BRATISLAVA - Valné zhromaždenie (VZ) je najvyšším a najreprezentatívnejším orgánom Organizácie Spojených národov (OSN). Ako jediný orgán združuje všetkých 193 členských štátov OSN a funkcia jeho predsedu je politicky a protokolárne najvyšším postom v systéme OSN.
Ďalšími orgánmi OSN sú Bezpečnostná rada (BR OSN), Hospodárska a sociálna rada (ECOSOC), Poručenská rada (pôsobila dočasne) a Medzinárodný súdny dvor (MSD). Všetky hlavné orgány OSN sídlia v New Yorku okrem Medzinárodného súdneho dvora, ktorý má sídlo v holandskom Haagu. Názov Spojené národy po prvý raz navrhol americký prezident Franklin D. Roosevelt a prvýkrát sa použil počas druhej svetovej vojny v Deklarácii Spojených národov z 1. januára 1942. V dokumente sa zástupcovia 26 štátov zaviazali v mene svojich vlád pokračovať v spoločnom boji proti mocnostiam Osi zla, čo bolo vojensko-politické zoskupenie nacistického Nemecka, Talianska a Japonska.
V roku 1945 sa v San Franciscu zišli zástupcovia 50 štátov, reprezentujúci 80 percent svetovej populácie, aby založili medzinárodnú organizáciu a podpísali jej základný dokument. Zakladajúca konferencia OSN sa začala 25. apríla a trvala dva mesiace, do 26. júna. Zúčastnilo sa na nej 283 delegátov, 600 poradcov, 1200 čestných hostí a 1500 novinárov. Po 62 dňoch rozhovorov a desiatich plenárnych zasadaniach sa zrodila Charta OSN. Československú delegáciu viedol na rokovaniach minister zahraničných vecí Jan Masaryk. Členom 14-členného tímu, ktorý formuloval záverečný text Charty OSN, bol aj slovenský diplomat Ján Papánek. V OSN tiež pôsobil slovenský diplomat Vladimír Fábry.
Zakladajúce krajiny sa zaviazali v Charte OSN zachovávať medzinárodný mier a bezpečnosť, rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi, podporovať sociálny pokrok, lepšie životné podmienky a ľudské práva. Na prvom zasadaní Valného zhromaždenia OSN v Londýne v januári 1946 sa rozhodlo, že sídlo OSN bude v New Yorku. Pôvodne boli v hre aj mestá ako Filadelfia, Boston či San Francisco. Pre New York nakoniec rozhodol finančný dar vo výške 8,5 milióna dolárov, ktorý ponúkol americký finančník a filantrop John D. Rockefeller Jr.
Zasadnutie VZ OSN sa koná v sídle OSN raz ročne. Začína sa v utorok v treťom septembrovom týždni. Otvára ho tzv. všeobecná rozprava, na ktorej sa zúčastňujú delegácie členských štátov a ktorá sa považuje za vrcholné svetové diplomatické podujatie. Zasadnutia VZ OSN potom trvajú celý rok, až do septembra nasledujúceho roka – čo tiež predstavuje funkčné obdobie aktuálneho predsedu VZ OSN.
V predošlom období stál na čele 75. zasadnutia VZ OSN turecký diplomat Volkan Bozkir. Predsedom 76. zasadnutia VZ OSN bude Abdulláh Šáhid, minister zahraničných vecí Maldivskej republiky. V rokoch 2017 až 2018 zastával tento prestížny post slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Zasadnutie VZ OSN sa delí na dve časti – od septembra do decembra a od januára do augusta. Prvé dva mesiace zasadania VZ OSN sú väčšinou venované vystúpeniam predstaviteľov štátov s ich postojom k jednotlivým otázkam medzinárodnej politiky. Neskôr sa VZ venuje hlavne správam jednotlivých výborov ohľadom dodržiavania ľudských práv, rozvoja medzinárodného práva, postavenia detí a rozvojovým plánom.
Na zasadnutiach VZ OSN rezonujú aj aktuálne témy – v roku 2013 to bol začínajúci konflikt v Sýrii, v roku 2014 občianska vojna na východnej Ukrajine a napätie medzi Ruskom a Ukrajinou, resp. Ruskom a Západom. V ďalších rokoch boli témami migračná kríza alebo brexit. V posledných rokoch na zasadnutiach VZ OSN dominuje téma klimatickej zmeny, od minulého roka tiež pandémia COVID-19. Práve pre situáciu spojenú s pandémiou nového koronavírusu sa vlaňajšie 75. zasadanie VZ OSN konalo online.
Tohtoročná všeobecná rozprava VZ OSN, ktorá sa začne v utorok, sa uskutoční v hybridnom formáte, kombináciou prehrávania videopríhovorov a fyzickej prítomnosti predstaviteľov členských krajín v sídle OSN v New Yorku. Osobnú účasť na najväčšom diplomatickom stretnutí na svete už avizovalo viac ako 100 hláv štátov a vlád. Očakávanými kľúčovými témami sú opäť klimatická zmena a pandémia covidu, resp. obnova po pandémii – čo patrí aj medzi hlavné témy, ktoré na VZ OSN nastolí Európska únia, ako už avizoval predseda Európskej rady Charles Michel.
V rámci všeobecnej rozpravy VZ OSN v utorok vystúpi Biden aj Čaputová
V New Yorku v utorok slávnostne otvoria všeobecnú rozpravu 76. Valného zhromaždenia (VZ) OSN. Napriek tomu, že Spojené štáty naliehali na zahraničné delegácie, aby pre pandémiu zvážili svoju fyzickú účasť, do najväčšieho amerického mesta pricestuje vyše 100 delegácií. Informovala o tom televízia CNN. Agentúra AFP pripomenula, že mnoho diplomatov a politických lídrov sa verejne sťažovalo, že virtuálne stretnutia nemôžu nahradiť tie osobné pri riešení regionálnych či globálnych výziev a kríz.
O mediálny rozruch sa ešte minulý týždeň postaral brazílsky prezident Jair Bolsonaro, ktorý oznámil, že sa nenechá pred cestou do New Yorku zaočkovať. Najvyšší predstaviteľ Brazílie sa má ujať tradičnej úlohy prvého rečníka. Po ňom v pléne vystúpi s prejavom americký prezident Joe Biden. Slovenská republika dostane priestor ako šiesta v poradí. Prezidentka SR Zuzana Čaputová vystúpi na tohtoročnom otvorení 76. VZ OSN prostredníctvom videohovoru. Na podujatí bude Slovensko zastupovať minister zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR Ivan Korčok.
"Pre Slovensko je OSN aj naďalej tou najdôležitejšou platformou angažovanosti na globálnej úrovni. Ako EÚ chceme byť lídrom v boji proti klimatickým zmenám a v digitálnej transformácii. Osobitne mi záleží aj na tom, aby sme sa aktívne spolupodieľali na posilňovaní medzinárodných mechanizmov zameraných na dodržiavanie a ochranu ľudských práv vo svete," uviedol Korčok pred odletom do New Yorku. Informoval o tom komunikačný odbor MZVEZ SR. Šéf slovenskej diplomacie počas pracovnej cesty v USA absolvuje aj stretnutia s najvyššími predstaviteľmi OSN a sériu bilaterálnych rokovaní s partnermi z Ruska, Turecka, Kataru, Saudskej Arábie, Palestíny, Azerbajdžanu a Gruzínska. Z dôvodu pandémie ide o prvú osobnú účasť ministra Korčoka na podujatí OSN v New Yorku od jeho nástupu do funkcie.
Hovorca generálneho tajomníka OSN informoval, že usporiadatelia v súvislosti s pandémiou prijali nevyhnutné hygienické opatrenia: nosenie rúšok všetkými zamestnancami v sídle OSN je povinné, rovnako aj hlásenie o očkovaní a oznámenie prípadného pozitívneho výsledku testov na COVID-19. Časť zamestnancov OSN sa v súvislosti s Valným zhromaždením musela podrobiť očkovaniu povinne.
