MINSK - Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko sa v blízkej budúcnosti plánuje stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Podľa Lukašenka sa na schôdzke má hovoriť o odsune ruských jednotiek z juhu Bieloruska. Informovala o tom v pondelok agentúra Interfax.
Lukašenko v pondelok, po rokovaní s ukrajinským politikom Olexandrom Morozom, pred novinármi vyhlásil, že stiahnutie jednotiek od hraníc Ukrajiny je "naša vec s Putinom". "Stretneme sa v najbližšom čase a rozhodneme kedy, dokedy a podľa akého harmonogramu sa odtiaľto stiahnu ozbrojené sily Ruskej federácie. Toto je naša vec," zdôraznil.
Vysvetlil tiež účel cvičenia vedeného spoločne s Ruskom, pričom pripomenul, že o ňom bolo rozhodnuté "ešte pred touto hystériou", čím mal na mysli eskaláciu okolo hraníc Ukrajiny a následnú reakciu Ukrajiny a Západu.
Lukašenko vyhlásil, že cvičenie bolo nutné na to, aby "sme sa rozhodli, kde máme držať malý počet vojakov v súvislosti s tým, čo sa deje na Ukrajine", pričom spomenul prílev zbraní odtiaľ, či výcvikové tábory a Bielorusov utekajúcich do zahraničia, ktorých označil za sabotérov.
Príprava na inváziu?
Spoločné rusko-bieloruskú vojenské cvičenie sa začalo 10. februára a potrvá do 20. februára. Na manévre boli z Ruska do Bieloruska premiestnené aj bojové lietadlá Su-35, ako aj systémy protivzdušnej obrany dlhého dosahu S-400 Triumf a krátkeho dosahu Pancir-S.Kyjev a Západ túto koncentráciu ozbrojených síl pri hraniciach Ukrajiny vnímajú ako prípravy na inváziu na jej územie.
Kyjev i pobaltské štáty koncom minulého týždňa požiadali Rusko i Bielorusko, aby v súlade s Viedenským dokumentom predložili presné informácie o dislokácii, početnosti a výzbroji svojich jednotiek. Rusko na túto požiadavku nereagovalo, preto Ukrajina v nedeľu požiadala, by sa do 48 hodín uskutočnilo stretnutie s Ruskom a všetkými ostatnými signatármi dokumentu s cieľom prediskutovať situáciu okolo presunov ruských jednotiek pozdĺž ukrajinských hraníc.
Bieloruský generálny štáb už dávnejšie uviedol, že na konci cvičení ruská armáda Bielorusko opustí. Lukašenko sa na brífingu vyjadril aj k bilaterálnym vzťahom s Ukrajinou. Vyhlásil, že Bielorusko ich zhoršenie nezavinilo, a dodal, že Minsku záleží na tom, aby mal dobré vzťahy so susednými štátmi, lebo "sme svoji". Zdôraznil tiež, že Bielorusko nikdy neplánovalo zaútočiť na Ukrajinu a ani teraz také plány neexistujú a opačné tvrdenia označil za nezmysel.
"Nikdy som to nepotreboval, nepotrebujem to ani teraz," uviedol, ale na adresu ukrajinského vedenia vyhlásil, že to, čo robí proti Bielorusku, sa vymyká analýzam i zdravému rozumu. Pripomenul, že Minsk v predchádzajúcich rokoch vynaložil veľké úsilie na zorganizovanie dialógu medzi ukrajinským a ruským vedením a na vyriešenie konfliktu v Donbase.
Dodal, že v mnohom sa podarilo dospieť k zhode a vtedajší ukrajinský prezident Petro Porošenko súhlasi". "Potom však nasledoval príkaz "Nie!" spoza oceánu a on sa stiahol," vyhlásil Lukašenko. "Vojna v Donbase už nemusela byť. Putin sľúbil peniaze na obnovu. Ľudia by žili v mieri. Ale (povedali) 'nie'," vyhlásil Lukašenko.
Kritizoval, že Ukrajina napríklad odmietla dodávku hnojív z Bieloruska a že ich zrejme dovezie z USA za oveľa vyššie ceny a náklady na dopravu. Varoval tiež, že Bielorusko môže pristúpiť k recipročným krokom v reakcii na rozhodnutie Ukrajiny, ktorá uzavrela svoj vzdušný priestor pre bieloruské lietadlá. Zároveň však Lukašenko ubezpečil, že Bielorusko je vždy pripravené poskytnúť Ukrajine pomoc – ako aj nedávno, keď vyhovelo jej žiadosti na dodávku ďalších objemov elektriny.
Skupina G7 vyzvala Rusko na deeskaláciu napätia a pohrozila mu sankciami
Členské krajiny skupiny G7 vyzvali Rusko na deeskaláciu napätia na hraniciach s Ukrajinou a pohrozili mu rozsiahlymi sankciami, ak na svojho západného suseda podnikne útok. Informovala o tom agentúra AFP. "Našou bezprostrednou prioritou je podporiť úsilie o deeskaláciu situácie," uviedli vo vyhlásení ministri financií krajín G7.
Ak však Moskva svoje vojenské akcie zintenzívni, tak G7 "je pripravená kolektívne uvaliť hospodárske a finančné sankcie, ktoré budú mať masívne a okamžité následky na ruskú ekonomiku." Napätie medzi Ukrajinou a Ruskom v uplynulých dňoch silnie. Americké médiá priniesli minulý týždeň informáciu, že k napadnutiu Ukrajiny Ruskom by mohlo dôjsť v nadchádzajúcich dňoch, pričom sa však odvolávali na nemenované zdroje.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však následne zdôraznil, že jeho krajine bezprostredne nehrozí ruský útok, a vyzval svojich krajanov, aby nepanikárili. Ruský prezident Vladimir Putin počas sobotňajšieho telefonátu s americkým prezidentom Joeom Bidenom odsúdil správy o údajnom bezprostrednom útoku ako "provokatívne špekulácie".
Rusko v posledných týždňoch presunulo do blízkosti Ukrajiny viac ako 100.000 vojakov a ťažké zbrane, čo u Spojených štátov a ich spojencov v NATO vyvoláva obavy, že by mohla nastať bezprostredná invázia.
Moskva však popiera, že by plánovala útok. Súčasne Rusko sformulovalo písomnú požiadavku, aby sa aliancia NATO vzdala akejkoľvek ďalšej expanzie na východ vrátane prijatia Ukrajiny za člena. Členovia NATO túto požiadavku Moskvy odmietli.
OBSE zvoláva schôdzku, na ktorej má Rusko objasniť presuny svojich vojakov
Poľské predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zvoláva na utorok konzultácie o presunoch armádnych jednotiek pozdĺž hraníc Ukrajiny. Informovalo o tom prostredníctvom oznámenia na sociálnej sieti Twitter. Stretnutie predstaviteľov Ruska a ďalších "zainteresovaných štátov", signatárov Viedenského dokumentu, sa uskutoční na žiadosť Ukrajiny.
Jej minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v nedeľu na sociálnej sieti Twitter informoval, že Rusko nereagovalo na výzvu Ukrajiny z minulého piatku. Kyjev v nej žiadal od Ruska podrobné vysvetlenie týkajúce sa jeho vojenských aktivít v oblastiach susediacich s územím Ukrajiny a na polostrove Krym, ktorý vláda v Kyjeve považuje za dočasne okupované územie.
Viedenský dokument bol prijatý 30. novembra 2011 na plenárnom zasadnutí Fóra Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pre bezpečnostnú spoluprácu vo Viedni. Jeho cieľom je znížiť riziko vojenských konfliktov v zóne OBSE.
V súlade s týmto dokumentom si 56 účastníckych štátov OBSE pravidelne vymieňa informácie o svojich ozbrojených silách, vojenskej organizácii, ľudských zdrojoch a hlavných systémoch zbraní a vybavenia. Krajiny tiež zdieľajú informácie o svojom obrannom plánovaní a rozpočtoch.
Podľa tohto dokumentu Rusko musí špecifikovať oblasti, kde vykonáva vojenské činnosti, uviesť dátumy ich ukončenia, ako aj názvy, podriadenosť, počet vojenských útvarov, ako aj druhy používaných zbraní a vojenského vybavenia.
Okrem Ruska dostalo žiadosť na vysvetlenie svojich neobvyklých vojenských aktivít aj Bielorusko. Adresovali mu ju minulý piatok pobaltské štáty: Estónsko, Litva a Lotyšsko. Schôdzka s Bieloruskom a zástupcami zainteresovaných štátov sa uskutoční v pondelok vo Viedni.
