BRUSEL - Hrozba ruskej invázie na Ukrajinu a s tým spojené posilňovanie východného krídla Severoatlantickej aliancie sú hlavnou témou dvojdňových rokovaní ministrov obrany členských krajín NATO. Informuje o tom spravodajca z Bruselu.
Slovensko na tomto podujatí zastupuje minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Ministri budú na zasadnutí v stredu a vo štvrtok rozhodovať aj o tom, či a v akých krajinách Aliancia umiestni nové stále jednotky. O tie majú podľa nemenovaných diplomatických zdrojov záujem Rumunsko či Bulharsko, hovorí sa však aj o Slovensku a Maďarsku.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v utorok počas stretnutia s novinármi upozornil, že ministri obrany 30-člennej Aliancie budú riešiť najvážnejšiu bezpečnostnú krízu, ktorej Európa čelí za posledné desaťročia. Podľa jeho slov dali spojenci v NATO jasne najavo, že každá ďalšia ruská agresia proti Ukrajine by bola "veľmi drahá".
Reč bude aj o výdavkoch na obranu
Rovnako upozornil, že ministri opätovne preberú otázku výdavkov spojencov na obranu, lebo viaceré členské krajiny nenapĺňajú harmonogram vedúci k dvojpercentným výdavkom štátnych rozpočtov na obranu.
V neposlednom rade ministrov čakajú diskusie o strategickej koncepcii NATO, čiže o smerovaní Aliancie do konca tohto desaťročia. Strategická koncepcia známa pod názvom NATO 2030 by mala byť prijatá v júni tohto roka na summite v Madride.
Vyzvali Rusko, aby si zvolilo cestu diplomacie
Ministri obrany členských krajín NATO v stredu na svojom stretnutí v bruselskom sídli Severoatlantickej aliancie vyhlásili, že sú vážne znepokojení "veľmi rozsiahlym, nevyprovokovaným a neodôvodneným" hromadením ruskej armády v blízkosti hraníc s Ukrajinou a v Bielorusku.
Ministri v spoločnom vyhlásení dôrazne vyzvali Rusko, aby si zvolilo cestu diplomacie, okamžite zvrátilo svoje posilňovanie vojenskej prítomnosti a stiahlo svoje sily z Ukrajiny v súlade so svojimi medzinárodnými sľubmi a záväzkami. "Aj naďalej sme odhodlaní presadzovať náš dvojaký prístup k Rusku: silné odstrašovanie a obrana v kombinácii s otvorenosťou dialógu," uvádza sa v schválenom dokumente.
Podľa spojencov kritizované kroky Ruska predstavujú vážnu hrozbu pre euroatlantickú bezpečnosť. Aj v dôsledku tohto stavu a na zabezpečenie obrany všetkých členov NATO budú vo východnej časti Aliancie rozmiestnené ďalšie pozemné sily a nasadené ďalšie námorné a vzdušné prostriedky. "Naše opatrenia sú a zostanú preventívne, primerané a neeskalačné. Sme pripravení ďalej posilniť našu obrannú a odstrašujúcu pozíciu, aby sme mohli reagovať na všetky nepredvídané udalosti," uvádza sa v spoločnom vyhlásení.
Dokument zdôraznil odhodlanie spojencov dodržiavať základné princípy, na ktorých je založená európska bezpečnosť, vrátane toho, že každá krajina má právo zvoliť si vlastné bezpečnostné opatrenia.
Spojenci z NATO nemajú dôkazy o odsune ruských vojsk od hraníc
Ministri obrany členských krajín NATO nemajú potvrdené informácie o tom, že by sa ruské jednotky naozaj sťahovali z pozícií pri ukrajinských hraniciach. V rámci rokovaní v Bruseli to v stredu uviedol minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO).
Ministri obrany 30-člennej Severoatlantickej aliancie v spoločnom vyhlásili uviedli, že sú znepokojení "veľmi rozsiahlym, nevyprovokovaným a neodôvodneným" hromadením ruskej armády v blízkosti hraníc s Ukrajinou a v Bielorusku.
Naď potvrdil, že dominantnou témou rokovaní ministrov bola situácia spojená s napätím medzi Ruskom a Ukrajinou. "Môžem povedať, že z hľadiska vývoja situácie máme nejaké pozitívne náznaky, ktoré komunikovali predstavitelia Ruskej federácie, ale ani jeden zo spojencov nemá dôkazy, že by sa tieto náznaky dostávali do roviny realizácie. To znamená, že nie sú dôkazy o nejakom odsune vojsk, práve naopak, viacerí spojenci potvrdili, že majú informácie o posilnení ruskej vojenskej prítomnosti na hraniciach s Ukrajinou," vysvetlil minister. Dodal, že treba počkať na to, čo prinesú najbližšie dni, pričom podľa neho nikto v NATO si neželá ten najhorší scenár, ale je potrebné byť pripravený na všetky možnosti.
O nových bojových jednotkách na východnom krídle NATO sa len rozhoduje
Posilňovanie východného krídla Severoatlantickej aliancie patrilo k témam prvého dňa rokovaní ministrov obrany členských krajín NATO v Bruseli, v stredu však nepadlo rozhodnutie o vytvorení nových stálych jednotiek v krajinách strednej alebo východnej Európy. Informáciu potvrdil aj minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO), ktorý sa zúčastnil na bruselských rokovaniach.
Pred zasadnutím ministrov "prebleskli" správy, že záujem o takéto jednotky na svojom území majú Rumunsko a Bulharsko, prípadne aj Slovensko a Maďarsko. Naď potvrdil, že Severoatlantická rada, teda všetky členské krajiny, sa zhodla na tom, že vojaci majú naplánovať, ako posilniť východnú hranicu Aliancie – od Pobaltia až po Rumunsko a Bulharsko. "Nebolo prijaté žiadne rozhodnutie, že by sme zriaďovali takéto jednotky. Ale dali sme vojakom možnosť, aby to naplánovali, ako by takéto jednotky mali vyzerať. V najbližších týždňoch až mesiacoch príde k rozhodnutiu, či budú alebo nebudú vytvárané," opísal situáciu.
Slovensko je pripravené prijať utečencov z Ukrajiny
Slovensko je v prípade zhoršenia napätia medzi Ruskom a Ukrajinou a vypuknutia vojny pripravené hostiť vojnových utečencov z Ukrajiny. V stredu to v rámci zasadnutia ministrov obrany členských krajín NATO v Bruseli potvrdil minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO).
Rumunsko, Poľsko aj Maďarsko, ďalšie krajiny susediace s Ukrajinou, ktoré sú zároveň aj členmi Severoatlantickej aliancie, už vyhlásili, že v prípade ruskej invázie na Ukrajinu sú pripravené prijať ukrajinských utečencov.
Na otázku, či je aj Slovensko ako priamy sused Ukrajiny, rovnako pripravené zhostiť sa tejto úlohy, minister obrany odpovedal, že Slovenská republika sa na túto možnosť pripravuje od vlaňajšieho októbra. "Pripravujeme sa na to, že môže nastať situácia, keď príde na naše územie veľký počet utečencov z Ukrajiny. Chcem upozorniť, že v prípade, keby nastala taká situácia, tak to nie sú utečenci ekonomickí, migranti, ale vojnoví utečenci," vysvetlil Naď.
Spresnil, že je samozrejmé, že by sa Slovensko o nich adekvátne postaralo. "Mali by sme to logisticky zabezpečené a aj bezpečnostne zaistené," opísal situáciu. Podľa jeho slov by to ani politicky nemal byť na Slovensku problém, lebo v takýchto prípadoch je "našou povinnosťou" sa o utečencov postarať. "Ale pevne všetci veríme, že k takej situácii nedôjde a že tá situácia sa vyrieši diplomaticky a politicky a nie vojensky," uviedol s odkazom na napätie na ukrajinsko-ruských hraniciach.
