa, že onedlho potom sa bieloruskí vojaci priamo zapoja do vojny. Štyri mesiace od začiatku konfliktu ale vyslanie svojich jednotiek do vojny bieloruský vodca Alexander Lukašenko aj naďalej odkladá, píše denník The Kyiv Independent.
Zdá sa, že toto rozhodnutie nie je pre Lukašenka jednoduché. Vernosť ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a opora v ruských peniazoch sú pre Lukašenka hlavnými faktormi jeho zotrvania na čele krajiny. Bieloruský vodca ďalej podporuje propagandu a hľadá motív, ktorý by Bielorusko pre účasť vo vojne malo. Okrem toho krajina pokračuje v masívnych vojenských cvičeniach, ktoré udržiavajú v pohotovosti ukrajinské jednotky blízko severnej hranice a ďaleko od aktívnych bojov na východe krajiny.
Bielorusi napriek tomu myšlienku vyslania bieloruských vojakov na Ukrajinu nepodporujú. Takéto rozhodnutie by Lukašenka mohlo stáť podporu armády alebo viesť k ďalšej vlne občianskych nepokojov. Vojenskí analytici a pozorovatelia sa zhodujú, že Bielorusko sa vyhráža Ukrajine a snaží sa svojich susedov udržať v najvyššej pohotovosti. Minsk má ale iba trochu obmedzené možnosti.
Viac vojakov ako Poľsko
Bieloruská armáda má v súčasnosti 50 000 vojakov a dôstojníkov, ďalších 15 000 ľudí je vedených ako vojenský personál. Vojenská rezerva pre prípad mobilizácie pozostáva z 290 000 ľudí, uvádza minuloročná ročenka londýnskeho Medzinárodného inštitútu strategických štúdií (IISS) The Military Balance 2021. Počet vojakov tejto východoeurópskej krajiny s 9,5 miliónmi obyvateľov je tak nad očakávania vysoký. Pre porovnanie, susedné Poľsko, ktoré má štyrikrát viac obyvateľov a najmenej 20-krát väčší rozpočet, má 125 000 vojakov.
Najväčšou štruktúrou bieloruskej armády sú pozemné sily, iba zlomok z nich je ale okamžite schopný nastúpiť. Podľa správy ruského Centra pre analýzu stratégií a technológií (CAST) slúži v časoch mieru pri pozemných silách len 10 000 až 15 000 vojakov. Ostatné treba povolať. Bieloruský vojenský expert Jahor Lebjadok predpokladá, že bez mobilizácie by krajina mohla okamžite vyslať do boja okolo 6000 vojakov.
Podľa správ z roku 2020 by Bielorusko mohlo mať 1200 tankov, z toho 800 z nich v zálohe. Ich počet je pravdepodobne nadsadený. Väčšina z nich sú sovietske T-72 a nie je isté, nakoľko sú pripravené na boj. Z čias, keď bolo Bielorusko súčasťou Sovietskeho zväzu, pochádza aj väčšina bieloruského delostrelectva. Bieloruské letectvo v súčasnosti disponuje niekoľkými desiatkami sovietskych stíhačiek MiG-29 a bojovými lietadlami Su-25. Jedinými novými lietadlami sú štyri stíhačky Su-30 a 12 cvičných bojových lietadiel Jak-130.
Bieloruská protivzdušná obrana pozostáva primárne z ruských S-300 navrhnutých v 80. rokoch minulého storočia, ktoré sa ukázali ako neúspešné proti raketometom HIMARS americkej výroby. Putin sa na konci júna zaviazal Bielorusku v najbližších mesiacoch poskytnúť raketové systémy Iskander-M, ktoré môžu niesť jadrové hlavice.
Boje predstavujú pre bieloruskú armádu problém
Jedinou zložkou bieloruských ozbrojených síl s riadnymi bojovými skúsenosťami sú sily zvláštnych operácií, ktoré zahŕňajú tri brigády elitnej pechoty s celkovým počtom 300 až 600 vojakov. Tieto sily sa osvedčili ako tie najúčinnejšie a bieloruskému režimu najlojálnejšie. Dve z troch brigád sa podieľali na brutálnom potlačení protestov v roku 2020, ktoré rozpútali prezidentské voľby, považované medzinárodným spoločenstvom za sfalšované.
"Boje na bojisku predstavujú pre bieloruskú armádu problém. Optimálne by bolo bieloruských vojakov použiť na prieskumné a sabotážne operácie proti konkrétnym cieľom a konvojom ukrajinských vojakov," hovorí Lebjadok. Začiatkom júna ukrajinský vojenský expert Oleh Ždanov uviedol, že pravdepodobnosť vstupu Bieloruska do vojny je 50 na 50. "Mnoho faktorov hovorí pre prípravu. Otázka, či ide o pohľadnú pre Putina, alebo o skutočnú prípravu na útok, zostáva otvorená," uviedol odborník.
Americký Inštitút pre výskum vojny (ISW) sa domnieva, že cvičenia majú Ukrajinu zastrašiť, no zároveň je nepravdepodobné, že sa Bielorusko do konfliktu zapojí. "Alexander Lukašenko si zrejme nemôže na domácej pôde dovoliť dôsledky zapojenia svojich obmedzených vojenských prostriedkov do nákladnej zahraničnej vojny," uvádza ISW.
Rozhodnutie zapojiť sa do vojny je nepopulárne
Aj napriek snahám bieloruskej propagandy zostáva predstava zapojenia bieloruských vojakov do vojny v Bielorusku nepopulárna. Prieskumy verejnej mienky londýnskeho think-tanku Chatham House ukazujú, že nasadenie jednotiek na Ukrajine podporuje len tri až šesť percent Bielorusov. Viac ako polovica populácie sa obáva, že bude Bielorusko do vojny zatiahnuté, uvádza prieskum Belarusian Change Tracker.
Rusko sa snaží Bielorusko prinútiť, aby sa do konfliktu na ruskej strane zapojilo. Podľa analytika a historika Valera Karbaleviča sa Bielorusko pripojí len vtedy, ak k tomu bude mať Lukašenko politickú vôľu. Bieloruský vodca sa ale podľa neho snaží nátlaku Moskvy odolávať. Lebjadok naopak tvrdí, že Lukašenko odovzdal kontrolu nad svojou armádou Rusku. "O otázke bieloruskej účasti vo vojne rozhoduje Putin," povedal Lebjadok v rozhovore so serverom Mediazona.
