NEW YORK - Pred vojnou by to asi čakal len málokto, pravdou ale je, že ukrajinskí vojenskí piloti držia krok s ruským nepriateľom napriek tomu, že ten ich prevyšuje v pomere jeden ku päť. Informoval o tom denník The New York Times, ktorého redaktorom bol nedávno umožnený prístup k informáciám týkajúcim sa ukrajinského letectva a nemenovanej leteckej základne.
Už je to viac ako mesiac, čo ruské sily napadli Ukrajinu. Napriek očakávaniam sa im nepodarilo dosiahnuť vzdušnú prevahu, čo prakticky vylúčilo možnosť tzv. rýchleho víťazstva alebo rýchlej vojny. Deje sa tak najmä vďaka odvahe ukrajinských bojových pilotov. Informoval o tom The New York Times, ktorý sa dostal k utajovaným informáciám s cieľom poskytnúť ukrajinským vojakom platformu pre ich príbehy.
Dvadsaťpäťročný Andrij, ktorého priezvisko ani hodnosť neboli zverejnené, poskytol novinárom pohľad na hrôzostrašné udalosti, ktoré už mesiac zapĺňajú titulky svetových médií. Uviedol, že o dôvode svojej misie sa dozvedel až vo chvíli, keď už sedel v stíhačke pochádzajúcej ešte zo sovietskej éry Suchoj Su-27. "Nikdy sa na nič nepýtam, jednoducho vzlietnem. V bojoch s ruskými stíhačkami neexistuje rovnosť. Vždy majú vo vzduchu päťkrát viac lietadiel než my," hovorí s tým, že najčastejšie má za úlohu zasiahnutie vzdušných cieľov a zastavenie nepriateľských prúdových lietadiel. "Čakám, kým raketa zamieri na môj cieľ. Potom stlačím "vypáliť"."
Pilot si spomína na radostný pocit, ktorý v ňom zarezonoval po tom, ako zostrelil ruské lietadlo. "Bol som šťastný, že ten stroj už nikdy viac nebude bombardovať naše krásne mestá. A ako vidíme, to je presne to, čo robia ruské stíhačky." Nezriedka zažíva situácie, kedy sa musí na pomerne malú vzdialenosť priblížiť k ruskému lietadlu, aby naň mohol vystreliť. Zatiaľ čo čaká na odblokovanie strely, mu ale zároveň z vysielačky oznámia, že ruský pilot už na neho medzičasom vystrelil raketu. "Či prežijem, závisí od toho, akého druhu a z akej vzdialenosti bola raketa vystrelená. Pociťujem vtedy obrovskú dávku adrenalínu."
Hasiči bojovali s požiarom v sklade paliva po ostreľovaní v ukrajinskom Ľvove (archívne video)
Andrij chcel byť pilotom podľa vlastných slov už odmalička. Vyštudoval Národnú univerzitu vzdušných síl v Charkove, no nikdy nečakal, že sa ocitne v situácii, v ktorej je teraz. Z toho dôvodu zariadil presťahovanie svojej ženy do inej oblasti Ukrajiny, kde je bezpečnejšie. Nikdy jej nevolá pred letom, ale až po ňom, aby jej mohol zakaždým oznámiť dobrú správu, že žije. Je si istý svojimi schopnosťami a nepochybuje o sebe. "Som lepší ako Rusi. Na druhej strane ale mnohí moji kamaráti, častokrát skúsenejší ako ja, sú už mŕtvi," dodal smutne na záver.
