WASHINGTON/PRAHA - Putin je zodpovedný za súčasnú vojnu na Ukrajine, mnohí ju označujú práve za jeho vojnu. Tento rok 24. februára dal súhlas na "špeciálnu vojenskú operáciu na ukrajinskom Donbase", načo ruské vojská vtrhli na Ukrajinu a snažia sa obsadiť krajinu. Tento muž už viac ako dve desaťročia ovláda ruskú politickú scénu.
Ruská armáda vo vojne, ktorej sa však v Rusku "vojna" hovoriť nesmie, útočí aj na civilistov a civilné objekty, ostreľuje humanitárne koridory a drží civilistov v obliehaných mestách a podľa dostupných informácií používa aj zakázané zbrane a útočí aj na jadrové zariadenia. V niektorých mestách zvolila taktiku "spálenej zeme" a snaží sa ich zrovnať so zemou.
Inváziu označuje za nutnú
Putin ruskú inváziu na Ukrajinu označuje za nutnú kvôli, podľa jeho slov, nutnej demilitarizácii a denacifikácii krajiny. Tvrdí, že k invázii ho priviedli snahy Kyjeva získať jadrový status. Z bojov na Ukrajine tiež často viní NATO a západné krajiny. "Za oceánom im pomôžu a v tom okamihu sa naším protivníkom stane NATO," citovala Putina BBC. Putin tiež Ukrajinu označil za kolóniu USA s bábkovým režimom a krajinu bez tradície nezávislej štátnosti.
Od pomoci Ukrajine sa Západ pokúsil zastrašiť aj hrozbou použitia jadrových zbraní - 27. februára šokoval svet, keď nariadil uviesť ruské jadrové sily do vysokého stupňa bojovej pohotovosti. Varoval aj pred zriadením bezletovej zóny nad Ukrajinou, ktoré požaduje Kyjev. "Akýkoľvek krok týmto smerom budeme považovať za účasť na ozbrojenom konflikte tej krajiny, z ktorej územia bude prichádzať nebezpečenstvo pre našich vojakov," povedal.
Putin - vojnový zločinec
Senát USA v utorok jednomyseľne schválil rezolúciu, ktorá označuje Putina za vojnového zločinca a vyzýva Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu a ostatné štáty na vyšetrovanie ruskej armády kvôli prípadným vojnovým zločinom spáchaným na Ukrajine. "Všetci sme sa v tejto komore spojili, demokrati aj republikáni, aby sme povedali, že Vladimir Putin nemôže uniknúť skladaniu účtov za zverstvá spáchané na Ukrajincoch," vyhlásil líder demokratickej väčšiny v Senáte Chuck Schumer ešte pred hlasovaním.
Putin v Rusku nariadil prísnu cenzúru a tvrdé tresty pre odporcov vojny. Sankcie uvalené na Rusko v súvislosti s útokom na Ukrajinu sú podľa neho pre ruskú ekonomiku príležitosťou, čo dokazuje príkladom Sovietskeho zväzu. "Sovietsky zväz existoval celý čas v podmienkach sankcií a rozvinul sa a dosiahol ohromné úspechy," povedal Putin.
Už 22 rokov ovláda politickú scénu
Vladimír Putin už viac ako 22 rokov ovláda ruskú politickú scénu. Od augusta 1999 bol premiérom a v decembri 1999 si ho vtedajší prezident Boris Jeľcin prekvapivo vybral ako svojho nástupcu. V marci 2000 prvýkrát zvíťazil v prezidentských voľbách a v máji 2000 po prvýkrát zasadol do prezidentského kresla. O štyri roky neskôr víťazstvo s prehľadom zopakoval. S ohľadom na ústavu sa potom nemohol uchádzať o tretí mandát v rade, stal sa preto premiérom a ako svojho nástupcu v prezidentskom kresle si vybral Dmitrija Medvedeva. V roku 2012 si s Medvedevom svoje funkcie vymenili: Putin opäť vyhral prezidentské voľby a znova sa ocitol na čele štátu. V roku 2018 bol opäť zvolený a mandát by mu mal vypršať v roku 2024.
Vlani v januári Putin podpísal zákon, ktorý mu umožní ešte dvakrát kandidovať na post hlavy štátu. Právny predpis vychádza z navrhnutých úprav ústavy, ktoré Rusi odhlasovali v referende v roku 2020. Prezident je v Rusku volený na šesť rokov, Putin tak môže byť prezidentom až do roku 2036, kedy by mal 83 rokov a mal by za sebou 36 rokov mocenského kormidla. Tým by prekonal aj komunistického diktátora Josifa Stalina, ktorý bol pri moci v rokoch 1927 až 1953, teda 26 rokov, ale ešte by sa nevyrovnal cárovi Petrovi Veľkému, ktorý v období 1682 až 1725 vládol 42 rokov.
Popularitu mu priniesla čečenská vojna
Spočiatku si Putin ako nie príliš známy politik popularitu získal rozhodným postupom v druhej rusko-čečenskej vojne; najvýraznejšie zmeny, ktoré upevnili moc Kremľa, priniesli zákony, ktoré presadil v rámci boja proti terorizmu po prepadnutí školy v severoosetskom mestečku Beslan, kde v roku 2004 pri teroristickom útoku zahynulo vyše 330 ľudí.
Už onedlho po Putinovom nástupe do prezidentského úradu bolo ťažké nájsť vo svete hlavu štátu, ktorá má taký vplyv a popularitu ako on. Rusi v Putinovi objavili ideálneho vodcu, pretože podľa nich dokáže tvrdo hájiť záujmy krajiny v zahraničí a z Ruska po rokoch chaosu a úpadku opäť urobil stabilizovanú veľmoc. Putin má stále vysokú popularitu u mnohých Rusov, ktorí oceňujú, že sa postavil Západu a obnovil národnú hrdosť. V rokoch 2008 až 2012 bol šéfom hlavnej politickej strany v krajine Jednotné Rusko, ktorá ovláda Štátnu dumu. Centralizácia ústrednej moci na čele s Putinom sa premieta aj do ekonomiky.
Kritika odporcov
Putinovi odporcovia kritizujú stav demokracie v Rusku, rastúcu koncentráciu moci a budovanie kultu osobnosti, zvyšujúci sa vplyv štátu na médiá a ekonomiku alebo nevysvetlené vraždy novinárov. Kritické hlasy sa ozývajú aj zo zahraničia, hlavne pri ťažení Kremľa proti opozícii, počas rusko-gruzínskej vojny v Osetsku v roku 2008, kvôli ruskej anexii Krymu v roku 2014 a najnovšie kvôli vojne na Ukrajine či kvôli uväznenému opozičnému politikovi Alexejovi Navaľnému, jednému z hlavných Putinových protivníkov na domácej scéne. O sankciách zo strany USA a EÚ, zavedených po anexii Krymu, Putin povedal, že vďaka nim sa Rusko zmobilizovalo.
Napäté vzťahy má Rusko hlavne s USA. USA vlani uvalili na Rusko sankcie a krajiny si navzájom vyhostili niekoľko diplomatov. V prejave vlani v apríli Putin varoval Západ pred prekonaním "neprekročiteľných medzí" vo vzťahoch s Ruskom. Kadiaľ neprekročiteľná "červená čiara" povedie, to bude podľa neho určovať v každom konkrétnom prípade samotné Rusko. Putin odmieta najmä rozšírenie NATO o Ukrajinu, čo za súčasnej krízy niekoľkokrát zopakoval.
Uznal nezávislosť ľudových republík
Na adresu Ukrajiny vo svojich výrokoch tento rok pritvrdil, 21. februára potom uznal nezávislosť "ľudových republík" vyhlásených roku 2014 proruskými separatistami v Donbase na východe Ukrajiny. Vyslovil sa za demilitarizáciu Ukrajiny, ktorá by sa v ideálnom prípade sama zriekla ambícií vstúpiť do NATO a stala sa neutrálnou. "Po zuby ozbrojená krajina s jadrovými ambíciami je úplne neprijateľná," povedal. Putin zdôraznil, že juhovýchod dnešnej Ukrajiny, kde sa nachádzajú územia ovládané povstalcami, "býval historicky súčasťou Ruska" a že "súčasná Ukrajina bola úplne vytvorená Ruskom, ruskými komunistami". "Sovietska Ukrajina vznikla v dôsledku boľševickej politiky, tvorcom Ukrajiny je Lenin," zdôraznil. Už na konci minulého roka označil rozpad Sovietskeho zväzu za zánik historického Ruska.
Vlani v júni sa stretol v Ženeve s prezidentom USA Joom Bidenom. Dohodli sa na skorom návrate svojich veľvyslancov na ambasády v Moskve a Washingtone, obe krajiny chceli začať konzultácie o kybernetickej bezpečnosti a mali začať rokovať aj na tému odzbrojenia.
Kritika Zelenského
Vlani v júni Putin obvinil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že svoju krajinu odovzdal pod plnú kontrolu zahraničia. "Považujem Ukrajincov a Rusov za jeden národ," povedal na otázku, prečo na zoznam nie priateľských krajín nebola zaradená aj Ukrajina (zoznam nie priateľských krajín schválila ruská vláda vlani v polovici mája, ako jediné dve krajiny naň zaradila Spojené štáty a Českú republiku) . "Nedá sa hovoriť o jednom národe a súčasne sa otvorene zmocňovať nášho územia a pokračovať vo vojne v Donbase," oponoval Zelenskyj.
Putin vlani opakovane varoval Severoatlantickú alianciu, aby na Ukrajine neprekročila "červenú čiaru". Tou by podľa neho bolo rozmiestnenie určitých útočných rakiet na ukrajinskom území. V takom prípade by Rusko "bolo nútené konať", zdôraznil šéf Kremľa. Vlani v decembri Putin pri rokovaní prostredníctvom videokonferencie s prezidentom USA Bidenom opäť žiadal spoľahlivé a právne záväzné záruky toho, že sa NATO nebude rozširovať na východ. Biden Putina uistil, že USA a ich spojenci zareagujú na prípadnú vojenskú eskaláciu medzi Ruskom a Ukrajinou tvrdými ekonomickými a ďalšími opatreniami.
Donald Trump o Putinovi: Je fajn
Pred minuloročnými parlamentnými voľbami začal Putinov režim tvrdo potláčať aktivity kritické voči Kremľu. Súčasťou tohto ťaženia proti odporcom prezidenta bol aj zákon, ktorý zakazuje poslaneckú kandidatúru členom organizácií vyhlásených za extrémistické či teroristické. Dvojtretinovú väčšinu v Štátnej dume si v nich udržala vládna strana Jednotné Rusko, podľa opozície voľby sprevádzal rad nezrovnalostí či priamo podvodov.
Súčasne ale mnohí zahraniční vodcovia Putina označili za svojho priateľa. Bývalý americký prezident George W. Bush ho vítal ako "pozoruhodného vodcu", na obdiv bolo dávané jeho priateľstvo s nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom a talianskym premiérom Silviom Berlusconim. Bývalý americký prezident Donald Trump zase kedysi označil Putinovu priazeň za "bonus" a o Putinovi vyhlásil, že je "fajn". A pochvalne sa o ňom zmienil aj za súčasnej krízy, keď Putinovo počínanie okolo Ukrajiny označil za múdre a geniálne. Dobré vzťahy mal Putin aj s českým prezidentom Milošom Zemanom, s ktorým sa niekoľkokrát stretol.
Narodil sa v Petrohrade
Putin sa narodil 7. októbra 1952 v Petrohrade. Jeho otec bojoval na fronte pri námorníctve a matka bola robotníčkou v továrni. Putin mal dvoch bratov narodených v 30. rokoch, ktorí zahynuli ešte pred jeho narodením počas blokády Leningradu.
V roku 1991 opustil kedysi obávanú sovietsku tajnú službu KGB, do ktorej vstúpil hneď po štúdiách práv v roku 1975. V KGB mal povesť zástancu tvrdej línie a svojimi kolegami z tajných služieb sa obklopuje v politike. Po dráhe špióna v Nemecku, vďaka ktorej perfektne ovláda nemčinu, sa stal asistentom prorektora Leningradskej štátnej univerzity. Na začiatku 90. rokov sa jeho niekdajší profesor Anatolij Sobčak stal primátorom Petrohradu a Putina volal za svojho zástupcu.
V júni 1996 sa Putin objavil v blízkosti vtedajšieho prezidenta Jeľcina ako zástupca šéfa správy kremeľského majetku. V marci 1997 bol menovaný zástupcom šéfa prezidentskej kancelárie a v júni 1998 nastúpil na čelo nástupkyne KGB – Federálnej bezpečnostnej služby (FSB).
Putin je známym a zapáleným judistom, rád sa tiež ukazuje na lyžiach alebo s hokejkou a tradičné sú aj zábery Putina odpočívajúceho v tajge. S manželkou Ljudmilou, s ktorou sa zoznámil v roku 1980 počas jej štúdií v Leningrade, má Putin dve dcéry - Mášu a Katu, je už dvojnásobným dedkom. V roku 2013 sa Putinovo manželstvo oficiálne rozpadlo. V roku 2007 americký časopis Time menoval Putina osobnosťou roka za to, že stabilizoval Rusko.
