WASHINGTON - Americkí vojaci nenechajú žiadneho spoluobčana napospas vyhrotenej situácii v Afganistane, a to ani vtedy, ak by to malo znamenať, že zostanú v Talibanom ovládanom Kábule dlhšie, než sa plánovalo. Vyhlásil to v stredu prezident USA Joe Biden, ktorého citovala tlačová agentúra AFP.
Americkí lídri tvrdia, že sa pridržiavajú 31. augusta ako konečného termínu odchodu svojich posledných vojakov z Afganistanu a prenechajú moc víťaznému islamistickému hnutiu Taliban. Biden však po prvý raz naznačil, že americkí vojaci by tam mohli zostať dlhšie, ak sa nejakí Američania stále budú pokúšať utiecť z krajiny. "Ak tam ešte budú americkí občania, zostaneme, aby sme ich všetkých dostali preč," uviedol Biden. Prezident ďalej upozornil, že "chaos", ktorý sprevádza panický odchod cudzincov a afganských spojencov z Kábulu, je nevyhnuteľný. "Neviem si predstaviť spôsob, ako sa odtiaľ dostať preč bez toho, aby nenastal chaos," povedal.
Taliban momentálne stojí bokom a nebráni v činnosti americkým vojakom, ktorí prichádzajú na medzinárodné kábulské letisko na pomoc pri evakuácii. Militanti však majú úplnú kontrolu nad zvyškom mesta a rozhodujú, kto sa tam dostane, zatiaľ čo zahraničné sily majú veľmi obmedzenú schopnosť bezpečne manévrovať za hranicami letiska.
Biden v rozhovore pre stanicu ABC News dodal, že talibovia pomáhajú americkým silám pri odsune cudzích štátnych príslušníkov. "Spolupracujú, nechávajú amerických občanov odísť, rovnako ako zamestnancov veľvyslanectiev," uviedol šéf Bieleho domu s tým, že problémom sú iba Afganci, ktorí pracovali pre spojencov. Prezident zároveň odmietol kritiku, že americké tajné služby v súvislosti s pádom Afganistanu pochybili. "Bola to jednoduchá voľba," vyhlásil šéf Bieleho domu. Podľa vlastných slov je presvedčený, že naplánovaný odchod americkej armády musí aj napriek kapitulácii Západom podporovanej afganskej vlády pokračovať.
Tretí evakuačný špeciál z Kábulu pristál na vojenskom letisku Praha-Kbely
Tretí evakuačný let českej armády z afganského hlavného mesta Kábul pristál v stredu večer na vojenskom letisku Praha-Kbely. Podľa ministra obrany ČR Lubomíra Metnara bolo na palube 62 pasažierov. Let mal medzipristátie v azerbajdžanskom Baku, kde dotankoval palivo. Na palube boli aj afganskí tlmočníci s deťmi, držitelia trvalého pobytu v Českej republike, ako aj štyria Afganci, o ktorých prepravu požiadalo Slovensko. Evakuáciu koordinoval krízový štáb ministerstva zahraničných vecí ČR s českou armádou, uviedol podľa spravodajskej stanice ČT24 Metnar.
Na kábulskom letisku zostalo ešte niekoľko afganských rodín alebo osôb s väzbami na ČR, uviedla Miroslava Pašková zo spolku Vlčí máky. Ďalšie osoby sa podľa nej snažia dostať na letisko. Spolok vyzval vládu, aby sa uskutočnil ďalší evakuačný let. "V Afganistane zostávajú ľudia, ktorých potrebujeme evakuovať do Českej republiky. Sú to v prvom rade spolupracovníci českej armády, ministerstva zahraničných vecí a ich malé deti, ktorí sa zatiaľ nedostali do prvých dvoch špeciálov," priblížila pred odletom špeciálu z Kábulu hovorkyňa rezortu diplomacie Eva Davidová.
Na mieste sú podľa nej stále aj ďalší ľudia, ktorí majú trvalý pobyt v Českej republike, dodala. Predchádzajúce evakuačné lietadlo českej armády pristálo v Prahe-Kbeloch v utorok večer. Na jeho palube bolo 87 pasažierov. Boli medzi nimi Česi vrátane českého veľvyslanca Jiřího Balouna, Afganci a dvaja Poliaci. Už v pondelok pristálo v Česku prvé evakuačné lietadlo, ktoré priviezlo 46 ľudí. Vyslanie tretieho stroja ocenil predseda senátneho výboru pre bezpečnosť Pavel Fischer. "S ohľadom na veľkosť našej krajiny, na zmätky, ktoré tu panovali okolo plánovania, aj na mimoriadne zložitú situáciu v samotnom Kábule, je tretia cesta v takomto rekordne krátkom čase obdivuhodný výkon," napísal na Twitteri.
V Česku čaká Afgancov karanténa
Česko, rovnako ako ďalšie členské krajiny protitalibanskej koalície, sa z Kábulu snaží evakuovať svojich zamestnancov a miestnych spolupracovníkov. Krajiny svoju snahu zrýchlili po tom, ako sa radikálne islamistické hnutie Taliban zmocnilo Kábulu. Evakuovaných Afgancov čaká v Česku desať dní karantény. "Počas tejto doby budeme riešiť ich povolenia na pobyt," uviedol v utorok minister vnútra ČR Jan Hamáček. Nasledovať budú individuálne rozhovory s evakuovanými o ich budúcnosti
Podľa českého premiéra Andreja Babiša je možné, že si zvolia cestu za rodinami, ktoré majú vo Francúzsku či inde v Európe. Afganci podľa premiéra získajú víza a počas karantény budú tiež zaočkovaní. Všetci budú v prvých dňoch ubytovaní na jednom mieste. Českí vojaci pôsobili v Afganistane od roku 2002, od tej doby sa ich tam vystriedalo 11.500, niektorí aj opakovane. Podľa údajov ministerstva obrany výdavky na afganské misie v rokoch 2002 až 2020 predstavovali približne 20 miliárd korún.
Česko do Kábulu ďalšie lety neplánuje
Česko po uskutočnenej tretej fáze evakuácie afganských spolupracovníkov s rodinami už ďalšie lety z Kábulu do ČR neplánuje. Informoval o tom český minister vnútra Jan Hamáček, uviedol vo štvrtok spravodajský portál iDNES.cz. "Ak by sa ukázalo, že niekto na mieste zostal, využijeme pomoc spojencov," povedal Hamáček pre Český rozhlas. Podľa spolku Vlčí máky však odvoz z Kábulu potrebuje ešte takmer 20 ľudí. Armáda ČR v predchádzajúcich dňoch vypravila tri letecké špeciály, ktoré do Česka priviezli takmer 200 ľudí, vrátane českého veľvyslanca. Podľa najnovších informácií sa dve afganské rodiny s väzbami na ČR, ktoré čakali na letisku v Kábule, dostali do amerického evakuačného lietadla.
Podľa portálu iDNES.cz v Afganistane stále zostávajú ľudia žiadajúci o pomoc českú vládu, vrátane detí. Ich príbuzní žijúci v ČR majú obavu o ich životy. "Z piatich rodín tlmočníkov, ktoré včera zostali bez pomoci, sa do tretieho evakuačného letu dostala len jedna. Podľa našej doterajšej skúsenosti je zoznam osôb priebežne dopĺňaný," uviedla organizácia Vlčí máky, ktorá sa mediálne angažuje za poskytnutie pomoci všetkým afganským pracovníkom. "Vzhľadom na to, že sa stále dozvedáme o ďalších a ďalších osobách, ktoré doteraz neboli evakuované, vyzývame na uskutočnenie štvrtého letu," uzavrela organizácia.
O afganskom tlmočníkovi, ktorý podľa vlastných slov pracoval pre českú armádu a tá ho v stredu nechala aj s jeho rodinou stáť na letiskovej ploche v Kábule, pretože sa nezmestili do evakuačného lietadla, informovala na svojom webe i americká spravodajská televízia CNN. Tridsaťtriročný Rafiulláh, jeho manželka a štvorročný syn čakali pred medzinárodným letiskom v afganskej metropole tri dni, píše CNN. Rafiulláh dodal, že jemu a jeho rodine ponúkli americkí a tureckí vojaci na letisku prístrešie, jedlo a vodu. S rodinou teraz čakajú, či do Kábulu priletí ďalšie české lietadlo, do ktorého by mohli nastúpiť.
Rakúsko navrhlo vznik deportačných centier v strednej Ázii
Európsku úniu čoraz viac zamestnáva téma možného prúdu ľudí zúfalo sa snažiacich dostať z Afganistanu ovládaného radikálnym hnutím Taliban. Rakúsko v stredu vyzvalo, aby sa pomoc afganským utečencom poskytovala na mieste a aby sa v strednej Ázii vytvorili deportačné strediská. Informáciu priniesli tlačové agentúry DPA a AP. Afganistan padol do rúk Talibanu počas uplynulého víkendu, po stiahnutí sa vojakov NATO. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), početné ľudskoprávne organizácie a niektorí politici Európskej únie zdôraznili, že je potrebné chrániť tých ohrozenejších, ktorí sa pokúšajú ujsť pred islamistickým hnutím.
EÚ sa snaží vyhnúť opakovaniu situácie z rokov 2015 a 2016, keď státisíce ľudí, mnohí z vojnou sužovanej Sýrie, podnikali nebezpečnú cestu do EÚ, aby tam našli ochranu. "Cieľom musí byť jedno: udržať väčšinu ľudí v danom regióne," povedal konzervatívny rakúsky minister vnútra Karl Nehammer pred videorozhovormi so svojimi kolegami z EÚ. Podobne sa predtým začiatkom týždňa vyjadrila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Francúzsky prezident Emmanul Macron v pondelok varoval, že destabilizácia Afganistanu môže spustiť nekontrolovateľné utečenecké vlny prúdiace do Európy. Nehammer povedal, že EÚ sa musí vyzbrojiť proti možnej ilegálnej imigrácii, a to tak, že sa ešte viac bude snažiť posilniť svoje vonkajšie hranice.
Rakúsko sa už teraz stará o druhú najväčšiu afganskú komunitu v EÚ v pomere k svojmu vlastnému obyvateľstvu - má na svojom území 44.000 Afgancov, spresnil minister. Eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová v stredu vyzvala členské štáty, aby sa viac snažili presídľovať ohrozených Afgancov a ponúkli tým najohrozenejším nové, legálne cesty, ako získať ochranu v EÚ - predovšetkým ženám a deťom. "Mali by sme zabrániť ľuďom putovať do EÚ po nebezpečných, nelegálnych a nekontrolovaných trasách ovládaných prevádzačmi," povedala Johanssonová ministrom vnútra na rozhovoroch.
Posielať ľudí späť do Afganistanu nie je bezpečné
"V týchto dňoch nie je možné posielať ľudí (z EÚ) späť do Afganistanu. Nie je to bezpečné. Je ale dôležité, aby sme pomáhali ľuďom v Afganistane - ak je to možné - vrátiť sa do svojich domovov. Takisto môžeme pomáhať susedným krajinám pri podpore afganských utečencov," dodala eurokomisárka. Po videokonferencii ministrov vnútra EÚ vyhlásila, že Európa "by nemala čakať dovtedy, keď už budú ľudia stáť na našich vonkajších hraniciach. Musíme pomáhať ešte predtým. Takisto je dôležité, aby sme pomáhali tým, ktorí sú bezprostredne ohrození a presídliť ich do členských štátov EÚ".
Mnoho štátov EÚ sa iba minulý týždeň dohodlo na zastavení deportácií ľudí do Afganistanu, a to napriek tomu, že Taliban v uplynulých mesiacoch rýchlo dobýjal územia v celej krajine. Nehammer ešte v nedeľu - v deň, keď Taliban dobyl afganskú metropolu Kábul -, povedal, že Rakúsko bude pokračovať v deportáciách neúspešných žiadateľov o azyl "tak dlho, ako to len bude možné". Taliban vládol v Afganistane päť rokov a zaviedol voči ženám prísne tresty a veľké obmedzenia v živote. V roku 2001 ho pri invázii zvrhli Spojené štáty a začala sa misia NATO. Mnohí Afganci sa obávajú návratu tohto režimu alebo v niektorých prípadoch odplaty Talibanu za spolupracovanie so zahraničnými silami, ktoré sa nedávno stiahli z krajiny. Podľa údajov OSN je už teraz vnútorne vysídlených približne 3,5 milióna ľudí, pričom milióny Afgancov hostí na svojom území susedný Pakistan, Irán a neďaleké Turecko.
Nič nenasvedčovalo tomu, že Afganistan padne tak rýchlo, tvrdí americký generál
Americký generál a predseda zboru náčelníkov štábov Mark Milley v stredu obhajoval reakciu americkej armády na mimoriadne rýchle uchopenie moci v Afganistane zo strany fundamentalistického hnutia Taliban, tvrdiac, že nikto nepočítal s takým rýchlym pádom afganských síl vycvičených Spojenými štátmi. Informovala o tom tlačová agentúra AFP. "Nič, čo by som videl ja alebo ktokoľvek iný, nenaznačovalo, že dôjde k pádu tejto armády a tejto vlády za 11 dní. Afganské bezpečnostné sily mali kapacitu, a tým myslím, že mali výcvik, veľkosť i schopnosť brániť svoju krajinu. Ide tu o problém vôle a vedenia," vyhlásil Milley o aktuálnej situácii v Afganistane.
Americká armáda a administratíva prezidenta USA Joea Bidena čelia domácim politickým útokom v súvislosti so skutočnosťou, že Taliban s minimom bojového úsilia porazil afganské sily, ako aj s minulotýždňovým pádom Američanmi podporovanej vlády afganského prezidenta Ašrafa Ghaního, ktorý utiekol z krajiny. Vývoj situácie v Afganistane zaskočil vládu USA a spustil rýchlu evakuáciu Američanov i Afgancov, ktorí dostali špeciálne víza za svoju prácu pre americké sily. Od soboty priletelo na medzinárodné letisko v Kábule zhruba 5000 amerických vojakov, ktorí pomáhajú pri náhlivom odchode tisícok ľudí z Afganistanu.
Kritici obviňujú americké ministerstvo zahraničných vecí, tajné služby a Pentagón z toho, že nepredvídali tento debakel a nepripravili sa skôr na evakuáciu, ktorá sa týka viac než 10.000 amerických občanov. Bývalý šéf oddelenia americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) pre boj s terorizmom pre južnú Áziu a neskôr poradca Bidena počas jeho predvolebnej kampane Douglas London uviedol, že tajné služby USA predpovedali, že Taliban porazí afganské sily a tamojšia vláda kapituluje v priebehu niekoľkých dní. Tieto odhady boli minulý rok "zdôrazňované" úradníkom amerického exprezidenta Donalda Trumpa, ako aj budúcim Bidenovým funkcionárom, tvrdí podľa AFP Douglas London.
Poľsko vyšle do Afganistanu 100 vojakov
Poľský prezident Andrzej Duda v stredu večer schválil vyslanie 100 poľských vojakov do Afganistanu, ktorí budú do 16. septembra v spolupráci so spojencami pomáhať pri evakuácii poľských i zahraničných občanov z Kábulu. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AP.
V stredu večer podľa poľského ministra obrany Mariusza Blaszczaka pristálo na letisku vo Varšave prvé evakuačné lietadlo. Stroj poľskej armády typu Hercules C-17 prepravil podľa agentúry PAP 76 Poliakov a ich afganských spolupracovníkov z Kábulu najprv do Uzbekistanu. Odtiaľ do Poľska odleteli lietadlom poľskej leteckej spoločnosti LOT Polish Airlines. Druhý poľský evakuačný let z Kábulu pristál vo Varšave vo štvrtok okolo 10.00 h SELČ, uviedla PAP.
Poľské ozbrojené sily od utorka evakuujú z Kábulu Poliakov a Afgancov, ktorí predtým spolupracovali s poľskou vojenskou alebo diplomatickou misiou alebo inak pomáhali západným krajinám. Evakuované osoby budú musieť po príchode do Varšavy podstúpiť karanténu, pripomína AP.
Skupina Maďarov evakuovaná z Afganistanu je už vo Frankfurte
Skupina 26 občanov Maďarska, ktorá zaisťovala ochranu holandského veľvyslanectva v Kábule a v utorok ju evakuovali z Afganistanu, vo štvrtok nadránom priletela do nemeckého Frankfurtu nad Mohanom. Informoval o tom v Budapešti štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Levente Magyar.
Podľa agentúry MTI povedal, že títo občania Maďarska sú už v bezpečí a zrejme ešte tento deň v menších skupinkách priletia do Budapešti. Takisto vo štvrtok nadránom odleteli z Maďarska lietadlá, smerujúce cez Uzbekistan do Kábulu, aby odtiaľ odviezli zvyšných maďarských civilistov a Afgancov, ktorí predtým pomáhali maďarským účastníkom vojenskej misie, dodal Magyar. Uvedenú skupinu 26 maďarských občanov v utorok evakuovali z Kábulu do Taškentu vojenskí spojenci Maďarska, informovalo maďarské ministerstvo zahraničných vecí.
Situácia v Afganistane je top geopolitickou udalosťou od anexie Krymu, tvrdí Borrell
Ovládnutie väčšiny územia Afganistanu Talibanom je najdôležitejšou geopolitickou udalosťou od anexie ukrajinského polostrova Krym Ruskom z roku 2014. Poslancom Európskeho parlamentu (EP) to vo štvrtok povedal šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell, píše agentúra AFP. Borrell v tejto súvislosti vymenoval hlavné problémy vrátane možného nárastu utečencov či zvyšujúcej sa rivality v regióne Strednej Ázie medzi Tureckom, Čínou a Ruskom.
Šéf európskej diplomacie zopakoval, že EÚ je nútená "vytvoriť komunikačné kanály" s Talibanom, aby z Afganistanu zabezpečila evakuáciu štátnych príslušníkov pochádzajúcich z krajín eurobloku i afganského personálu a ich rodín". "S Talibanom musíme viesť rozhovory, no to ešte neznamená, že uznávame jeho vládu," povedal.
Európska dvadsaťsedmička bude podľa Borrella teraz musieť rozšíriť svoje diplomatické úsilie do Iránu, Pakistanu a Indie v snahe "vysporiadať sa s týmto zlyhaním". "Súčasný vývoj bude mať rozsiahly vplyv na regionálnu medzinárodnú bezpečnosť," povedal Borrell s tým, že Brusel plánuje spolupracovať s USA a ďalšími spojencami na rozvoji "spoločného prístupu". Ako uvádza AFP, Borrell adresoval svoje vyjadrenia členom výborov EP pre rozvoj a zahraničné veci pred piatkovou mimoriadnou videokonferenciou šéfov diplomacií krajín NATO o situácii v Afganistane.
Rumunsko evakuovalo z Kábulu len jedného svojho občana
Rumunsko evakuovalo z letiska v afganskom Kábule zatiaľ len jedného svojho občana. Vo štvrtok o tom informovala agentúra AP s odvolaním sa na rumunské ministerstvo zahraničných vecí. Rezort rumunskej diplomacie vo vyhlásení uviedol, že "mimoriadne náročné bezpečnostné podmienky v Kábule spôsobili, že sa nepodarilo dosiahnuť, aby mali ďalšie skupiny rumunských občanov prístup na letisko".
Vojenské lietadlo typu C-130 Hercules odletelo v stredu večer z Kábulu do pakistanského Islamabadu. Na jeho palube bol len jeden Rumun pracujúci pre Severoatlantickú alianciu (NATO). Bukurešť vo štvrtok oznámila, že stroj sa má opäť vrátiť do Kábulu, aby dokončil evakuáciu zvyšných rumunských občanov. Úrady evidujú 33 osôb s rumunským občianstvom, ktoré sa stále nachádzajú v Afganistane.
Afganské odbojové hnutie sa koncentruje v údolí Pandžšír
V afganskom údolí Pandžšír sa formuje odboj proti Talibanu, ktorý vedú bývalý viceprezident Amrulláh Sálih a Ahmad Masúd, syn známeho bojovníka proti Talibanu. Vo štvrtok to vyhlásil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Informovala o tom agentúra AFP.
"Taliban neovláda celé územie Afganistanu... Existujú správy o situácii v údolí Pandžšír, kde sa sústreďuje odboj viceprezidenta Afganistanu Sáliha a Ahmada Masúda," povedal Lavrov. Šéf ruskej diplomacie zopakoval svoju výzvu na politický dialóg za účastni všetkých zainteresovaných "hráčov" s cieľom vytvoriť v krajine vládu. Podľa AFP je spomínané údolie poslednou baštou odporu proti Talibanu. Podľa snímok na sociálnych sieťach Sálih a Masúd v tejto oblasti formujú partizánske hnutie s cieľom bojovať proti talibom.
Moskva je zatiaľ v otázke situácie v Afganistane "mierne optimistická," píše AFP s tým, že predstavitelia Kremľa nadviazali kontakty s Talibanom v snahe zabrániť destabilizácii regiónu. Zatiaľ čo Spojené štáty a ich západní spojenci evakuujú občanov z nepokojnej krajiny, ruská ambasáda v Kábule stále funguje. Ruský veľvyslanec v Kábule Dmitrij Žirnov sa dokonca stretol s talibmi. V afganskej štátnej televízii neskôr vyhlásil, že išlo o "pozitívne a konštruktívne" stretnutie.
V Madride pristálo prvé lietadlo s osobami evakuovanými z Kábulu
Lietadlo španielskej armády s prvou skupinou osôb evakuovaných z Afganistanu vo štvrtok pristálo na leteckej základni Torrejón de Ardoz neďaleko Madridu. Informovala o tom agentúra EFE. Na palube stroja sa nachádzalo 53 ľudí – päť Španielov a 48 Afgancov. Títo Afganci sú prevažne osoby, ktoré so Španielskom spolupracovali, a ich rodinní príslušníci, píše EFE. Lietadlo do Španielska priletelo z Dubaja.
NATO a EÚ budú pokračovať v spolupráci pri evakuáciách z Afganistanu
Severoatlantická aliancia bude aj naďalej spolupracovať s Európskou úniou a zvyškom medzinárodného spoločenstva s cieľom zosúladiť a zjednodušiť evakuácie z Afganistanu. Oznámil to vo štvrtok na Twitteri generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Stoltenberg podľa svojho vyjadrenia hovoril o situácii v Afganistane s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a predsedom Európskej rady Charlesom Michelom.
Von der Leyenová vo štvrtok na Twitteri vyjadrila poďakovanie všetkých členským krajinám EÚ, ktoré s evakuáciou pomáhajú. EÚ a NATO musia podľa nej zachovať jednotu, keď čelia bezpečnostným výzvam, ktoré situácia v Afganistane spôsobila. Takisto musia "prejaviť solidaritu so zraniteľnými skupinami obyvateľov".
Stoltenberg zvolal na piatok 20. augusta mimoriadne stretnutie ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO. Rokovanie sa uskutoční prostredníctvom videokonferencie a šéfovia diplomacie sa budú venovať situácii v Afganistane.
Rusko neuvažuje o evakuácii ruských občanov a diplomatickej misie z Afganistanu
Rusko neuvažuje o tom, že by z afganskej metropoly Kábul evakuovalo zamestnancov svojho veľvyslanectva alebo ruských občanov. Vo štvrtok to oznámila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, informuje agentúra RIA Novosti. "Chcela by som zdôrazniť, že sa nevedú debaty o evakuácii zamestnancov veľvyslanectva alebo ruských občanov, ktorí sa v Afganistane nachádzajú," vyhlásila Zacharovová.
Rusko však nebude brániť odchodu tých ruských občanov, ktorí si z Afganistanu želajú odísť, a preto rezort diplomacie organizuje niekoľko charterových letov, ktoré jeho občania budú môcť využiť na odchod z krajiny. Podľa hovorkyne ruského rezortu diplomacie sú predstavitelia Talibanu pripravení na dialóg.
"Talibovia sa aktívne usilujú o nastolenie poriadku, demonštrujú svoje naladenie na dialóg s vplyvnými afganskými politikmi, a to najmä s bývalým prezidentom Afganistanu (Hámidom) Karzajom, o budúcom štátnom usporiadaní a sú pripravení, ako sami povedali, brať do úvahy aj záujmy občanov (Afganistanu), a to vrátane práv žien a mnohých iných aspektov, ktoré vnímame ako aktuálne," uviedla Zacharovová.
Výzva zo strany G7
Ministri zahraničných vecí skupiny G7 vyzvali vo štvrtok afganské hnutie Taliban, aby zaistilo bezpečný prechod Afgancom a cudzincom na letisko v afganskej metropole Kábul. Ako informovala agentúra AFP, ide o prvé oficiálne vyhlásenie G7 k situácii v Afganistane. Zverejnilo ho britské ministerstvo zahraničných vecí.
Skupina G7 združuje priemyselne najrozvinutejšie krajiny sveta. Patria do nej Británia, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko, Spojené štáty a Taliansko. Virtuálny summit lídrov krajín G7 o situácii v Afganistane sa uskutoční na budúci týždeň. Dohodli sa na tom v utorok americký prezident Joe Biden a britský premiér Boris Johnson.
Francúzsko vládu samotného Talibanu neuzná
Francúzsko neuzná a ani nevyjadrí porozumenie pre vládu Talibanu v Afganistane. Podľa Francúzska totiž neexistuje niečo ako "makký talibanizmus". Uviedla to vo štvrtok tlačová agentúra AFP s odkazom na slová štátneho tajomníka francúzskeho ministerstva zahraničných vecí pre európske záležitosti Clémenta Beauna.
Beaune pre rozhlasovú stanicu Franceinfo zdôraznil, že Paríž neuzná Taliban ako vládnu moc v Afganistane. Zároveň dodal, že prebiehajúci "politický proces", ktorý rozbehli predstavitelia Talibanu v snahe vytvoriť širšiu vládu, musí pokračovať.
"Neexistuje žiaden politický kontakt. Nedôjde k dohode ani k žiadnemu porozumeniu s režimom Talibanu. Neexistuje žiadny mäkký talibanizmus," opísal situáciu Beaune. Podľa jeho slov je súčasná situácia, po absolútnom víťazstve Talibanu v krajine, "ten najhorší scenár", ale ak sa k účasti na moci v krajine dostanú aj iné politické subjekty ako iba Taliban, v podobe širšej vládnej koalície, tak pre Francúzsko to bude "o niečo menej horšia správa".
