BRATISLAVA - Vojna na Ukrajine trvá už viac ako dva mesiace a z pôvodného plánu na rýchlu vojnu sa zdá, že trvať ešte bude dlho. A neskončí sa ani do 9. mája. Svet už spoznal niekoľko vojen, ktoré mali ničivé následky a inak tomu nebude ani teraz. Vojna bude stáť svet veľa, krízy budú na všetkých frontoch.
Vojna bude svet stáť miliardy eur. Dôsledky budú hrozivé vo všetkých oblastiach, a to politickej, ekonomickej a humanitárnej. Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, vojna nezasahuje len Ukrajinu a Rusko alebo Európu, ale aj Áziu, Afriku či Austráliu. Rovnaké to bolo aj počas predošlých konfliktov, ako prvá a druhá svetová vojna či vojna v Iraku.
Dôsledky budú vážne
Dôsledky dlhotrvajúcej vojny sú zakaždým veľmi vážne. Vzhľadom na brutálne útoky na civilistov na Ukrajine zo strany Ruska to bude okrem iného znamenať aj o stovky viac zbytočných obetí. Experti si síce spočiatku mysleli, že aj keby k vojne došlo, pôjde o bleskovú operáciu a Ukrajina do dvoch mesiacov padne. To sa však nestalo a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ukázal veľké odhodlanie a krajinu zatiaľ realtívne úspešne bráni.
VIDEO Zábery z evakuácie ľudí z Azovstaľu v Mariupole
Teraz už hovoria experti inak. Vojna môže trvať mesiace. Niektorí dokonca hovoria aj o studenej vojne či zamrznutom konflikte tak ako tomu bolo v minulosti či po anexii krymu v roku 2014. Konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom totiž vrie už roky. V posledných dňoch sa však hovorí aj o tom, že vojna môže dokonca presiahnuť hranice Ukrajiny. Výbuchy počuť aj v separatistickom Podnestersku na území Moldavska.
Energetická kríza
Rusko naviac rozpútalo vojne aj na ďalšom fronte, ako konštatuje CNN. Ide o oblast energetického zásobovanie. Zásoby ropy a plynu boli sporné od začiatku vojny, ceny stúpli a dodávky boli ohrozené. Krajiny EÚ odmietli platiť za plyn rubľom, ruský prezident Vladimir Putin preto hrozil vypnutím dodávok. V čase, keď sa situácia mierne upokojila, odstrihla Moskva Poľsko aj Bulharsku od plynu.
Krajiny ešte majú nejaké zásoby, no jeseň bude zrejme problematická. Musíme sa pripraviť na ešte vyššie ceny. Európska únia aktuálne debatuje o zbavení sa zavislosti od ruského plynu a ropy, tento postoj deklarujú takmer všetky hlavy štátov, no nie je to také jednoduché. Krajiny zatiaľ ropu aj plyn potrebujú a to Putin veľmi dobre vie. Vyriešiť tento problém bude trvať roky.
Inflácia je na rekordných maximách
Svet sa ešte poriadne nespamätal z COVID krízy a prišla vojna. Je nesporné povedať, že ekonomika vážne utrpí. Inflácia rastie veľmi rýchlo a v niektorých krajinách už dosahuje dvojcifernú hodnotu. Takáto inflácia znižuje kúpyschopnosť ľudía a rovnako aj ich životnú úroveň. Inflácia v eurozóne sa v apríli zrýchlila a dostala sa na nový rekord. Index spotrebiteľských cien medziročne stúpol o 7,5 %, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat vo svojom rýchlom odhade.
Motorom inflácie zostáva prudké zdražovanie energií, ktorých ceny v apríli vyskočili o 38 %. Ceny potravín, alkoholu a tabaku vzrástli o 6,4 %, priemyselných tovarov mimo energií o 3,8 % a služieb o 3,3 %. V medzimesačnom porovnaní sa spotrebiteľské ceny v eurozóne v apríli zvýšili o 0,6 %. Zastaví sa v blízkej budúcnosti rast inflácie? "Budúca inflácia vyplýva aj z budúcich rozhodnutí, ktoré ešte nepoznáme. Nevidím však nateraz zásadné signály, že by inflácia mala v blízkej budúcnosti významnejšie spomaliť," skonštatoval pre Topky analytik INESS Martin Vlachynský.
Pomoc by mala byť adresná, nie plošná
"Ceny energií pre domácnosti sú regulované a reagujú so zhruba jednoročným oneskorením, takže nedávne dramatické nárastu cien týchto komodít na svetových trhoch začnú domácnosti naplno pociťovať až budúci rok," dodal. Premiér Eduard Heger koncom apríla avizoval, že vláda chce na pomoc ľuďom so zdražovaním minúť tento rok 260 miliónov eur, budúci rok to má byť vyše miliardy eur.
"V rámci pomoci pre obyvateľov na boj s infláciou predstavujeme jednorazové aj systémové opatrenia. Ide o jednorazový prídavok na dieťa, uvedenie jednorazového príspevku pre skupiny ľudí najviac ohrozené infláciou. Taktiež zvyšujeme daňový bonus," priblížil predseda vlády. Aby sa inflácia nezvyšovala tak rýchlo, pomoc by mala byť adresná, a to najmú pre domácnosti v hmotnej núdzi a pre najohrozenejšie skupiny, nie plošná. Ak totiž existuje ochota nakupovať aj napriek zdražovaniu, inflácia bude rásť.
Plošné opatrenia podľa analytičky 365.bank Jany Glasovej nadmerne zaťažia štátny rozpočet. Na všetky opatrenia samozrejme vláda musí niekde nájsť peniaze a predstavujú zvýšené výdavky štátneho rozpočtu. Zdôraznila, že ideálnym riešením by bolo, ak by sa na opatrenia našli peniaze v rozpočte a nemuselo by dochádzať k zvyšovaniu daňového zaťaženia firiem. To sa totiž v konečnom dôsledku vo veľkej miere premietne do cien produktov pre spotrebiteľov.
Potravinová kríza
S vojnou súvisí okrem iného v neposlednom rade aj potravinová kríza. Krajiny dovážaujú na Ukrajinu zásoby potravín, keďže mnohé mestá trpia nedostatok jedla, vody a základných potrieb. Kritická bola najmä situácia v Mariupole. Ukrajina však patrila medzi tzv. obilnice sveta a vojna komplikuje nielen vývoz obilia z krajiny ale aj starostlivosť o úrodu. Dodávky obilia klesla od začiatku vojny z približne piatich miliónov ton mesačne na niekoľko stoviek tisíc.
Minulý rok bola Ukrajina s 10-percentných podielom na trhu šiestym najväčším vývozcom pšenice na svete, vyviezlo sa z nej 20 miliónov ton pšenice a mezlínu. Patrí tiež k popredným vývozcom jačmeňa slnečnicových semien. Ukrajinský minister poľnohospodárstva Mykola Solskyi ešte koncom marca uviedol, že situácia bude mať dramatický vplyv na svetové trhy. "Ak bude vojna pokračovať, vyvážať obilie z krajiny bude každým dňom ťažšie," povedal. Podľa predpokladov OSN zostane na Ukrajine pre vojnu tento rok nezožatých 20 až 30 percent úrody.
Medziročne by sa tak ceny potravín a krmív mohli zvýšiť o 8 až 22 percent oproti súčasným, už zvýšeným, cenám. Zdražovanie potravín je relatívne rýchle a už veľkonočné nákupy nás vyšli o niekoľko desiatok eur viac. Hore idú ceny oleja, masla či vajec, teda základných potravín, ktoré tvoria gro potravinového košíka takmer každej domácnosti. Niektoré štáty krízu ustoja iné nie, čo by mohlo viesť k nepokojom a destabilizácii krajín.
Jadrová hrozba
Ďalšou hrozbou sú jadrové zbrane. Putin už pohrozil, že uviedol jadrové zbrane do tzv. pohotovosti, no v tomto prípade išlo skôr o psychologický ťah. Jadrové zbrane sú totiž v istej forme pohotovosti neustále. Minister zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov však varuje pred treťou svetovou a z úst najvyšších ruských predstaviteľov pravidelne vychádzajú slová, že tretia vojna bude vojnou nukleárnou. Rusko a Spojené štáty patria k najväčším jadrovým možnostiam.
Odborníci síce nepredpokladajú, že by vojna došla do takého štádia, že by sa Putin uchýlil k použitiu jadrových zbraní. Podľa jeho slov ho však provokuje zbrojenie Ukrajiny nielen zo strany USA, ale aj zo strany európskych krajín. Hlava Ruska sa už vyjadrila, že bude útočiť na tieto vojenské systémy rozmiestnené po Ukrajine. Poskytovanie materiálnej vojenskej pomoci však nie je proti žiadnym dohodám a pre Putina je to len zámienka pre ďalšie útoky a tvrdé vyhlásenia.
