BUDAPEŠŤ - Nasledujúce desaťročie bude obdobím epidémií a masovej migrácie, pričom členské krajiny Severoatlantickej aliancie treba pripraviť na to, aby dokázali na tieto výzvy zareagovať, povedal v pondelok v Bruseli pred summitom NATO predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.
Podľa agentúry MTI premiér zdôraznil, že až na konci summitu sa ukáže, či táto vrcholná schôdzka prinesie obrat. "Spojenci sa o to pokúsia schválením nového strategického plánu do roku 2030. Maďarsko s jeho obsahom súhlasí," dodal Orbán.
Hlavným prvkom stratégie je podľa jeho slov posilnenie národnej obranyschopnosti. Z tohto pohľadu je Maďarsko aktívne – či už z pohľadu boja proti pandémii, alebo z hľadiska krokov proti migrácii, podčiarkol maďarský ministerský predseda.
Biden na summite NATO ocenil pokrok Slovenska
Americký prezident Joe Biden ocenil pokrok, ktorý Slovenská republika v poslednom čase dosiahla. Uviedla to prezidentka SR Zuzana Čaputová po skončení summitu EÚ v Bruseli, kde sa prvýkrát osobne stretla s novým šéfom administratívy USA. Prezidentka pripomenula, že summit je okrem oficiálnych rokovaní dobrou príležitosťou aj na rôzne bilaterálne rozhovory lídrov, pričom ocenila, že sa jej podarilo hovoriť s Joeom Bidenom.
"Hovorili sme o dôležitosti hodnôt, ktoré nás spájajú a ktoré zdieľame. Sú to hodnoty demokracie a právneho štátu. Informovala som ho o reformách, ktoré sa na Slovensku konajú a Biden ocenil pokrok, ktorý Slovenská republika dosiahla," opísala Čaputová uvedené stretnutie.
Celková atmosféra rokovaní summitu bola podľa nej veľmi dobrá, pričom viacerí jej kolegovia ocenili, že Biden neodišiel hneď po svojom vystúpení, ale so záujmom si vypočul aj príhovory ostatných lídrov. "Bolo viackrát zdôraznené, že jeho (Bidenovo) zvolenie je zároveň aj návrat k hodnotám, ktoré on osobne predstavuje a je to aj predpoklad upevnenia vzťahov v rámci Severoatlantickej aliancie," uviedla Čaputová.
Lídri NATO sa zhodli
Lídri členských krajín NATO sa v pondelok zhodli na tom, že hrozby zo strany Číny - vrátane kybernetických útokov a vývoja jadrových zbraní - predstavujú "systémové výzvy" pre medzinárodné právo a bezpečnosť. Píše sa tak v záverečnom 41-stranovom vyhlásení summitu NATO, ktorý sa v pondelok uskutočnil v Bruseli. Lídri NATO sú podľa svojich slov "znepokojení" aj posilňovaním vojenskej spolupráce Číny s Ruskom, netransparentnosťou a šírením dezinformácií zo strany čínskej vlády, informuje agentúra AFP.
Nevylúčili však možnosť "konštruktívneho dialógu" s Pekingom, a to najmä v oblastiach spoločných záujmov, medzi ktoré patrí boj proti klimatickej zmene.V záverečnom vyhlásení summitu sa lídri NATO zameriavajú aj na hrozby zo strany Ruska, ktoré kritizovali za posilňovanie vojenských kapacít vrátane jadrových arzenálov, ako aj za rôzne provokatívne kroky, hybridné aktivity, rozsiahle dezinformačné a hackerské kampane a zasahovanie do volieb v členských krajinách Aliancie.
Tieto kroky Moskvy podľa vyhlásenia "čoraz viac ohrozujú bezpečnosť euroatlantického priestoru a prispievajú k nestabilite v okolí hraníc NATO". K normalizácii vzťahov medzi Kremľom a NATO bude možné pristúpiť až potom, ak Rusko začne opäť konať "v súlade s medzinárodným právom a svojimi medzinárodnými záväzkami," uvádza sa v dokumente, z ktorého citovala agentúra AFP.
Lídri tiež prisľúbili podporu vláde a obyvateľom Afganistanu v snahe udržať v krajine mier aj po stiahnutí vojakov NATO a USA, ktoré by malo byť dokončené do 11. septembra. Aliancia však naďalej plánuje poskytovať finančnú podporu a výcvik pre afganské bezpečnostné sily. Bude tiež naďalej financovať chod medzinárodného letiska v afganskom hlavnom meste Kábul, ktoré využíva mnoho diplomatov a humanitárnych pracovníkov, ale aj afganských občanov.
Lídri tiež zopakovali, že aj útoky v kyberpriestore by mohli viesť k aktivovaniu článku 5 Severoatlantickej zmluvy, na základe ktorého sa útok na jedného zo spojencov pokladá za útok na všetkých. Po prvý raz však deklarovali, že k aktivovaniu tohto článku by mohol viesť aj útok na vesmírnu infraštruktúru, akou sú napríklad družice. "Považujeme útoky do vesmíru, z vesmíru alebo v rámci vesmíru za jasnú výzvu pre bezpečnosť Aliancie," píše sa v záverečnom komuniké. Lídri NATO tiež dodali, že následky takéhoto útoku by pre medzinárodné spoločenstvo mohli byť rovnako nebezpečné ako následky vojenského útoku. Prípadné aktivovanie článku 5 by v každom jednotlivom prípade posúdila Severoatlantická rada ako riadiaci orgán NATO.
Summit NATO bol o budúcnosti Aliancie v kontexte zmien
Lídri 30 krajín Severoatlantickej aliancie hovorili o budúcnosti tohto zoskupenia v kontexte zmien, ktorým Aliancia v súčasnosti čelí, a dohodli sa výhľadovo pozrieť na to, kde by malo byť NATO o desať rokov. Výsledkom týchto snáh bude nová strategická koncepcia, ktorú lídri prijmú na budúci rok na summite NATO v Madride. Uviedla to v pondelok prezidentka SR Zuzana Čaputová po skončení summitu NATO v Bruseli.
Lídri členských krajín Aliancie podľa nej vyslali dôležitý signál o jednote transatlantickej komunity, o tom, že toto partnerstvo je pevné a silné a založené na hodnotách právneho štátu, demokracie a rešpektu k ľudským právam. "Naša odolnosť sa začína doma, našimi inštitúciami, našim rešpektom k demokratickým hodnotám," uviedla Čaputová v súvislosti so svojím vystúpením na summite.
Lídri podľa jej slov hovorili o súčasných výzvach, ktoré zdôraznila aj pandémia koronavírusu: o hrozbe dezinformácií a propagandy či o potrebe chrániť kritickú a informačnú infraštruktúru. Prezidentka spresnila, že predmetom rokovaní boli aj aktivity Ruska a Číny. "Treba povedať, že občania Ruska nie sú hrozbou pre žiadneho zo spojencov. Ako hrozba sú vnímané niektoré kroky (ruského) politického vedenia. Panuje zhoda na tom, že s Ruskom máme záujem viesť dialóg. Máme záujem na konštruktívnych a predvídateľných vzťahoch," uviedla.
Slovensko chce dbať na ochranu ľudí
Nová strategická koncepcia Severoatlantickej aliancie známa ako Agenda 2030 má predovšetkým dbať na ochranu a záujmy občanov spojeneckých krajín. Povedala to prezidentka SR Zuzana Čaputová po skončení summitu NATO v Bruseli.
Cieľom novej koncepcie, na potrebe ktorej sa spojenci dohodli na summite NATO v roku 2019, je výhľadovo sa pozrieť na to, kde by mala byť Aliancia o desať rokov. Tento proces bude prebiehať počas celého tohto roku a jeho výsledkom bude nová koncepcia, ktorú by mali lídri NATO prijať na budúci rok na summite NATO v Madride.
Na otázku ako vníma vstup slovenskej strany do tohto procesu Čaputová uviedla, že Slovensko má za hlavný cieľ, aby nová agenda zohľadnila potrebu ochrany a bezpečnosti občanov. "Je potrebné aktualizovať naše stratégie vzhľadom na nové hrozby, ktorým čelíme. Aj počas môjho vstupu som uviedla, že sa treba rozhodovať podľa nových hrozieb a ich závažnosti. A nie podľa potrieb dneška, ale podľa vyhliadok a očakávaní do budúcna," opísala situáciu.
NATO čelí novým výzvam zo strany Ruska a Číny
Americký prezident Joe Biden v pondelok upozornil, že NATO sa musí prispôsobiť novým výzvam zo strany Číny a Ruska, informovala agentúra AFP. Biden v pondelok pricestoval do sídla NATO v Bruseli, kde sa zúčastní na summite lídrov tejto organizácie.
"Máme tu Rusko, ktoré nekoná spôsobom, ktorý by bolo v súlade s tým, v čo sme dúfali, a podobne aj Čína," povedal Biden počas stretnutia s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Prezident dodal, že NATO je "kriticky dôležité pre záujmy Spojených štátov" a aj ostatných členov.
Šéf Bieleho domu takisto pripomenul čl. 5 Severoatlantickej zmluvy, ktorý členov zaväzuje k vzájomnej obrane. Tento článok označil za "posvätnú povinnosť". Stoltenberg v pondelok pred začiatkom summitu Aliancie upozornil na zhoršenie vzťahov s Ruskom a rastúci vplyv Číny. "Naše vzťahy s Ruskom sú na najnižšom bode od konca studenej vojny," povedal.
Takisto pripomenul, že lídri NATO sa na summite majú dohodnúť na iniciatíve NATO 2030, ktorej cieľom je posilniť spoločnú obranu, odolnosť a technologický pokrok Aliancie a "po prvý raz v dejinách NATO" pristúpiť ku klíme a bezpečnosti ako k dôležitej úlohe.
Spojené štáty potrebujú silné NATO
Americký prezident Joe Biden v pondelok vyhlásil, že Spojené štáty podporujú silnú Severoatlantickú alianciu. Uviedol to počas stretnutia s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom v Bruseli. Schôdzka prebehla pred začiatkom bruselského summitu 30-člennej Aliancie. "Silné NATO je pre Ameriku nevyhnutné... Máme tu nové výzvy. Máme Rusko, ktoré nekoná spôsobom, v ktorý sme dúfali... To isté platí aj pre Čínu," uviedol Biden.
Lídri krajín NATO vyjadrili obavy z Číny a Ruska
Rusko a Čína sú vnímané ako hrozba pre záujmy spojencov zo Severoatlantickej aliancie. Pred začiatkom summitu NATO v Bruseli to uviedli prezidenti a premiéri viacerých členských krajín tohto zoskupenia. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg upriamil pozornosť na vojenské aktivity Pekingu v Juhočínskom mori či na čínsku globálnu stratégiu investícií do kľúčovej infraštruktúry iných krajín, čomu sa podľa neho musia spojenci brániť spoločne.
"Čína sa k nám približuje. Vidíme ju v kyberpriestore, v Afrike, v Arktíde. Vidíme tiež, že Čína vo veľkej miere investuje do našej vlastnej kritickej infraštruktúry a snaží sa ju ovládať," vyhlásil Stoltenberg. Podľa jeho slov je spolupráca s Čínou nevyhnutná v otázkach, ako sú globálna kontrola zbraní a boj proti klimatickým zmenám.
Varoval však pred postupujúcou vojenskou expanziou Číny, ktorá podľa neho intenzívne investuje do nových vojenských kapacít vrátane jadrových zbraní a pokročilých zbraňových systémov. Ide pritom o mocnosť, ktorá nezdieľa hodnoty NATO v oblasti rešpektovania ľudských práv a demokratických princípov, pripomenul Stoltenberg.
V podobnom duchu sa vyjadrila aj nórska premiérka
V podobnom duchu sa vyjadrila aj nórska premiérka Erna Solbergová, ktorá označila za dôležité, aby sa NATO ozvalo vždy, keď nesúhlasí s krokmi Číny. Kanadský premiér Justin Trudeau uviedol, že už je najvyšší čas, aby Aliancia upriamila pozornosť na kroky Pekingu a spoločne na ne reagovala.
Britský premiér Boris Johnson v tejto súvislosti zdôraznil, že nikto v NATO nechce "studenú vojnu" s Čínou, ale vyslovil sa za nový strategický prístup spojencov k tejto veľmoci. Poľsko a pobaltské krajiny pred summitom upozorňovali skôr na hrozby prichádzajúce z Ruska. Poľský prezident Andrzej Duda v Bruseli zdôraznil význam prítomnosti NATO vo východnej Európe a vyjadril nádej, že dôjde ešte k jej ďalšiemu posilneniu. Duda o tejto otázke hovoril aj počas bilaterálnych rozhovorov s americkým prezidentom Joeom Bidenom a britským premiérom Borisom Johnsonom.
Separátne rokovania s Bidenom mali aj lídri Estónska, Litvy a Lotyšska. "V nepokojných časoch musia demokracie držať pohromade," uviedol po tomto stretnutí litovský prezident Gitanas Nausda na Twitteri. Vyslovil sa tiež za posilnenie prítomnosti NATO na východnom krídle aliancie, ako aj za väčšiu podporu pre prístupové ambície Ukrajiny a Gruzínska. "Vidíme ďalšie hrozby prichádzajúce z východu, ktoré súvisia s agresívnym správaním Ruska a nedávno aj Bieloruska," upozornil Nausda. Podľa jeho slov je badateľné úsilie Ruska "o prehltnutie" Bieloruska, čo označil za "veľmi nebezpečný vývoj". Podľa vyhlásenia Bieleho domu Biden na stretnutí s pobaltskými lídrami "zdôraznil silnú americkú podporu" pre zaistenie ich bezpečnosti, píše agentúra AP.
