ZáHREB - Zvyšovanie hladiny svetových oceánov v dôsledku globálneho otepľovania je už verejne známa vec. Tento negatívny jav sa podľa odhadov odborníkov dotkne pobreží po celom svete. Výnimkou nie je ani Jadranské more, ktoré je pre Slovákov jednou z najvyhľadávanejších dovolenkových destinácií.
SHMÚ: Kvôli globálnemu otepľovaniu klesá na Slovensku podzemná voda (archívne video)
Chorvátsky klimatológ Ivan Guttler sa pre televíziu N1 vyjadril na tému extrémnych poveternostných podmienok na svete. Podľa jeho slov sa nachádzame v letnej sezóne, kedy sú teploty prirodzene vyššie. Ľudstvo v posledných dvoch storočiach zaznamenáva čoraz vyššie teploty vzduchu. "Z vedeckého hľadiska si nemôžeme byť nikdy stopercentne istí, ale na vlastné oči vidíme, že letá sú čoraz teplejšie. Obdobie extrémne vysokých teplôt je stále dlhšie a teploty vyššie," vysvetľuje.
Odpoveďou je podľa odborníka skutočnosť, že do atmosféry sme vypustili miliardy ton oxidu uhličitého. "Pri spaľovaní ropy a ťažbe plynu sa časť CO2 dostane do oceánov alebo ho nasiaknu lesy, no viac ako 50 percent sa akumuluje v atmosfére."
Zmeny v podnebí sú čoraz viac zreteľnejšie. S každým stupňom navyše obsahuje čoraz teplejšia atmosféra stále viac vodnej pary. V súčasnosti je to sedem percent. "Ak by sme svet ohriali o tri stupne, čo je jedna z možností do konca tohto storočia, toto číslo narastie na 21 percent," povedal Guttler.
Zvýšená hladina morí
Veci sa očividne uberajú zlým smerom. Teplota vzduchu sa totiž každým rokom zvyšuje. Ľudstvo sa ešte stále nachádza v rannom štádiu. Extrémne suchá strieda obdobie silných búrok. Z dlhodobého hľadiska sa situácia dá ešte kontrolovať. Na otázku o nebezpečenstve stúpania morí klimatológ povedal: "Nie všetky časti pobrežia sú rovnako zraniteľné. Údolie rieky Neretvy sa často uvádza ako výstraha, pričom stúpajúca hladina mora vytláčajúca Neretvu smerom k Jadranu je už teraz s určitosťou oblasťou salinizácie (soľné pôdy)." Hladina Jadranu v súčasnosti rastie o tri až štyri milimetre každý rok. "Dúfajme, že sa to nezrýchli. Stavebné plány v pobrežnej zóne predstavujú v horizonte niekoľkých desaťročí veľké riziko," vysvetľuje.
Nové plodiny
Guttler priblížil, že ľudstvo produkuje priveľa potravinového odpadu. Odhaduje sa, že asi 30 percent všetkého jedla sa vyhodí. Existuje tu však priestor na lepšie využitie dostupnej pôdy. "Budeme sa musieť prispôsobiť na nové plodiny, ktoré sú odolnejšie voči vysokým teplotám," uvažuje. Čo sa týka opätovného spustenia elektrární a ich vplyvu na globálne otepľovanie, hovorí, že nás to vráti o krok späť.
