WASHINGTON - Inflácia v USA sa na začiatku roka zrýchlila prudšie, než sa očakávalo, a dostala sa najvyššie od februára 1982. Ceny tovarov a služieb opäť výrazne vzrástli v situácii pokračujúceho nedostatku dodávok a problémov v rámci dodávateľského reťazca.
Index spotrebiteľských cien v januári medziročne stúpol o 7,5 % po +7 % v decembri, uviedlo americké ministerstvo práce. Ekonómovia počítali so zrýchlením inflácie len na 7,3 %. Informujú o tom Yahoo Finance. V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny vzrástli o 0,6 %, rovnako ako na konci roka 2021.
Ďalšie prudké zrýchlenie inflácie podporilo očakávania, že americká centrálna banka (Fed) tento rok výrazne sprísni menovú politiku. Prvýkrát by mala úrokové sadzby zvýšiť už v marci. Takzvaná jadrová inflácia, do ktorej sa nezapočítavajú volatilné ceny potravín a energií, v januári dosiahla v medziročnom porovnaní 6 % po 5,5 % v predchádzajúcom mesiaci. To je najviac od augusta 1982.
Motorom rastu cien bolo aj v januári zdraženie energií, ktorých ceny medziročne vyskočili o 27 % medzimesačne o 9,5 %. Hlavným dôvodom bol nárast cien ropy, ktoré sa na začiatku roka dostali na 7-ročné maximum. Ceny elektriny medzimesačne stúpli o 4,2 %.
Fed zrejme bude sprísňovať menovú politiku rýchlejšie, než sa doteraz čakalo
Americká centrálna banka (Fed) by mala do začiatku júla zvýšiť úrokové sadzby o 1 percentuálny bod, myslí si šéf Fedu v St. Louis James Bullard. Dôvodom je inflácia, ktorá sa v januári zrýchlila na 40-ročné maximum 7,5 %. Informuje o tom agentúra Reuters. Bullard uviedol, že nečakane prudké zrýchlenie inflácie zmenilo jeho názor na tempo sprísňovania menovej politiky, ktoré by malo byť razantnejšie, než doteraz predpokladal. Podľa Bullarda by Fed mal na svojich najbližších troch zasadnutiach zvýšiť úrokové sadzby celkovo o 100 bázických bodov.
To by znamenalo minimálne jedno zvýšenie o pol percentuálneho bodu. Fed počas nedávnych cyklov sprísňovania menovej politiky ani raz nezvýšil sadzby tak prudko. Trh až do štvrtka počítal s tým, že sadzby budú tento rok rásť postupne vždy o 25 bázických bodov. Názory expertov sa líšili v len počte očakávaných zvýšení. Trh po Bullardovom vyjadrení očakáva, že kľúčová sadzba sa po júnovom zasadnutí Fedu bude nachádzať v pásme 1 % až 1,25 %, pričom niektorí analytici predpovedajú ešte rýchlejšie sprísňovanie menovej politiky. "Bol by som rád, keby sme do 1. júla zvýšili sadzby o 100 bázických bodov," povedal Bullard v rozhovore pre Bloomberg News.
Správa o zrýchlení inflácie v USA zvýšila aj výnosy dlhopisov krajín eurozóny
Výnosy dlhopisov krajín eurozóny vo štvrtok vzrástli, pričom výnosy 10-ročných nemeckých dlhopisov sa dostali najvyššie od roku 2018. Správa z USA o nečakane prudkom zrýchlení inflácie na začiatku roka totiž spustila výpredaj dlhopisov na oboch stranách Atlantiku. Výnosy referenčných 10-ročných dlhopisov vlády USA sa dostali nad psychologicky dôležitú úroveň 2 % prvýkrát od roku 2019. Inflácia v USA sa totiž v januári zrýchlila na 40-ročné maximum 7,5 % a investori aktuálne počítajú s tým, že americká centrálna banka (Fed) môže v marci zvýšiť úrokové sadzby až o 50 bázických bodov. Trh doteraz očakával nárast sadzieb len o 25 bodov.
Výnosy 10-ročných dlhopisov nemeckej vlády vo štvrtok stúpli o 8 bázických bodov na 0,3 %. Na tejto úrovni sa naposledy nachádzali v decembri 2018. "Príliv zdvihne všetky lode," komentoval aktuálny vývoj šéf forexových analýz Monex Group Simon Harvey. Dodal, že reakcia hlavných dlhopisových trhov pripomína nákazu.
Zvýšili sa aj výnosy periférnych dlhov eurozóny. Výnosy 10-ročných talianskych dlhopisov stúpli o 15 bázických bodov na 1,924 %, čo je najviac od mája 2020. Trh už medzičasom očakáva, že tento rok začne zvyšovať úrokové sadzby aj Európska centrálna banka (ECB). Konkrétne počíta do konca roka s kumulatívnym zvýšením o 50 bázických bodov. Rozdiel vo výnosoch 10-ročných dlhopisov vlády a USA a Nemecka sa zvýšil na 174 bázických bodov, stále však zostáva na rekordným maximom 194 bázických bodov z apríla 2021.
