Piatok22. november 2024, meniny má Cecília, zajtra Klement

Rusko nemá právo veta v otázke rozširovania NATO, vyhlásil Stoltenberg

Ministri zahraničných vecí NATO mimoriadne rokovali o Rusku i Ukrajine
Ministri zahraničných vecí NATO mimoriadne rokovali o Rusku i Ukrajine (Zdroj: SITA/AP Photo/Olivier Matthys)

BRUSEL - Severoatlantická aliancia a Rusko sa dohodli, že sa pokúsia naplánovať ďalšie vzájomné stretnutia, a to aj napriek napätiu v súvislosti s hromadením ruských vojenských síl v blízkosti Ukrajiny. Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po skončení stredajšieho zasadnutia Rady NATO – Rusko, informoval bruselský spravodajca.

Rokovania boli zamerané na súčasné bezpečnostné otázky v Európe, najmä na situáciu na Ukrajine a v jej pohraničí, ako aj na otázky týkajúce sa vojenských aktivít, vzájomnej transparentnosti a znižovania rizík prípadného konfliktu.

Stoltenberg pred novinármi uviedol, že obe strany vyjadrili potrebu dialógu a preskúmania harmonogramu budúcich stretnutí. Zároveň však dodal, že rozhovory o Ukrajine "nebudú jednoduché".

"Medzi spojencami z NATO a Ruskom sú v tejto otázke značné názorové rozdiely a tie nebude ľahké preklenúť," opísal situáciu. Zdôraznil, že Ukrajina má právo rozhodnúť o svojich budúcich bezpečnostných opatreniach sama a že NATO si udrží politiku otvorených dverí pre nových členov. "Nikto iný nemá k tomu čo povedať a Rusko, samozrejme, nemá právo veta," odkázal.

Veľké rozdiely

Podľa jeho slov existujú medzi spojencami z NATO a Ruskom názorové rozdiely aj v súvislosti s požiadavkami Moskvy na zavedenie nových bezpečnostných pravidiel v Európe, ale spojenci sú pripravení opäť sa stretnúť a rokovať so zástupcami Kremľa.

Shermanová podľa tlačovej agentúry AP v Bruseli opätovne potvrdila, že každá európska krajina by mala mať právo vstúpiť do NATO, ak chce, aj napriek tomu, že Rusko trvá na tom, aby táto vojenská organizácia prestala expandovať na východ. "Každá krajina má suverénne právo zvoliť si svoju vlastnú cestu," uviedla Shermanová na Twitteri.

NATO a Rusko za jedným stolom

Stoltenerg za pozitívny signál označil, že spojenci z NATO a Rusko si po dlhšom čase sadli za jeden stôl. K rokovaniam v tomto formáte došlo po dvojročnej prestávke. Za posledné dva roky sa neuskutočnilo žiadne oficiálne stretnutie, na ktorom by obe strany hovorili o dôvodoch prítomnosti ruských vojenských síl pri hraniciach s Ukrajinou a o požiadavkách Ruska na poskytnutie bezpečnostných záruk v Európe.

Zasadnutie Rady NATO – Rusko, hlavnej platformy na dialóg medzi oboma stranami, zavedenej v roku 2002, zvolal koncom decembra generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Začalo sa o 10.00 h v centrále Aliancie v Bruseli.

Na zasadnutí, ktoré viedol Stoltenberg, ruskú delegáciu zastupoval námestník ministra zahraničných vecí Alexandr Gruško a delegáciu USA námestníčka ministra zahraničných vecí Wendy Shermanová. Ostatné členské krajiny 30-člennej Aliancie sa zúčastnili na úrovni veľvyslancov.

Posledné zasadnutie Raya NATO – Rusko sa konalo 5. júla 2019, keď sa rozhovory zamerali na Zmluvu o jadrových zbraniach stredného doletu (INF), ktorá prestala platiť v auguste 2019 po vystúpení Spojených štátov a Ruska z tohto paktu.

NATO vo vzťahoch s Ruskom neustúpi zo svojich princípov

Severoatlantická aliancia je pripravená rokovať s Ruskom, ale nepristúpi na kompromisy zo svojich základných princípov, vrátane toho, že treba rešpektovať územnú celistvosť každej európskej krajiny. Povedal to v stredu generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po skončení zasadnutia Rady NATO – Rusko v Bruseli, informuje tamojší stály spravodajca TASR.

Stoltenberg, ktorého v tejto súvislosti citujú tlačové agentúry Reuters a AFP, pripomenul, že členské štáty NATO v stredu vyzvali Rusko, aby stiahlo svoje ozbrojené sily z Gruzínska, Moldavska (Podnesterska) a Ukrajiny, pričom zdôraznil, že označovať rozširovanie Aliancie ako agresiu je "absolútne falošné".

Podľa jeho slov stredajšie diskusie, prvé vo formáte Rady NATO – Rusko za posledné dva roky, neboli jednoduché a týkali sa situácie na Ukrajine a rozdielnych pohľadov na bezpečnosť v Európe.

Stoltenberg oznámil, že NATO by mohlo rozmiestniť ďalšie jednotky na svojom východnom krídle v prípade opätovnej ruskej agresie voči Ukrajine.

"Ak Rusko použije silu a napadne Ukrajinu, potom musíme seriózne zvážiť potrebu ďalšieho zvýšenia našej prítomnosti vo východnej časti Aliancie," spresnil Stoltenberg a zopakoval, že len NATO a Ukrajina môžu rozhodnúť o vstupe Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie.

Moskva vzala na vedomie návrh NATO

Rusko vzalo na vedomie návrh NATO na obnovenie práce diplomatickej misie NATO v Moskve a ruskej misie v Bruseli. Moskva však zatiaľ na tento návrh Severoatlantickej aliancie neodpovedala. Pre agentúru TASS to v stredu uviedli zdroje ruského ministerstva zahraničných vecí.

Rezort diplomacie tak nepotvrdil slová generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga o obnovení práce diplomatických misií, poznamenáva TASS.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vysvetlilo, že pokiaľ ide o obnovenie práce diplomatických misií, šlo o návrh aliancie. Rusko ho vzalo na vedomie, ale zatiaľ naň neodpovedalo.

Viac o téme: RuskoNATOJens StoltenbergUkrajina
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu