José Luis Rodríguez Zapatero (Zdroj: ČTK)
MADRID - Štyri roky sa nad španielskym premiérom Josém Luisom Rodríguezom Zapaterom vznášal prízrak náhodného víťazstva, keď jeho konkurenti vytrvalo tvrdili, že v roku 2004 zvíťazil iba vďaka národnej tragédii, pri ktorej v madridských prímestských vlakoch zahynulo 191 ľudí.
Nedeľné voľby tieto špekulácie definitívne rozptýlili a Zapatero so cťou obhájil svoju pozíciu aj pre druhé funkčné obdobie. Tieto voľby boli referendom o Zapaterovi ako politickej osobnosti, uviedol Suso de Toro, španielsky spisovateľ, laureát Nobelovej ceny a autor jedinej autorizovanej biografie španielskeho premiéra. Ľavicový denník El País vo svojom pondelkovom úvodníku napísal, že výsledky nedeľných volieb ukázali, že výsledok z roku 2004 "nebol náhodou, ani vsuvkou, ani následkom útokov z 11. marca (2004)".
Zapaterovi hrozí, že po tom, ako v nedeľných parlamentných voľbách získal svoje druhé funkčné obdobie, nie však absolútnu väčšinu v parlamente, bude musieť rokovať o vytváraní komplikovaných spojenectiev. Socialisti získali vo voľbách 43,6-percentnú podporu oproti 40,1 percentám pre konzervatívnu opozičnú Ľudovú stranu pod vedením Mariana Rajoya. Socialisti získali vo voľbách 169 kresiel - k absolútnej väčšine im teda v 350-člennom parlamente chýba sedem mandátov. Rajoyovi konzervatívci majú 153 kresiel, ostatné mandáty si rozdelia menšie regionálne a ľavicové strany. Práve s týmito stranami bude musieť Zapatero rokovať o koalícii, aby mohol vládnuť.
"Vládnuť budem tak, že (budeme) zlepšovať veci, ktoré sme urobili, a napravovať naše omyly," povedal Zapatero pred rozradostenými stúpencami pred sídlom Socialistickej strany v Madride.
Zapatero, ktorý bol do roku 2004 relatívne neznámym politikom, sa dostal na titulky svetových médií tým, že naplnil predvolebný sľub a stiahol španielskych vojakov z Iraku. Odvtedy opozičná Ľudová strana začala proti Zapaterovi viesť tvrdú kampaň, pri ktorej jeho víťazstvo neustále bagatelizovala ako zhodu náhod a výsledok tragickej udalosti v Madride. "Pravé krídlo radikálne vytiahlo do boja s cieľom zničiť ho ako politika a zničiť jeho imidž," tvrdí Zapaterov životopisec de Toro. Pri oslavách pred svojimi nadšenými prívržencami Zapatero na margo svojich konkurentov vyhlásil, že chce "novú éru bez horkosti, éru, v ktorej nebude konfrontácie, éru, v ktorej sa (budeme) usilovať o dohodu o najdôležitejších národných otázkach".
Výsledok volieb sa vníma ako podpora sociálnych reforiem, ktorým sa Zapatero venoval počas svojho prvého funkčného obdobia. Od svojho nástupu k moci Zapatero urýchlil liberálnu transformáciu, ktorou Španielsko prechádzalo od smrti pravicového diktátora, generála Franca, v roku 1975. Jeho vláda zaviedla rýchlejšie rozvody, zlegalizovala manželstvá osôb rovnakého pohlavia, udelila amnestiu ilegálnym prisťahovalcom a odstránila povinnú výučbu náboženstva na školách. Rajoyova Ľudová strana tvrdo kritizovala Zapatera za "miernu imigračnú politiku", ktorá podľa nej umožnila miliónom imigrantom, aby v krajine žili a pracovali a odoberali pracovné príležitosti Španielom. Vodou na mlyn pre opozíciu boli aj Zapaterove neúspešné rokovania s baskickou separatistickou skupinou ETA.
Volebnú kampaň ukončili skôr ako zvyčajne potom, ako v piatok v Baskicku zastrelili bývalého socialistického komunálneho poslanca Isaiasa Carrasca. K útoku sa zatiaľ nikto neprihlásil, avšak podľa polície atentát niesol znaky útokov separatistickej organizácie ETA. Carrascova dcéra v emotívnom prejave vyzvala Španielov, aby na počesť jej zavraždeného otca prišli k urnám a hlasovali. Účasť vo voľbách dosiahla 75,32 percent, pred štyrmi rokmi bola 75,66-percentná. Analytici pred voľbami predpovedali, že socialisti, ktorých voliči sú tradične menej disciplinovaní v dochádzke k urnám, potrebujú na víťazstvo volebnú účasť 75 percent.
Zapaterovi hrozí, že po tom, ako v nedeľných parlamentných voľbách získal svoje druhé funkčné obdobie, nie však absolútnu väčšinu v parlamente, bude musieť rokovať o vytváraní komplikovaných spojenectiev. Socialisti získali vo voľbách 43,6-percentnú podporu oproti 40,1 percentám pre konzervatívnu opozičnú Ľudovú stranu pod vedením Mariana Rajoya. Socialisti získali vo voľbách 169 kresiel - k absolútnej väčšine im teda v 350-člennom parlamente chýba sedem mandátov. Rajoyovi konzervatívci majú 153 kresiel, ostatné mandáty si rozdelia menšie regionálne a ľavicové strany. Práve s týmito stranami bude musieť Zapatero rokovať o koalícii, aby mohol vládnuť.
"Vládnuť budem tak, že (budeme) zlepšovať veci, ktoré sme urobili, a napravovať naše omyly," povedal Zapatero pred rozradostenými stúpencami pred sídlom Socialistickej strany v Madride.
Zapatero, ktorý bol do roku 2004 relatívne neznámym politikom, sa dostal na titulky svetových médií tým, že naplnil predvolebný sľub a stiahol španielskych vojakov z Iraku. Odvtedy opozičná Ľudová strana začala proti Zapaterovi viesť tvrdú kampaň, pri ktorej jeho víťazstvo neustále bagatelizovala ako zhodu náhod a výsledok tragickej udalosti v Madride. "Pravé krídlo radikálne vytiahlo do boja s cieľom zničiť ho ako politika a zničiť jeho imidž," tvrdí Zapaterov životopisec de Toro. Pri oslavách pred svojimi nadšenými prívržencami Zapatero na margo svojich konkurentov vyhlásil, že chce "novú éru bez horkosti, éru, v ktorej nebude konfrontácie, éru, v ktorej sa (budeme) usilovať o dohodu o najdôležitejších národných otázkach".
Výsledok volieb sa vníma ako podpora sociálnych reforiem, ktorým sa Zapatero venoval počas svojho prvého funkčného obdobia. Od svojho nástupu k moci Zapatero urýchlil liberálnu transformáciu, ktorou Španielsko prechádzalo od smrti pravicového diktátora, generála Franca, v roku 1975. Jeho vláda zaviedla rýchlejšie rozvody, zlegalizovala manželstvá osôb rovnakého pohlavia, udelila amnestiu ilegálnym prisťahovalcom a odstránila povinnú výučbu náboženstva na školách. Rajoyova Ľudová strana tvrdo kritizovala Zapatera za "miernu imigračnú politiku", ktorá podľa nej umožnila miliónom imigrantom, aby v krajine žili a pracovali a odoberali pracovné príležitosti Španielom. Vodou na mlyn pre opozíciu boli aj Zapaterove neúspešné rokovania s baskickou separatistickou skupinou ETA.
Volebnú kampaň ukončili skôr ako zvyčajne potom, ako v piatok v Baskicku zastrelili bývalého socialistického komunálneho poslanca Isaiasa Carrasca. K útoku sa zatiaľ nikto neprihlásil, avšak podľa polície atentát niesol znaky útokov separatistickej organizácie ETA. Carrascova dcéra v emotívnom prejave vyzvala Španielov, aby na počesť jej zavraždeného otca prišli k urnám a hlasovali. Účasť vo voľbách dosiahla 75,32 percent, pred štyrmi rokmi bola 75,66-percentná. Analytici pred voľbami predpovedali, že socialisti, ktorých voliči sú tradične menej disciplinovaní v dochádzke k urnám, potrebujú na víťazstvo volebnú účasť 75 percent.
