Kosovský premiér Hashim Thaci (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Kosovský premiér Hashim Thaci v piatok odmietol potvrdiť termín vyhlásenia nezávislosti srbskej provincie napriek predpokladom, že Kosovo by tak mohlo urobiť v nedeľu.
Na tlačovej konferencii na otázku, kedy bude vyhlásená nezávislosť, Thaci - ktorý práve dokončil vyhlásenie o právach menšinových Srbov v Kosove - odpovedal: "Držme sa témy tlačovej konferencie." Zdroj z Thaciho úradu predtým v piatok agentúru AFP informoval, že premiér na tlačovej konferencii potvrdí dátum vyhlásenia nezávislosti, pričom sa očakávalo, že by malo ísť o nedeľu 17. februára.
V čase napätých očakávaní v noci zo štvrtka na piatok otriasol výbuch Kosovskou Mitrovicou - etnicky rozdeleným mestom, ktoré symbolizuje rozkol, ktorý vládne v srbskej provincii. Pri výbuchu nikto neutrpel zranenia. Otázka Kosova bola nosnou témou aj počas slávnostnej inaugurácie znovuzvoleného srbského prezidenta Borisa Tadiča. Tadič, ktorý s nezávislosťou Kosova nesúhlasí, v piatok pri zložení prezidentského sľubu v parlamente sľúbil, že bude chrániť suverenitu a integritu územia Srbskej republiky vrátane Kosova. V Prištine sa v piatok zišiel parlament, aby rokoval o viacerých návrhoch zákonov, ktoré pripravujú pôdu pre kontrolovanú nezávislosť provincie. Nová legislatíva vrátane zákona o ochrane srbskej menšiny v Kosove, ktorú navrhol ešte bývalý splnomocnenec OSN Martti Ahtisaari, by mala začať platiť po vyhlásení nezávislosti.
Bezpečnostná rada OSN je v otázke budúceho osudu srbskej provincie nejednotná. Proti nezávislosti ostro vystupuje Moskva, tradičný spojenec Belehradu. Práve ruské ministerstvo v piatok poprelo správu agentúry Interfax, že v prípade uznania nezávislosti Kosova Západom zmení svoju politiku voči gruzínskym separatistickým regiónom Abcházsko a Južné Osetsko. Zmena politiky by totiž podľa agentúry mohla znamenať uznanie nezávislosti týchto dvoch regiónov, čo by mohlo v Gruzínsku viesť k občianskej vojne. "Ruská politika voči Kosovu, Abcházsku a Južnému Osetsku sa nemení," povedal agentúre AFP hovorca ministerstva. Agentúra Interfax podľa neho zle interpretovala vyhlásenie ministerstva, podľa ktorého "Moskva bude musieť vziať do úvahy situáciu v Kosove pri tvorbe politiky v separatistických gruzínskych republikách".
Británia, Francúzsko a ďalšie členské krajiny Európskej únie podporujú kosovských Albáncov v ich snahe o nezávislosť, nie všetky krajiny EÚ sú ale touto myšlienkou nadšené. V piatok napríklad grécka ministerka zahraničia Dora Bakoyannisová predostrela svojej americkej partnerke Condoleezze Riceovej výhrady voči očakávanému vyhláseniu nezávislosti Kosova. Grécko zastáva názor, že uznanie nezávislosti Kosova európskymi krajinami a USA, ktoré sa očakáva v najbližších dňoch, by mohlo vytvoriť precedens pre separatistov v iných častiach sveta, vrátane Cypru, ktorého časť okupuje Turecko. USA tvrdia, že situácia v Kosove je unikátom, pretože 90 percent jeho 2-miliónového obyvateľstva tvoria etnickí Albánci.
V piatok sa stretli aj premiéri Macedónska a Kosova Nikola Gruevski a Hashim Thaci v Skopje, aby prediskutovali problematickú otázku vytýčenia hranice medzi oboma krajinami. Severná hranica Macedónska s Kosovom nebola od roku 1991, keď bývalá juhoslovenská republika získala nezávislosť, oficiálne nikdy vytýčená. Macedónsko oznámilo, že Kosovo si nárokuje približne 2 tisíc hektárov jeho územia. Kosovo nikdy neuznalo dohodu o hraniciach, ktorú v roku 2001 podpísali Macedónsko a Srbsko. Napriek tomu, že Kosovo je ešte stále súčasťou Srbska, od roku 1999 je pod správou OSN. Priština tvrdí, že Belehrad nemá právo určovať kosovskú hranicu s jeho južným susedom.
Kosovská otázka bude dominovať aj udalostiam budúceho týždňa. Stála rada Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) sa v utorok zíde na mimoriadnom zasadnutí o Kosove, na ktorom vystúpi srbský minister zahraničných vecí Vuk Jeremič. Srbská delegácia vo vyhlásení uviedla, že o zasadnutie požiadala na utorňajšom rokovaní, pretože "protiprávne" jednostranné vyhlásenie nezávislosti etnickým albánskym vedením Kosova "predstavuje vážnu hrozbu územnej integrite a suverenite členského štátu OBSE a hrubo porušuje základný dokument organizácie, Helsinský záverečný akt". Kosovu sa v stredajšej rozprave plenárneho zasadnutia budú venovať aj poslanci Európskeho parlamentu.
V čase napätých očakávaní v noci zo štvrtka na piatok otriasol výbuch Kosovskou Mitrovicou - etnicky rozdeleným mestom, ktoré symbolizuje rozkol, ktorý vládne v srbskej provincii. Pri výbuchu nikto neutrpel zranenia. Otázka Kosova bola nosnou témou aj počas slávnostnej inaugurácie znovuzvoleného srbského prezidenta Borisa Tadiča. Tadič, ktorý s nezávislosťou Kosova nesúhlasí, v piatok pri zložení prezidentského sľubu v parlamente sľúbil, že bude chrániť suverenitu a integritu územia Srbskej republiky vrátane Kosova. V Prištine sa v piatok zišiel parlament, aby rokoval o viacerých návrhoch zákonov, ktoré pripravujú pôdu pre kontrolovanú nezávislosť provincie. Nová legislatíva vrátane zákona o ochrane srbskej menšiny v Kosove, ktorú navrhol ešte bývalý splnomocnenec OSN Martti Ahtisaari, by mala začať platiť po vyhlásení nezávislosti.
Bezpečnostná rada OSN je v otázke budúceho osudu srbskej provincie nejednotná. Proti nezávislosti ostro vystupuje Moskva, tradičný spojenec Belehradu. Práve ruské ministerstvo v piatok poprelo správu agentúry Interfax, že v prípade uznania nezávislosti Kosova Západom zmení svoju politiku voči gruzínskym separatistickým regiónom Abcházsko a Južné Osetsko. Zmena politiky by totiž podľa agentúry mohla znamenať uznanie nezávislosti týchto dvoch regiónov, čo by mohlo v Gruzínsku viesť k občianskej vojne. "Ruská politika voči Kosovu, Abcházsku a Južnému Osetsku sa nemení," povedal agentúre AFP hovorca ministerstva. Agentúra Interfax podľa neho zle interpretovala vyhlásenie ministerstva, podľa ktorého "Moskva bude musieť vziať do úvahy situáciu v Kosove pri tvorbe politiky v separatistických gruzínskych republikách".
Británia, Francúzsko a ďalšie členské krajiny Európskej únie podporujú kosovských Albáncov v ich snahe o nezávislosť, nie všetky krajiny EÚ sú ale touto myšlienkou nadšené. V piatok napríklad grécka ministerka zahraničia Dora Bakoyannisová predostrela svojej americkej partnerke Condoleezze Riceovej výhrady voči očakávanému vyhláseniu nezávislosti Kosova. Grécko zastáva názor, že uznanie nezávislosti Kosova európskymi krajinami a USA, ktoré sa očakáva v najbližších dňoch, by mohlo vytvoriť precedens pre separatistov v iných častiach sveta, vrátane Cypru, ktorého časť okupuje Turecko. USA tvrdia, že situácia v Kosove je unikátom, pretože 90 percent jeho 2-miliónového obyvateľstva tvoria etnickí Albánci.
V piatok sa stretli aj premiéri Macedónska a Kosova Nikola Gruevski a Hashim Thaci v Skopje, aby prediskutovali problematickú otázku vytýčenia hranice medzi oboma krajinami. Severná hranica Macedónska s Kosovom nebola od roku 1991, keď bývalá juhoslovenská republika získala nezávislosť, oficiálne nikdy vytýčená. Macedónsko oznámilo, že Kosovo si nárokuje približne 2 tisíc hektárov jeho územia. Kosovo nikdy neuznalo dohodu o hraniciach, ktorú v roku 2001 podpísali Macedónsko a Srbsko. Napriek tomu, že Kosovo je ešte stále súčasťou Srbska, od roku 1999 je pod správou OSN. Priština tvrdí, že Belehrad nemá právo určovať kosovskú hranicu s jeho južným susedom.
Kosovská otázka bude dominovať aj udalostiam budúceho týždňa. Stála rada Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) sa v utorok zíde na mimoriadnom zasadnutí o Kosove, na ktorom vystúpi srbský minister zahraničných vecí Vuk Jeremič. Srbská delegácia vo vyhlásení uviedla, že o zasadnutie požiadala na utorňajšom rokovaní, pretože "protiprávne" jednostranné vyhlásenie nezávislosti etnickým albánskym vedením Kosova "predstavuje vážnu hrozbu územnej integrite a suverenite členského štátu OBSE a hrubo porušuje základný dokument organizácie, Helsinský záverečný akt". Kosovu sa v stredajšej rozprave plenárneho zasadnutia budú venovať aj poslanci Európskeho parlamentu.
