MOSKVA - Ruský prezident Vladimír Putin je muž, ktorý si rád necháva pootvorené dvierka. Kríza na Ukrajine je toho živým príkladom. Na jednej strane je ochotný o celej situácii rokovať, na strane druhej sa akoby prikláňa k otvorenej vojne. Uvádza to Nathan Hodge, spravodajca CNN pre národnú bezpečnosť.
Donbass je územie na východe Ukrajiny, ktoré je čiastočne kontrolované ruskými separatistami podporovanými Moskvou, uvádza CNN. Na utorkovej tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom Putin vyhlásil, že "podľa ruských odhadov je to, čo sa dnes deje na Donbase, prejav genocídy". Scholz neskôr novinárom vysvetlil, že toto slovo použil Putin v zlom kontexte. Ten však dosiahol čo chcel, pretože sa tým začala zaoberať verejnosť a on vo svojej rétorike pokračoval.
Opiera sa o Rwandu a Srebrenicu
Putin opakovane hovoril o tom, čo považuje za porušovanie práv etnických Rusov a rusky hovoriacich obyvateľov Ukrajiny a uviedol, že v rámci ochrany ruských práv je ochotný zasiahnuť aj vojenskou cestou. Zdá sa, že svoju teóriu "zodpovedne chrániť obyvateľstvo" opiera o situáciu v Rwande, kde bolo v roku 1994 v priebehu sto dní zabitých viac ako 800 000 ľudí, väčšinou Tutsiov, alebo o genocídu v Srebrenici (rok 1995, zabitých viac ako 7000 prevažne moslimských mužov a chlapcov).
"Odvolávanie sa na genocídu je odrazom falošného tvrdenia Ruska, že jeho sused Gruzínsko spáchalo v auguste 2008 genocídu na civilistoch v odtrhnutej časti územia Južné Osetsko." uvádza Hodge. Počas tohto krátkeho konfliktu Rusko spustilo masívnu vojenskú inváziu, ktorá sa dostala hlboko do gruzínskeho vnútrozemia. Takýto scenár znepokojuje Západ aj v prípade Ukrajiny.
Bezdôvodné ostreľovanie?
Vyšetrovací výbor, najvyšší ruský orgán presadzovania práva, posunul v stredu Putinove vyjadrenia o krok ďalej, keď oznámil, že sa spustilo vyšetrovanie o údajných dôkazoch, ktoré Putin nazval "bezdôvodným ostreľovaním" civilistov ukrajinskými silami v oblasti Donbasu. Podľa jeho tvrdení to trvá už od roku 2014. Vyšetrovací výbor uviedol, že začal trestné konanie podľa článku 356 Trestného zákona Ruskej federácie, ktoré sa týka neprimeraného zaobchádzania s civilným obyvateľstvom a používania zakázaných prostriedkov a metód v ozbrojenom konflikte.
Vyhlásenie vyšetrovacieho výboru zopakovalo Putinov prejav o genocíde a ozrejmovalo nasledovné: "Úmysel vyhladiť obyvateľov Donbasu je zrejmý. Ruské vyšetrovanie zaznamenalo stovky takýchto prípadov, ktoré sa kvalifikujú ako dôkazy o použití zakázaných prostriedkov a metód vedenia vojny." Je jasné, prečo chce Kremeľ zmeniť tému. Napríklad v roku 2015 si ostreľovanie v juhovýchodnom ukrajinskom meste Mariupol, ktoré majú na svedomí separatisti z Donbasu podporovaní Ruskom, vyžiadalo životy najmenej tridsiatich ľudí.
Od začiatku konfliktu na Donbase v roku 2014 bolo podľa odhadov Organizácie Spojených národov v bojoch zabitých a zranených tisíce civilistov. Výsledok vyšetrovania sa však javí ako jednoznačne politický krok, bez ohľadu na pravdivosť obvinení. "A potom je tu aj nepríjemná otázka právneho postavenia separatistických regiónov Donbasu. Rusko nikdy neuznalo samozvanú Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR) v Donbase za suverénne a nezávislé štáty, aj keď ľuďom, ktorí tam žijú, rozdávalo ruské pasy," vysvetlil spravodajca CNN.
Minské dohody
Ruskí zákonodarcovia začiatkom tohto týždňa apelovali na Putina, aby uznal republiky v Donbase za nezávislé. Aj to vytvára potenciálnu situáciu, kedy by Rusko mohlo deklarovať potrebu reakcie na ukrajinskú "agresiu" voči týmto regiónom. "Odohral by sa takýto scenár? Uznanie DNR a LNR by fakticky potopilo Minské dohody, balík opatrení, o ktorých Kremeľ zatiaľ hovorí, že je to jediný spôsob, ako vyriešiť ukrajinskú krízu," dopĺňa Hodge na záver.
