BRATISLAVA - Hlavnou zbraňou proti Rusku sú zatiaľ sankcie. Západ vojensky nezasiahol, ani nikto iný. Európska únia, Spojené štáty, Veľká Británia ale aj krajiny ako Japonsko, Nový Zéland čo Taiwan zavádzajú k už existujúcim sankciám ďalšie. Poškodiť majú ruskú ekonomiku v samotných základoch. Mnohé sú mierené aj na konkrétne osoby – podnikateľov či predstaviteľov štátu, vrátane prezidenta Vladimira Putina. Veľký krok prišiel v noci zo soboty na nedeľu, kedy bolo oznámené rozhodnutie o odstrihnutí Ruska od medzinárodného platobného systému SWIFT.
Ani o jednom z opatrení namierených proti Rusku sa nehovorilo v posledných dňoch toľko ako práve o vylúčení zo SWIFT-u. Ten býva označovaný aj za „finančnú atómovú zbraň“ a samotný západ nemal na to, či k takémuto kroky skutočne pristúpiť, jednotný postoj.
Vyradenie Ruska zo systému SWIFT
Je totiž jasné, že uškodí obom stranám. Zdráhali sa okrem iných aj Nemci. V sobotu však nastal významný obrat - nielen Nemecko, ale tiež Maďarsko, Taliansko a Cyprus zmenili svoje stanovisko. Vyradenie Ruska zo systému SWIFT tak nadobudlo reálny rozmer. Definitíva padla nakoniec v noci zo soboty na nedeľu, kedy Európska komisia navrhla lídrom členských štátov Únie vyradiť určitý počet ruských bánk zo SWIFT-u. Oznámila to šéfka EK Ursula von der Leyenová. Európska únia postupuje v koordinácii s USA, Kanadou a Veľkou Britániou.
Von der Leyenová zároveň predstavila nové sankcie, ktoré majú oslabiť schopnosť Moskvy financovať vojnu a naďalej izolovať Rusko od globálnej ekonomiky. Ešte dnes by sa malo konať ďalšie stretnutie ministrov zahraničných vecí Európskej únie.
Už pár dní sa hovorí o tom, že Európska únia pripravuje prijatie tretieho balíka protiruských sankcií s cieľom oslabiť ruský finančný či energetický sektor a znemožniť Vladimirovi Putinovi aj viacerým ruským oligarchom prístup k majetku v členských štátoch Únie.
Spojená štáty majú okrem toho zvažovať uvalenie sankcií na Ruskú centrálnu banku, čím by zabránili Moskve v prístupe k jej devízovým rezervám. Opatrenie by viedlo ku krachu rubľu, hyperinfláciu a ochromilo by ruskú ekonomiku a tiež finančný systém. Išlo by o vôbec jedno z najtvrdších opatrení, oproti ktorému je aj odrihnutie od SWIFT-u maličkosť.
Rusko čelí sankciám už roky
Tlak na Rusko prostredníctvom sankcií nie je žiadnou novinkou. Kvôli Ukrajine boli uvalené už potom, ako v roku 2014 anektovalo Krym. Tieto stále trvajú. O ich predĺžení do konca júla rozhodla Európska únia ešte 13. januára tohto roka. Už v tom čase silneli obavy z ruského útoku na Ukrajinu. Európsky predstavitelia zároveň Putinovi vyčítali, že neplní svoje záväzky voči Ukrajine vyplývajúce z mierových dohôd z Minska. Zamerané sú proti ruskému finančnému, energetickému a obrannému sektoru, ako aj proti tovarom, ktoré môžu byť použité na civilné, ale aj vojenské účely.
21. februára 2022, teda pred pár dňami, prehovorilia Európska únia o ďalších sankciách. Tentokrát boli mierené voči jednotlivcom zapojeným do "nezákonného aktu" uznania separatistických oblastí na východe Ukrajiny - Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) zo strany Ruska za nezávislé štáty. O deň neskôr sa na nich členské štáty jednomyseľne zhodli. Sankcie vrátane zmrazenia majetku a zákazu udelenia víz sa vzťahujú aj na 351 poslancov dolnej komory ruského parlamentu, ktorí podporili uznanie. Na tomto novom sankčnom zozname figurovalo 27 jednotlivcov a právnych subjektov vrátane bánk financujúcich ruské operácie v Donbase.
Prešlo iba pár dní a Európska únia schválila ďalší balík sankcií – dôvod bol jasný. Rusko v noci na 24. februára napadlo Ukrajinu. Sankcie schválili ešte v ten deň, teda vo štvrtok. Pozostávajú z piatich základných pilierov. Prvým z nich je finančný sektor - obmedziť sa má prístup Ruska na najdôležitejšie kapitálové trhy. Zameria sa na 70 percent ruského bankového trhu, ale aj na kľúčové štátom vlastnené spoločnosti vrátane oblasti obrany. Tieto sankcie zvýšia ruské náklady na prijaté úvery a pôžičky aj infláciu a postupne narušia priemyselnú základňu Ruska. “Zameriavame sa aj na ruskú elitu – obmedzíme jej vklady, aby už nemohla skrývať svoje peniaze v bezpečných prístavoch v Európe,” dodali.
Druhá oblasť sa týka energetiky, kde má zákaz vývozu zasiahnuť ropu. “Rusko tak nebude môcť modernizovať svoje ropné rafinérie,” tvrdia. Poukázali tiež na to, že Ruské príjmy z vývozu ropy v roku 2019 predstavovali 24 miliárd eur.
Sankcie sa majú dotknúť aj dopravy a to tým, že bude zakázaný predaj lietadiel, náhradných dielov a vybavenia pre ruské letecké spoločnosti. “Tri štvrtiny súčasnej ruskej obchodnej leteckej flotily boli vyrobené v Európskej únii, USA a Kanade. A preto sú od nej vo veľkej miere závislé,” pripomenuli.
Ďalším pilerom je kontrola vývozu a to vo forme zákazu jeho financovania a obmedzenia prístupu Ruska ku kľúčovým technológiám ako sú polovodiče či špičkové technológie.
Sankcie sa dotýkajú aj vízovej politiky. "Diplomati a súvisiace skupiny, ako aj podnikatelia už nebudú mať privilegovaný prístup do Európskej únie," uviedli.
Sankcie zo strany USA
Sankcie prišli aj zo strany Spojených štátov amerických. Uvalené boli na ruské banky a oligarchov a tiež na ruský štátny dlh. "Odrezali sme ruskú vládu od západného financovania," povedal americký prezident. Sankcie zasiahnu aj "vojenskú banku" Ruska aj jeho štátnu rozvojovú banku VEB. Biden podpísal tiež príkaz, ktorý Američanom zakazuje investície a obchod v separatistických republikách.
Cieľom nových sankcií je aj šéf ruskej tajnej služby FSB Alexander Bortnikov a jeho syn Denis a tiež námestník personálneho riaditeľa Putinovho úradu Sergej Kirijenko a jeho syn Vladimir, ktorý je riaditeľom skupiny VK Group vlastniacej sociálnu sieť Vkontakte, čo je obdoba amerického Facebooku. Ďalšou osobou je výkonný riaditeľ Promsvjazbank Pjotr Fradkov.
"Odrezali sme najväčšiu ruskú banku, ktorá sama vlastní viac ako tretinu ruských bankových aktív. Odrezali sme ju od finančného systému USA. A dnes blokujeme ďalšie štyri veľké banky. To znamená, že každý majetok, ktorý majú v Amerike, bude zmrazený. Zahŕňa to VTB - druhú najväčšiu banku v Rusku, ktorá má aktíva v hodnote 250 miliárd amerických dolárov," oznámil Biden. Na sankčný zoznam pribudli "mená ruských elít a ich rodinných príslušníkov."
Agentúra Reuters informovala, že Američania tiež obmedzili vývoz telekomunikačných vybavení, leteckých komponentov, mikroelektroniky a ďalších výrobkov. Vývoz hi-tech výrobkov do Ruska by sa mal znížiť približne o polovicu.
Na ničivých balíkoch sankcií voči Rusku sa dohodla aj skupina najvyspelejších krajín sveta - skupina G7. Patria do nej okrem Spojených štátov aj Británia, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko a Taliansko, už predtým v spoločnom vyhlásení odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu s tým, že ide o vážne ohrozenie medzinárodného poriadku.
Sankcie zo strany Veľkej Británia
Britský premiér Boris Johnson ešte 22. februára uviedol, že Británia uvalí sankcie na päť ruských bánk a troch miliardárov blízkych Kremľu: Gennadija Timčenka a Borisa a Igora Rotenbergovcov.
Medzi sankcionovanými finančnými inštitúciami sú Benk Rossija, IS Bank, General Bank, Promsvjazbank a Black Sea Bank.
Zmieneným podnikateľom bude zmrazený všetok majetok, ktorý majú v Spojenom kráľovstve, a budú mať zakázané tam cestovať. Rovnako sú cieľom britských sankcií poslanci Dumy, ktorí hlasovali za uznanie nezávislosti Donecka a Luhanska.
Vo štvrtok následne Briti avizovali, že uvalia „najväčší a najprísnejší balík ekonomických sankcií, aké Rusko kedy videlo."
Všetky veľké ruské banky budú podľa slov Borisa Johnsona vylúčené z finančného systému ostrovného kráľovstva s tým, že na druhú najväčšiu ruskú banku VBT bude uvalené úplné zmrazenie aktív. Podľa Sky News ide v prípade VBT o sumu v objeme 154 miliárd libier.
Johnson ďalej uviedol, že suma, ktorú môžu mať Rusi na britských bankových účtoch, bude obmedzená, pričom zmrazenie aktív sa rozšíri na približne 100 ďalších ľudí - oligarchov.
Okrem toho bude mať letecká spoločnosť Aeroflot zakázané lietať do Spojeného kráľovstva.
Sankcie zavádza aj Nový Zéland, Austrália, Japonsko, Kanada a Taiwan
Sankcie proti Rusku zavádza aj Nový Zéland, ten oznámil cielený zákaz vstupu ruským činiteľom na svoje územie a tiež zákaz obchodovania s ruskými vojenským a bezpečnostnými zložkami. Pohrozil tiež, že v prípade pokračujúceho konfliktu na Ukrajine môžu nasledovať ďalšie kroky.
Austrália tiež oznámila rozšírenie sankcií voči niektorým prominentným ruským občanom a politikom. Finančné sankcie a zákaz vstupu do krajiny má postihnúť osem ruských predstaviteľov, ktorí pomáhali s presunom ruských vojsk na východnú Ukrajinu. Ďalšie sankcie sa týkajú ruskej dopravy, energetiky, telekomunikácií či ťažiarskeho sektora.
Japonsko zasa uviedlo, že rozšíri protiruské sankcie na finančné inštitúcie a vývoz vojenského vybavenia.
Kanada zakázala obchod so separatistickými republikami aj obchod s ruským štátnym dlhom. Uvalila sankcie aj na poslancov, ktorí podporili uznanie separatistických republík. Kanadský premiér Justin Trudeau vo štvrtok v reakcii na inváziu ruskej armády na Ukrajinu oznámil zavedenie nových sankcií voči 58 ruským jednotlivcom a inštitúciám. Sankcie Kanady sa týkajú členov ruskej elity a ich rodiny, súkromnej polovojenskej organizácie, tzv. Wagnerovej skupiny, ale aj ruskej banky. Kanada tiež ruší vývozné povolenia pre Rusko.
O zavedení sankcií voči Rusku už informoval aj Taiwan. Spoločnosť Taiwan Semiconductor Manufacturing, ktorá je najväčším svetovým výrobcom čipov už avizovala, že je pripravená riadiť sa pravidlami na kontrolu exportu.
Južná Kórea zasa uviedla, že zavedú americké aj európske sankcie namierené voči Rusku, no svoje vlastné neuvalia.
Nord stream
Nemecký kancelár Olaf Scholz oznámil 22. februára, že Nemecko až do odvolania zastavuje schvaľovací proces plynovodu Nord Stream 2. Nemecký kancelár zároveň uviedol, že ide o odpoveď na rozhodnutie Ruska uznať separatistické ukrajinské oblasti.
O deň neskôr aj americký prezident Joe Biden povedal, že jeho administratíva uvalí sankcie na spoločnosť Nord Stream 2 AG zodpovednú za výstavbu kontroverzného ruského plynovodu.
Sankcie mierené priamo na Putina a jeho najbližších
Americká vláda uvalila sankcie aj priamo na ruského prezidenta Vladimíra Putina, ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ministra obrany Sergeja Šojgu a ďalších členov ruskej bezpečnostnej rady. Na sankčnom zozname sa nachádza podľa spravodajskej televízie Sky News aj náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov. Podľa amerického ministerstva financií sú Putin a Lavrov "priamo zodpovední za nevyprovokovaný ruský útok a následnú nezákonnú inváziu" Ukrajiny.
Putin, Lavrov a ďalší ruskí predstavitelia budú mať zakázané cestovať do USA a takisto zmrazia ich prípadné aktíva v americkej jurisdikcii. Obdobné sankcie, a síce zmrazenie aktív Putinovi aj Lavrovovi, oznámila v piatok Európska únia a následne aj Británia, Kanada a Austrália.
Zelenskyj privítal kroky Západu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ešte v sobotu privítal kroky Západu smerujúce k vylúčeniu Ruska z medzinárodného platobného systému SWIFT. Zelenskyj tiež uvítal ochotu Turecka a Azerbajdžanu pomôcť pri organizovaní mierových rozhovorov Ukrajiny s Ruskom a označil svoj rozhovor s talianskym premiérom Mariom Draghim za kľúčový pre dosiahnutie dohody o väčšej medzinárodnej podpore Ukrajine.
