MINSK - Počas protivojnových protestov, ktoré sa konali v Bielorusku v nedeľu – v deň referenda o zmene ústavy –, zadržali najmenej 800 ľudí. Informovala o tom v pondelok agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na bieloruské ministerstvo vnútra.
Ministerstvo spresnilo, že demonštrantov zadržali a budú stíhať pre podozrenie z hrubého porušenia verejného poriadku a organizovania hromadných nepovolených zhromaždení. Dodalo, že niektorých spomedzi zadržaných stíhali za podobné trestné činy aj minulosti.
Hlasovanie v referende o zmenách bieloruskej ústavy trvalo niekoľko dní, ale hlavným dňom plebiscitu bola nedeľa, keď sa mnohí bieloruskí občania zúčastnili na zhromaždeniach na podporu Ukrajincov a proti ruskej invázii na Ukrajinu. Agentúra Reuters pripomenula, že voliči v referende hlasovali aj o tom, či sa Bielorusko vzdá svojho neutrálneho bezpečnostného statusu, čo v čase, keď susedná Ukrajina odoláva ruskej armáde, ktorá na vstúpila na ukrajinské územie aj z Bieloruska, vyvoláva obavy.
Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko aj v tomto konflikte stojí za svojím spojencom, ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Pred ôsmimi rokmi, počas konfliktu na východe Ukrajiny, bol Lukašenko sprostredkovateľom rokovaní o urovnaní situácie v Donbase a angažuje sa aj pri riešení vojenského konfliktu, ktorý sa začal 24. februára tohto roka vpádom ruských jednotiek na Ukrajinu.
Bielorusko sa jadrových zbraní na svojom území vzdalo po rozpade Sovietskeho zväzu, pripomenul Reuters. Lukašenko v nedeľu vo volebnej miestnosti povedal, že by mohol požiadať Rusko o vrátenie jadrových zbraní Bielorusku."Ak (Západ) premiestni jadrové zbrane do Poľska alebo Litvy, k našim hraniciam, potom sa obrátim na Putina, aby vrátil jadrové zbrane, ktoré som vydal bez akýchkoľvek podmienok," povedal Lukašenko.
Reuters pripomenul, že ruský prezident v nedeľu nariadil, aby sily odstrašovania boli prevedené do režimu špeciálnej bojovej služby, čo v podstate znamená zvýšenie bojaschopnosti vojenských jednotiek jadrovými zbraňami. Nedeľňajšie protesty boli najväčšie odvtedy, ako Bielorusi masovo protestovali proti výsledkom prezidentských volieb z augusta 2020, za ktorých víťaza bol vyhlásený Alexandr Lukašenko. Západ a opozícia považujú tieto voľby za zmanipulované a jeho víťazstvo neuznávajú.
V dôsledku referenda v Bielorusku vznikne nový orgán – Celobieloruské ľudové zhromaždenie. Bude pozostávať z 1200 ľudí a bude môcť napríklad vymenúvať sudcov, anulovať voľby či odvolávať prezidenta. Viesť ho bude Lukašenko. Podľa zmenenej ústavy dostane prezident na konci prezidentského obdobia doživotnú beztrestnosť. Západ už vopred deklaroval, že výsledky referenda v Bielorusku neuzná. Misia pozorovateľov zo Spoločenstva nezávislých štátov (SNS) považuje referendum o zmenách v ústave, ktoré sa konalo v uplynulých dňoch v Bielorusku, za platné.
Šéf pozorovateľskej misie zo SNŠ Ilchom Nematov na tlačovej konferencii konštatoval, že v rámci plebiscitu boli vytvorené všetky podmienky pre slobodný prejav vôle občanov. Dodal, že pozorovatelia "neodhalili závažné porušenia, ktoré by ovplyvnili výsledok referenda". "Hlasovanie bolo pokojné a organizované," povedal Nematov podľa spravodajského webu 1prof.by. Zmeny ústavy v nedeľňajšom referende podporilo vyše 65 percent zúčastnených voličov, proti ich bolo desať percent voličov. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na bieloruskú volebnú komisiu.
