KÁBUL - Afganské hnutie Taliban bude rešpektovať práva žien, ale v medziach noriem islamského práva, vyhlásil v utorok na svojej prvej tlačovej konferencii hovorca Talibanu Zabíhulláh Mudžáhid. Roky bol tieňovou postavou, ktorá vydávala vyhlásenia v mene militantov, pripomenula agentúra AP.
Mudžáhid taktiež uviedol, že Taliban chce, aby súkromné médiá "zostali nezávislé". Zdôraznil však, že novinári "by nemali pracovať proti národným hodnotám".
Mudžáhid ďalej povedal, že Afganistan nebude ukrývať nikoho, kto by chcel útočiť na iné krajiny. Toto bola podľa AP kľúčová požiadavka v dohode, ktorú militanti uzavreli v roku 2020 s administratívou vtedajšieho prezidenta USA Donalda Trumpa a ktorá viedla ku konečnému stiahnutiu amerických síl z krajiny, a to už za súčasného prezidenta Joe Bidena.
Afghans pouring into Kabul and those still in Taliban-held areas say they have witnessed Taliban commanders demand that communities turn over unmarried girls and women to become “wives” for their fighters—a form of sexual violence. #afghanistan #saveafghanistan #أفغانستان pic.twitter.com/1FOlKc44a1
— Middle East Matters (@MidEastMatters1) August 14, 2021
Mudžáhid takisto sľúbil, že talibovia zaručia bezpečnosť Afganistanu, že sa nesnažia pomstiť a že každého omilostili, aj keď spolupracoval s bývalou vládou alebo so zahraničnými vládami alebo silami v krajine. "Uisťujeme vás, že nikto sa nepôjde k ich dverám opýtať, prečo im pomáhali," povedal.
Mnoho Afgancov sa však obáva, že Taliban opäť zavedie v krajine brutálne zákony, ktoré uplatňoval, keď bol pri moci – ešte pred zahraničnou vojenskou inváziou spred 20 rokov.
Bojovníci Talibanu obsadili v nedeľu afganské hlavné mesto Kábul prekvapujúco ľahko a zvrhli vládu, dve desaťročia vojensky podporovanú Spojenými štátmi a alianciou NATO. Afganský prezident Ašraf Ghaní krátko predtým utiekol z krajiny.
Islamistické hnutie Taliban v utorok po prvý raz od opätovného nástupu k moci v Afganistane naznačilo, že nezavedie pre ženy povinnosť nosiť úplnú burku ako v čase, keď naposledy vládlo v tejto krajine.
Ženy nebudú mať povinnosť nosiť burku
Na základe prísnych nariadení militantov boli v rokoch 1996 – 2001 zatvorené dievčenské školy, ženy mali zákaz cestovať a pracovať, pričom boli nútené nosiť na verejnosti celotelovú burku. "Burka nie je jedinou šatkou na zakrytie hlavy, ktorá môže byť vyžadovaná. Sú tu aj ďalšie možnosti," uviedol hovorca politickej kancelárie Talibanu v katarskej Dauhe, ktorého citovala tlačová agentúra AFP.
Burka je jednodielny vrchný odev, ktorý pokrýva celú hlavu a telo, so sieťovinou ako priezorom. Hovorca však nešpecifikoval iné typy prikrývky hlavy, ktoré by boli pre Taliban prijateľné.
Popri obavách týkajúcich sa oblečenia mnohé krajiny a ľudskoprávne skupiny upozorňujú aj na ochranu práv vzdelávania žien v Afganistane, ktoré je teraz v rukách ozbrojených fundamentalistov. Tí v nedeľu vstúpili do afganského hlavného mesta Kábul a prevzali moc v krajine.
"Ženy môžu získať vzdelanie od základnej školy až po univerzitu. Túto politiku sme oznámili na medzinárodných konferenciách v Moskve a Dauhe," vyhlásil zmienený hovorca. Dodal, že tisíce škôl, ktoré ovláda Taliban, sú stále v prevádzke.
Predchádzajúca vláda Talibanu zaviedla najprísnejšie výklady islamského práva šaría a zriadila náboženskú políciu na potláčanie nerestí obyvateľstva. Talibanské súdy vyniesli extrémne verdikty vrátane odsekávania rúk za krádež či ukameňovanie žien za cudzoložstvo.
Medzinárodný trestný súd sa obáva, že v Afganistane sa porušuje medzinárodné humanitárne právo
Medzinárodný trestný súd (ICC) v utorok vyjadril obavy v súvislosti so správami o zločinoch v Afganistane, ktoré by mohli porušovať medzinárodne humanitárne právo, informovala agentúra AFP.
"Pozorne sledujem momentálny vývoj v Afganistane a najviac ma znepokojujú posledné správy o eskalácii násilia v krajine," uviedol hlavný prokurátor ICC Karim Khan, podľa ktorého tieto správy zahŕňajú obvinenia z popráv bez súdneho konania, vraždy z pomsty, prenasledovanie žien a dievčat či zločiny proti deťom.
Tieto údajné zločiny by podľa Khana "mohli porušovať medzinárodne humanitárne právo" a Medzinárodný trestný súd sa môže rozhodnúť ich vyšetrovať. Bojovníci Talibanu obsadili v nedeľu afganské hlavné mesto Kábul prekvapujúco ľahko a zvrhli vládu, dve desaťročia vojensky podporovanú Spojenými štátmi a alianciou NATO.
Náhla zmena situácie vyvolala paniku medzi Afgancami, ktorí sa masovo snažia dostať z vlasti. Mnohí z nich sa obávajú prenasledovania zo strany Talibanu, ktorý v krajine vládol medzi rokmi 1996 - 2001, keď ich o moc pripravila invázia USA, pripomína AFP.
Vlani v marci ICC súhlasil, že povolí vyšetrenie údajných vojnových zločinov, ktorých sa v Afganistane mali dopustiť vojaci Spojených štátov.
