LONDÝN - Britská agentúra pre obranné spravodajstvo Defence Intelligence analyzovala bojaschopnosť a aktuálnu situáciu ruskej armády. Moskva nasadila 65 percent svojich bojových pozemných síl na Ukrajine. Čísla hovoria, že z celkového počtu 120 práporov už štvrtina nie je schopná boja. Putina už navyše začínajú prirovnávať k Stalinovi, ktorí v posledných rokoch života trpel paranojou a nikomu už nedôveroval.
Ruská armáda utrpela na Ukrajine veľké straty a bude trvať roky, kým sa opäť obnoví. Ukrajinské sily dramaticky oslabili nepriateľský personál a znížili jeho bojaschpnosť. Na začiatku konfliktu Rusko zapojilo do bojov viac ako 120 práporov, čo predstavuje približne 65 percent celej jeho pozemnej bojovej sily. Viac ako štvrtina týchto jednotiek už ale nie je schopná bojovať. Niektoré z najelitnejších ruských bojových jednotiek, vrátane vzdušných síl VDV, utrpeli najvyšší stupeň opotrebovania.
Správa prichádza po tom, ako vyplávalo na povrch, že Vladimír Putin prevzal plnú kontrolu nad ruskými vojskami na Ukrajine. Od druhej strany požaduje "nemožné formy prímeria", kým jeho sily pokračujú v ofenzíve na východný región Donbas.
Podľa výkonného riaditeľa poradenskej firmy v oblasti politických rizík Eurasia Group Mujaba Rahmana Putin prevzal každodennú kontrolu nad konfliktom a správu Ruska z veľkej časti delegoval na premiéra Michaila Mišutina. "Ruský prezident nestrácal čas predložením série veľkých požiadaviek v snahe zabezpečiť aspoň nejaký úspech na Ukrajine pred oslavami Dňa víťazstva 9. mája," uviedol Rahman.
Putinove požiadavky
Podľa správy generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl je jednou z takýchto požiadaviek obsadenie oblasti Kryvyj Roh - rodisko ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Mesto s približne miliónom obyvateľov hrá pre Ukrajinu veľkú úlohu v rámci krvavých bojov na východnom fronte a predpokladá sa, že za deväť a pol týždňa tu prišlo o život takmer 25 000 mužov, ktorí mesto bránili.
Psychické problémy podobné Stalinovi?
Bývalý agent KGB Boris Karpičkov, ktorý "prebehol" na Západ, povedal, že Putinovi najbližší spolupracovníci môžu byť držaní v nevedomosti ohľadom fyzického zdravia ruského prezidenta. "Putin je šialený a posadnutý paranoidnými myšlienkami. Doslova každého, vrátane tých, ktorí pracujú v ruských bezpečnostných službách a aj svoj najbližší okruh, vidí ako zradcov. Chce si zachovať svoj imidž silného muža," vysvetlil. "Je tak podozrievavý a posadnutý svojimi paranojami, že ho možno porovnávať so Stalinom," pokračoval Karpičkov.
Stalinove posledné roky života boli poznačené paranojou a nedôverou. Jedného zo svojich lekárov nechal uväzniť po tom, ako mu navrhol, aby odišiel z politického života a pokúsil sa zlepšiť svoje zdravie. V roku 1952 Kremeľ hľadal lekárov a mučil ich za údajné sprisahanie s cieľom zabiť vysokých politikov, čo viedlo k tomu, že väčšina lekárov utiekla z krajiny. Putin tiež začal vypočúvať lekárov.
