OTTAWA - Expert na zahraničnú politiku kritizuje nedávne tvrdenie kanadskej veľvyslankyne na Ukrajine Larisy Galadzovej, ktorá uviedla, že nič nemohlo zabrániť ruskej ilegálnej invázii na Ukrajinu. Tento mesiac sa Galadzová vrátila do Kyjeva po tom, ako bolo veľvyslanectvo vo februári evakuované. Vojne sa podľa kritikov dalo zabrániť. Všetko sa to začalo porušovaním dohôd.
V rozhovore pre CBC News Larisa Galadzová povedala, že si nemyslí, že by bol niekto schopný zastaviť Putina v tom, čo na Ukrajine spáchal. "Spravil to ako človek , ktorého myseľ sa nachádza v istom rozpoložení. Nebral do úvahy ani historické fakty. Neuvažoval logicky ani racionálne," uviedla.
Profesor politológie s odbornými znalosťami o Ukrajine a Rusku na Univerzite v Ottawe Ivan Katchanovski pre The Maple povedal, že Galadzovej tvrdenia nie sú podložené žiadnymi faktami. "Vojne sa dalo predísť. Konkrétne o tom hovorí dohoda, v ktorej sa Ukrajina zaviazala, že zostane neutrálnou krajinou. Plnenie minských dohôd mohlo zastaviť Putinovu inváziu," povedal.
Minské dohody
Je to súbor dvoch dohôd, ktoré boli podpísané v rokoch 2014 a 2015. Vznikli v snahe ukončiť boje v oblasti Donbasu medzi ukrajinskými silami a ruskými separatistami. Dohody okrem iného udeľovali akúsi formu samosprávy oblastiam v regióne Donbas, ktoré boli v rukách separatistov. Dohoda z roku 2014 stroskotala a nedokázala zastaviť boje. Aktualizovaná dohoda z roku 2015 nebola nikdy riadne implementovaná a obe strany naďalej porušovali prímerie.
Podľa informácií Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá konflikt monitoruje, došlo v roku 2021 v dôsledku bojov v regióne Donbas k viac ako 93 000 porušeniam prímeria na oboch stranách. Silné explózie spôsobené ostreľovaním a streľbou z tankov boli zaznamenané v oblastiach, kde etnickí Rusi tvoria najväčšiu menšinovú skupinu. Podľa komisára OSN pre ľudské práva prišlo o život v oblastiach ovládaných separatistami medzi rokmi 2018 a 2021 až 81 percent civilistov.
Anexia Krymu
Západné krajiny boli kritizované za to, že netlačili na Ukrajinu, aby podporila svoju stranu dohody z Minska. Katchanovski naznačil, že pred Putinovou inváziou mohla úspešná mierová dohoda umožniť Ukrajine vstúpiť do Európskej únie (EÚ) výmenou za neutralitu. Integrácia do EÚ, silne podporovaná západnými krajinami, bola kľúčovou požiadavkou povstania na Majdane z roku 2014, ktoré zvrhlo kyjevskú proruskú vládu. Násilné povstanie a jeho dôsledky podnietili v tom istom roku ruskú anexiu Krymu.
"Hľadanie mierovej dohody s Ruskom však nebolo hlavným cieľom Spojených štátov, ktoré majú veľmi silný vplyv na ukrajinskú politiku a najmä na ukrajinského prezidenta Volodymra Zelenského. Ukrajina je hracou figúrkou USA," povedal Katchanovski s tým, že USA majú tiež právomoc presadzovať riadne vykonávanie mierovej dohody.
Prečo je NATO problém?
Ďalším problémom, ktorý podčiarkuje súčasný konflikt, sú obavy z krokov Ukrajiny vstúpiť do NATO, západnej vojenskej aliancie, ktorá vznikla počas studenej vojny. Po páde Sovietskeho zväzu v roku 1991 poskytla vojenská aliancia v priebehu tridsiatich rokov členstvo štrnástim štátom východnej Európy vrátane Slovenska, a to aj napriek tomu, že aliancia sa zaviazala nerozširovať sa smerom na východ. Rusko, ktoré Západ považuje za hrozbu, začalo voči tomuto rozšíreniu silno namietať.
Na samite NATO v Bukurešti v roku 2008 hlavy štátov NATO vyhlásili, že vítajú "euroatlantické snahy Ukrajiny a Gruzínska o členstvo v NATO". Obe tieto krajiny susedia s Ruskom. V tom istom roku kanadský premiér Stephen Harper oznámil silnú podporu Kanady pre vstup Ukrajiny do aliancie. "V období pred Putinovou inváziou ešte existovala malá bezprostredná vyhliadka Ukrajiny na formálny vstup do NATO," povedal Katchanovski. Pre Putinovu inváziu neexistuje podľa neho žiadne ospravedlnenie, no zároveň to neznamená, že rozšírenie NATO alebo využitie Ukrajiny ako vojenského štítu proti Rusku je úplne bezpredmetné.
Vykreslenie iracionálneho vodcu
Pokusy označiť Putina za iracionálneho sú typické pre vojnovú propagandu. Katchanovski poznamenal, že podobná rétorika sa použila na opis bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna v období pred inváziou USA. "Nie je to nič nové. To, že sa na Putina pozeráme ako na človeka, ktorý nevie racionálne uvažovať, neznamená, že jeho kroky sú ospravedlniteľné alebo že sa vážne nepomýlil vo svojich vyhliadkach na rýchle víťazstvo na Ukrajine," vysvetlil.
Začiatkom tohto mesiaca Ukrajinska pravda informovala, že britský premiér Boris Johnson tlačil na Zelenského, aby sa vzdal mierových rokovaní s Ruskom, a to aj napriek slabému pokroku, ktorý sa dosiahol v takýchto rozhovoroch. Katchanovski povedal, že existuje reálna možnosť, že by sa mohla dosiahnuť dohoda, no západné krajiny, ktoré využívajú Ukrajinu na tzv. zástupnú vojnu proti Rusku, ju neprijmú. "V záujme Západu nie je uzavrieť mierovú dohodu, pokiaľ Rusko v podstate nekapituluje," povedal.
Dôkazy o kanadskej eskalácii konfliktu?
Tamara Lorinczová, doktorka globálneho riadenia na Univerzite Wilfrida Lauriera a členka kanadského inštitútu pre zahraničnú politiku, súhlasí s tým, že vojne na Ukrajine sa dalo predísť. Povedala, že Kanada a jej spojenci eskalovali konflikt namiesto toho, aby presadzovali diplomatické riešenie Kroky NATO považuje za hlavný faktor podnecovania vojny. "Vidíme, ako NATO už mnoho rokov provokuje bojujúce strany na vyvolanie vojny v tomto regióne," povedala Lorinczová pre The Maple s odvolaním sa na vyhlásenie samitu v Bukurešti a na podporu USA a Kanady pre povstanie v roku 2014. Predstavovalo podľa nej prevrat, ktorý krajinu uvrhol do občianskej vojny.
Ako pokračovala, Kanada a USA mali podporiť implementáciu minských dohôd. Poznamenala, že druhá dohoda z Minska požadovala "stiahnutie všetkých zahraničných ozbrojených formácií, vojenskej techniky a tiež žoldnierov z územia Ukrajiny". Kanada však podľa nej podkopala túto dohodu prostredníctvom operácie UNIFIER, vojenskej misie, v rámci ktorej boli na Ukrajine rozmiestnené stovky kanadských vojakov a "nesmrtiace" vojenské vybavenie na výcvik bezpečnostných síl, vrátane členov prápora Azov. Okrem toho Kanada v januári presunula do Čierneho mora vojnovú loď a od roku 2014 vykonáva vojenskú posilnenú leteckú políciu pri ruských hraniciach vo východnej Európe. Stovky kanadských vojakov sú tiež rozmiestnených ako súčasť bojovej skupiny v Lotyšsku.
V roku 2017 Kanada zaradila Ukrajinu na zoznam krajín schválených na vývoz zbraní, čo umožnilo kanadským výrobcom predávať zbrane a strelivo "vláde a schváleným koncovým používateľom v tejto krajine". V roku 2020 Kanada predala Ukrajine vojenský tovar v hodnote 329-tisíc eur vrátane automatických zbraní, munície, elektronických zariadení, zobrazovacej technológie a softvéru.
