VIEDEŇ - Rakúsko 1. januára 2019 zaviedlo prispôsobovací mechanizmus na výpočet paušálnej sumy rodinných prídavkov a rôznych daňových výhod, ktorú poskytuje pracovníkom, ktorých deti majú trvalé bydlisko v inom členskom štáte. Tento mechanizmus predstavuje neodôvodnenú nepriamu diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti migrujúcich pracovníkov, informuje Súdny dvor EÚ.
Prispôsobenie rodinných prídavkov a rôznych daňových výhod, ktoré Rakúsko poskytuje pracovníkom v závislosti od štátu bydliska ich detí, je v rozpore s právom Únie, vyplýva z rozsudku. Tieto daňové výhody zahŕňajú daňový bonus na vyživované dieťa, rodinný bonus „plus“, daňový bonus pre domácnosť s jediným príjmom, daňový bonus pre rodiča samoživiteľa a daňový bonus z dôvodu výživného.
Komisiu podporujú aj Slováci
Prispôsobenie sa môže uskutočniť smerom nahor alebo nadol v závislosti od všeobecnej cenovej úrovne v dotknutom členskom štáte. Komisia sa domnievala, že tento prispôsobovací mechanizmus a rozdielne zaobchádzanie, ktoré z neho vyplýva predovšetkým pre migrujúcich pracovníkov v porovnaní s vlastnými štátnymi príslušníkmi, je v rozpore s právom Únie. Aj preto podala proti Rakúsku žalobu o nesplnenie povinnosti na Súdny dvor.
Komisiu v tejto veci podporujú Česká republika, Chorvátsko, Poľsko, Rumunsko, Slovinsko, Slovensko a Dozorný úrad EZVO, zatiaľ čo Dánsko a Nórsko vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania na podporu Rakúska.
Rakušania porušili pravidlá
Súdny dvor vo svojom rozsudku z dnešného dňa najprv konštatuje, že dotknuté rodinné prídavky a daňový bonus na vyživované dieťa predstavujú rodinné dávky, na ktoré sa vzťahuje nariadenie o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktoré nepodliehajú žiadnemu zníženiu alebo zmene na základe skutočnosti, že príjemca alebo jeho rodinní príslušníci majú bydlisko v členskom štáte inom, než je štát, ktorý ich poskytuje.
Archívne VIDEO Mikulec nevníma hraničné protesty pozitívne, podľa neho nepomôžu ani samotným pendlerov, odporúča im obrátiť sa na Ústavný súd
Nariadenie tak vyžaduje striktnú rovnocennosť výšky rodinných dávok poskytovaných členským štátom pracovníkom, ktorých rodinní príslušníci majú bydlisko v tomto členskom štáte, a dávok poskytovaných pracovníkom, ktorých rodinní príslušníci majú bydlisko v inom členskom štáte. "Súdny dvor v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ak sa nezohľadňujú rozdiely v cenových úrovniach v rámci poskytujúceho členského štátu, rozdiely v kúpnej sile medzi členskými štátmi neodôvodňujú, aby členský štát mohol tejto druhej kategórii osôb poskytovať dávky v inej výške než osobám patriacim do prvej kategórie," informovalo riaditeľstvo pre komunikáciu.
"Za týchto podmienok Súdny dvor uvádza, že sporná rakúska právna úprava, keďže prispôsobuje rodinné dávky v závislosti od štátu pobytu detí príjemcu, predstavuje porušenie nariadenia o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia," uviedli. Pokiaľ ide ďalej o rodinné prídavky a všetky daňové výhody uvedené v žalobe Komisie, Súdny dvor pripomína, že právo Únie zakazuje akúkoľvek diskrimináciu v oblasti sociálneho zabezpečenia z dôvodu štátnej príslušnosti migrujúcich pracovníkov.
Nepriama diskriminácia pendlerov
V rozhodnutí sa ďalšej uvádza, že sporný prispôsobovací mechanizmus, ktorý sa uplatňuje len v prípade bydliska dieťaťa mimo rakúskeho územia, sa pritom dotýka predovšetkým migrujúcich pracovníkov, keďže je oveľa pravdepodobnejšie, že ich deti budú mať bydlisko v inom členskom štáte. "Navyše, veľká väčšina migrujúcich pracovníkov, ktorých sa tento mechanizmus dotýka, pochádza z členských štátov, v ktorých sú životné náklady v porovnaní so životnými nákladmi v Rakúsku nižšie, takže títo pracovníci poberajú dávky a požívajú sociálne a daňové výhody v nižšej sume, než aká sa poskytuje rakúskym pracovníkom," uvádza tlačový odbor.
Tento prispôsobovací mechanizmus preto predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, ktorá v každom prípade nie je odôvodnená. Súdny dvor v tejto súvislosti zdôrazňuje, že migrujúci pracovníci sa rovnakým spôsobom ako vlastný pracovník podieľajú na určení a financovaní príspevkov na dotknuté rodinné prídavky a daňové výhody, pričom sa v tejto súvislosti neprihliada na miesto bydliska ich detí. Podľa Súdneho dvora z toho vyplýva, že sporná rakúska právna úprava predstavuje aj porušenie nariadenia o slobode pohybu pracovníkov v rámci Únie. "Za týchto podmienok Súdny dvor v celom rozsahu vyhovel žalobe o nesplnenie povinnosti podanej Komisiou," dodal tlačový odbor.
