BRATISLAVA/KYJEV - Ruský prezident Vladimir Putin tento týždeň vyhlásil, že už nemá záujem i diplomatickú cestu. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov dokonca varoval pred treťou svetovou vojnou. Znova sa skloňoval pojem nukleárna vojna, Rusko hovorilo aj o útokoch na vojenské zbrane, ktoré posiela Západ. Čo to v aktuálnej situácii znamená a či je možný útok na ďalší štát sme sa pýtali výskumného pracovníka Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Vladimíra Tarasoviča.
Putin minulý mesiac vážne uvažoval nad mierovou dohodu s Ukrajinou, teraz však nevidí žiadne možné riešenie prostredníctvom diplomatických rokovaní a je presvedčený, že sú v "slepej uličke". Lavrov varoval Ukrajinu pred vyprovokovaním tretej svetovej vojny a upozornil, že "netreba podceňovať hrozbu jadrového konfliktu". Koncom týždňa však Putin znova otočil.
Čo sa v rozhovore dozviete?
- čo Putinove vyjadrenia v aktuálnej situácii znamenajú
- či to môže priebeh vojny skomplikovať
- či je možné, že Rusko zaútočí aj na inú krajinu
- či má Putin prostriedky na tvrdší útok
- čo znamená varovanie pre treťou svetovou a hrozba jadrového útoku
Čo znamenajú vyjadrenia Putina v aktuálnej situácii?
Znamená to, že vojenský konflikt sa dostal v súčasnosti do bodu, kedy už nie je možné vyriešiť ho mierovými rokovaniami, a to ani pomocou sprostredkovateľov. Prvým krokom by muselo byť podpísanie a hlavne dodržiavanie prímeria. Rusko s prímerím v súčasnosti nebude súhlasiť, pretože to by Ukrajine poskytlo čas na zaradenie novej bojovej techniky poskytnutej západnými partnermi do bojových štruktúr. Rusku by to z tohto dôvodu nepomohlo, pretože v súčasnosti Rusko nedisponuje dostatočnými zálohami, ktoré by mohli vystriedať súčasné nasadené bojové jednotky.
Nasvedčuje tomu aj to, že bojové jednotky na východe Ukrajiny tvoria sú v súčasnosti nasadené jednotky, ktoré v prvej fáze vojny boli nasadené pri Kyjeve. Čo sa týka Ukrajiny, po tom, čo Rusko v prvej fáze vojny odmietlo diskutovať o zmysluplnom prímerí, Ukrajina sa sústredila na dohodnutie prímeria, ktoré by poskytlo dostatok času na evakuáciu civilného obyvateľstva z najviac postihnutých miest. Realita potvrdila doterajšie negatívne skúsenosti s dodržiavaním prímeria Ruskom. Dobrým príkladom je aj neochota Ruska podieľať sa na evakuovaní civilných obyvateľov z Mariupoľa.
Môže to priebeh vojny skomplikovať?
V súčasnej fáze vojny to nemá čo skomplikovať, pretože vojna sa dostala do patovej situácie. Po tom, čo Moskva pochopila, že plán A dobyť/obsadiť celú Ukrajinu v krátkom čase, dosadiť bábkovú vládu a svetu to predstaviť ako hotovú vec, stroskotal, Rusko prešlo na plán B - ničiť ukrajinské mestá ostreľovaním raketami z veľkých vzdialeností, a tým narúšať morálku Ukrajincov. Keďže ani to sa Rusom nepodarilo, Kremeľ prešiel na plán C - vzdať sa cieľa obsadiť celú krajinu a zamerať sa na obsadenie teritória na východe a juhu Ukrajiny. Dá sa predpokladať, že až nasledujúce boje o Donbas budú rozhodujúce pre to, ako vojna skončí.
Mohol by Putin uvažovať nad tvrdším útokom? Má na to prostriedky?
Veľmi rád by to urobil, ale doterajší vývoj vojny ukazuje, že Rusko už pravdepodobne dávno „prekročilo“ svoje plánované personálne, materiálne a finančné zdroje na túto vojnu. Uvidíme, akou motiváciou pre ruské vojenské sily bude májová vojenská prehliadka (9. mája 2022), kde by chcel prezident Putin vyhlásiť splnenie stanovených cieľov „operácie“.
Minister zahraničných veci Lavrov hovoril o tretej svetovej vojne v spojitosti so zbrojením Ukrajiny zo strany krajín NATO. Čo by to presne znamenalo?
Sergej Lavrov veľmi často a s veľkou ľahkosťou používa hrozbu tretej svetovej vojny a spája to aj s možným použitím jadrových zbraní Ruskom. Svet zažil za posledných sedemdesiat rokov veľké krízy, v ktorých hrozilo použitie jadrových zbraní, ale nikdy k tomu, našťastie, nedošlo. Predpokladám, že tomu bude tak aj v súčasnej kríze.
VIDEO Na Sliači sú aktuálne umiestnené tri batérie systému protivzdušnej obrany Patriot, informuje Naď
Hrozil by útok na ďalšie krajiny alebo to znamená len ničenie obranných mechanizmov a zbraní na Ukrajine?
Obranné systémy nachádzajúce sa na území Ukrajiny sú jej majetkom a nemôžu byť spájané s krajinami, ktoré ich Ukrajine predali, resp. darovali. Dodávanie zbraňových systémov, vojenského materiálu a techniky napadnutej krajine inými krajinami je aj v súlade s Chartou OSN. Západné krajiny si uvedomujú, že Rusko čaká na nejakú provokáciu, ktorou by mohlo ospravedlniť svoju agresiu. Aj preto sa žiadna z nich nedala zatiahnuť do konfliktu.
Čo sa týka samotného NATO ako organizácie, to podporuje Ukrajinu v boji proti ruskému agresorovi, ale konkrétnu materiálnu a technickú pomoc poskytujú jednotlivé krajiny a nie organizácia. Aj to bol dôvod, prečo sa NATO nedalo zatiahnuť do priamej vojny napr. vyhlásením bezletovej zóny nad Ukrajinou, ako ho o to žiadala Ukrajina.
