BRUSEL – Rusko čakajú tvrdé sankcie. Európski lídri jasne odsúdili brutálne a nevyprovokované útoky a prijali balík rozsiahlych a cielených sankcií. Rusi na základe nich stratia prístup k technológiám a trhom, ktoré sú pre nich kľúčové. Lídri sľubujú zmrazenie ruských aktíva v Európskej únii či zamedzenie prístupu na európske finančné trhy pre ruské banky. Sankcie sa dotknú aj diplomatov či podnikateľov.
Informovala o tom predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenovej po boku s predsedom Európskej Rady Charlesom Michelom a prezidentom Emmanuelom Macronom po mimoriadnom zasadnutí Európskej rady 24. februára 2022.
„Cieľom Ruska nie je len Donbas, cieľom nie je len Ukrajina – cieľom je destabilizácia Európy a ohrozenie mierového usporiadania na celom svete. A zodpovednosť za to bude niesť prezident Putin,“ odkázala von der Leyenová.
Lídri sa preto zhodili na sankciách, ktoré majú tvrdo zasiahnuť Rusko. Pozostávajú z piatich základných pilierov. Prvým z nich je finančný sektor - obmedziť sa má prístup Ruska na najdôležitejšie kapitálové trhy. Zameria sa na 70 percent ruského bankového trhu, ale aj na kľúčové štátom vlastnené spoločnosti vrátane oblasti obrany. Tieto sankcie zvýšia ruské náklady na prijaté úvery a pôžičky aj infláciu a postupne narušia priemyselnú základňu Ruska. “Zameriavame sa aj na ruskú elitu – obmedzíme jej vklady, aby už nemohla skrývať svoje peniaze v bezpečných prístavoch v Európe,” dodali.
Druhá oblasť sa týka energetiky, kde má zákaz vývozu zasiahnuť ropu. “Rusko tak nebude môcť modernizovať svoje ropné rafinérie,” tvria. Poukázali tiež na to, že Ruské príjmy z vývozu ropy v roku 2019 predstavovali 24 miliárd eur.
Sankcie sa majú dotknúť aj dopravy a to tým, že bude zakázaný predaj lietadiel, náhradných dielov a vybavenia pre ruské letecké spoločnosti. “Tri štvrtiny súčasnej ruskej obchodnej leteckej flotily boli vyrobené v Európskej únii, USA a Kanade. A preto sú od nej vo veľkej miere závislé,” pripomenuli.
Ďalším pilerom je kontrola vývozu a to vo forme zákazu jeho financovania a obmedzenia prístupu Ruska ku kľúčovým technológiám ako sú polovodiče či špičkové technológie.
Sankcie sa dotýkajú aj vízovej politiky. “Diplomati a súvisiace skupiny, ako aj podnikatelia už nebudú mať privilegovaný prístup do Európskej únie,” uviedli.
Hovoriť sa už neoficálne začalo aj o treťo balíčku sankcií namierených proti Rusku.
Tieto opatrenia sú úzko koordinované s partnermi a spojencami, vrátane Spojených štátov, Spojeného kráľovstva, Kanady, Nórska, Južnej Kórei, Japonska či Austrálie.
Heger: Úprimne, nevieme, čo odradí Rusko od agresie
Na stretnutí bol prítomná aj slovenský premiér Eduard Heger. "Dnes som sa o 6:00 ráno vrátil z mimoriadneho samitu. Prijali sme sankcie voči Rusku v rozsahu, v akom tu ešte nikdy neboli. Pocítia ich najmä ruské banky, štátne podniky, ľudia, ktorí sú súčasťou politického režimu, alebo mu napomáhajú či bohatí oligarchovia," odkázal.
"Zhodli sme sa tiež na príprave ďalších sankcií voči Bielorusku, z ktorého územia Rusko útočí na Ukrajinu. Jednohlasná zhoda bola aj na navýšení pomoci Ukrajine a v posilnení bezpečnosti Európy, vrátane tej energetickej," dodal.
Počas zasadania sa prostredníctvom videohovoru spojili aj s ukrajinským prezidentom, Heger označil za mimoriadne emotívny moment samitu. "Včera som po samite dostal otázku, či sa nazdávam, že sankcie zastavia Vladimíra Putina. Boje na Ukrajine neutíchli, niektorí obyvatelia Kyjeva nocovali s rodinami v priestoroch metra pred raketovými útokmi. Je to situácia, ktorú si nevieme predstaviť. Úprimne, nevieme, čo odradí Rusko od agresie," povedal.
Nemôžeme však podľa neho Ukrajinu nechať napospas. "Ukrajinci dnes bojujú aj za nás. Za našu slobodu, zvrchovanosť a bezpečnosť. Obeťou tejto vojny nie je len Ukrajina, ale aj stabilita a mier v Európe, ktoré sme ešte do včerajšieho dňa brali ako samozrejmosť. Musíme im poskytnúť pomoc, aby neboli v tomto boji osamotení, a to humanitárnu pomoc, zdravotnícky materiál a finančnú podporu na udržanie ekonomiky," dodal.
SWIFT zatiaľ aj s Ruskom
Na vyradení Ruska z medzinárodného platobného systému SWIFT, ktorý navrhovali niektoré štáty na čele s pobaltskými krajinami, sa lídri nedohodli. Žiadala ho aj samotná Ukrajina.
Nemecký kancelár Olaf Scholz, ktoré krajina zaujala zdráhavý postoj ale uviedol, že túto „zbraň“ chce nechať na inú situáciu.
Sankcie proti Rusku zavádza aj Nový Zéland, ten oznámil cielený zákaz vstupu ruským činiteľom a tiež zákaz obchodovania s ruskými vojenským a bezpečnostnými zložkami. Pohrozil tiež, že v prípade pokračujúceho konfliktu na Ukrajine môžu nasledovať ďalšie kroky.
Austrália tiež oznámila rozšírenie sankcií voči niektorým prominentným ruským občanom a politikom. Japonsko zasa uviedlo, že rozšíri protiruské sankcie na finančné inštitúcie a vývoz vojenského vybavenia.
Zleneskyy pokladá sankcie za nedostatočné
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyy však uviedol, že západné sankcie nie sú dostatočné. „Presvedčili sankcie Rusko? Na našom nebi počujeme, na našej zemi vidíme, že sú nedostatočné,“ odkázal.
