BRUSEL - Lídri členských krajín NATO sa vo štvrtok dohodli na posilnení obrany východného krídla Aliancie v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Informovala o tom stanica BBC.
"Uskutočňujeme všetky kroky a prijímame rozhodnutia s cieľom zaistiť bezpečnosť a ochranu našich spojencov naprieč celou oblasťou," uviedli v spoločnom vyhlásení lídri členských krajín po štvrtkovom mimoriadnom summite v Bruseli.
NATO v reakcii na kroky Ruska aktivuje obranné plány, rozmiestňuje sily rýchlej reakcie NATO (NRF), umiestňuje 40.000 vojakov na východnom krídle Aliancie - spoločne s podporou leteckých a námorných síl. Členské krajiny takisto vytvoria štyri nové bojové skupiny vo východnej časti Aliancie v Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku a na Slovensku.
Šéfovia tridsiatky aliančných štátov na čele s americkým prezidentom Joeom Bidenom sa zišli presne mesiac od zahájenia ruskej invázie, po ktorom do východných členských krajín zamierili desaťtisíce aliančných vojakov. "Rázne odsudzujeme ničivé ruské útoky na civilistov, vrátane žien, detí a zraniteľných ľudí," zhodli sa lídri vo vyhlásení hovoriacom o porušovaní medzinárodného práva a vojnových zločinoch. Ruského prezidenta Vladimíra Putina prezidenti a premiéri aliančných krajín vyzvali na okamžité ukončenie vojny a stiahnutie ruských síl z Ukrajiny.
NATO sa dohodlo na ďalšej podpore napadnutej krajiny, nie však na zavedení bezletovej zóny či poskytnutí lietadiel, o ktoré Kyjev podľa ukrajniského prezidenta Volodymyra Zelenského veľmi stojí. Štáty Aliancie už Ukrajine dodávajú napríklad protitankové zbrane, ďalšiu vojenskú techniku aj inú pomoc. Stoltenberg po rokovaní zdôraznil, že aktívne zapojenie NATO do diania na Ukrajine by mohlo Rusko vyprovokovať k reakcii vedúcej k ďaleko väčšiemu konfliktu s horšími následkami.
Jednotku NATO v Bulharsku posilní 150 britských vojakov
Novú bojovú jednotku Severoatlantickej aliancie v Bulharsku posilní viac ako 150 britských vojakov. Vo štvrtok to oznámil bulharský premiér Kiril Petkov a dodal, že rozhovory o vojenskej podpore prebiehajú aj s Talianskom. Vojenská jednotka NATO v Bulharsku bude mať už viac ako tisíc vojakov, Spojené štáty ju podporia dodávkou obrnených bojových vozidiel Stryker. "Spolu ukazujeme koordináciu a silu," povedal Petkov v Bruseli.
NATO posilní obranu pred chemickými hrozbami
Severoatlantická aliancia posilní na svojom východnom krídle obranu pred chemickými, biologickými a jadrovými hrozbami. Po summite členských krajín NATO v Bruseli to povedal jeho generálny tajomník Jens Stoltenberg.
Stoltenberg na tlačovej konferencii po summite NATO uviedol, že veliteľ síl NATO v Európe, americký generál Tod Wolters, aktivoval chemické, biologické, rádiologické a jadrové obranné prvky NATO. Spojenci nasadzujú ďalšie prvky chemickej, biologickej a jadrovej ochrany na posilnenie našich existujúcich aj nových bojových skupín“.
Vojenská pomoc NATO Ukrajine musí byť preventívna a deeskalačná
Samit NATO bol v znamení jednohlasného odsúdenia vojny na Ukrajine ako bezprecedentného porušenia medzinárodného práva zo strany Ruska. Uviedla to prezidentka SR Zuzana Čaputová po skončení sa mimoriadneho samitu Severoatlantickej aliancie. Čaputová za emotívne označila vystúpenie prezidenta Volodymyra Zelenského cez videolink, ktorý zhrnul situáciu na Ukrajine a požiadal spojencov o ďalšiu pomoc.
Výsledok rokovaní možno podľa prezidentky zhrnúť do štyroch hlavných bodov. V prvom rade je to posilnenie aliančných vojsk na východnom krídle NATO, čo znamená predsunutú prítomnosť bojových jednotiek v Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku a na Slovensku. "Na Slovensku to bolo odobrené už aj parlamentom a bude sa to diať pod vedením Českej republiky," pripomenula.
Ďalším výsledkom samitu je potvrdenie jednoty všetkých členov Aliancie v tom, že treba aj naďalej pomáhať Ukrajine a túto podporu zvyšovať. "Komuniké zo samitu obsahuje výzvu všetkým krajinám vrátane Číny, aby sa zdržali akýchkoľvek zásahov a zostali neutrálne a nepodporovali Rusko materiálne alebo vojensky či spôsobom, ktorý by umožnil obchádzanie sankcií," vysvetlila. Jednomyseľná zhoda lídrov bola aj na predĺžení mandátu pre generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, čo si podľa Čaputovej vyžaduje súčasná zložitá geopolitická situácia.
Na otázku, ako vníma Zelenského žiadosť, aby NATO poskytlo Ukrajine jedno percento svojich tankov a bojových lietadiel, uviedla, že drvivá väčšina členských krajín Aliancie pomáha Ukrajine aj vojensky. To sa týka i Slovenska. Záväzky lídrov zo samitu hovoria o ďalšom zvyšovaní vojenskej pomoci. "Toto je naša odpoveď prezidentovi Zelenskému. V rámci NATO sme sa zhodli na tom, že naša pomoc musí byť preventívna a deeskalačná," povedala Čaputová.
Zdržanlivá pozícia Aliancie je jasná, aj čo sa týka požiadaviek Ukrajiny na vytvorenie bezletovej zóny. Práve preto, aby nedošlo k rozšíreniu konfliktu i na NATO, čo by mohlo viesť k tretej svetovej vojne. Čaputová uviedla, že nebola konkrétna reakcia na možné hrozby použitia chemických zbraní zo strany Ruska, ale ak by k tomu došlo, NATO by odpovedalo na báze spoločného rozhodnutia.
Žiadosť Poľska o vyslanie vojenskej misie NATO na Ukrajinu na samite išla podľa prezidentky "do stratena", lebo Poľsko nakoniec hovorilo iba o humanitárnej misii, bez dôrazu na väčšie debaty lídrov na túto tému.
Poslanecká snemovňa schválila pôsobenie ďalších českých vojakov na Slovensku
Poslanecká snemovňa českého parlamentu schválila vo štvrtok mandát, ktorý umožní až 650 príslušníkom armády ČR pôsobiť na Slovensku do 30. júna 2023.
Armáde ČR po schválení mandátu parlamentom už nič nebráni začať pod svojím velením budovať mnohonárodnú bojovú skupinu NATO, konštatuje rezort obrany. "Vyslanie vojakov na Slovensko má veľký význam v symbolickej rovine. Pre vojakov českej armády je najprirodzenejším pôsobiskom a zároveň krokom k upevneniu našej dlhoročnej vojenskej spolupráce. Vážim si tiež to, že budeme v tejto bojovej skupine vedúcou krajinou," uviedla ministerka obrany Jana Černochová.
