Daytonská mierová zmluva by mohla byť v rukách vojnového zločinca Radovana Karadžiča.
SARAJEVO - Originál mierovej dohody z Daytonu, ktorá dala na sklonku roku 1995 bodku za vojnovým konfliktom v Bosne a Hercegovine, zmizol z archívu bosnianskeho prezídia.
Dokument podpísali v decembri 1995 v Paríži vtedajší prezidenti Bosny a Hercegoviny, Chorvátska a Srbska - Alija Izetbegovič, Franjo Tudjman a Slobodan Miloševič.
Práve jej obsah je bázou dnešnej komplikovanej podoby štátu Bosna a Hercegovina s dvoma autonómnymi entitami - moslimskochorvátskou Federáciou Bosny a Hercegoviny a Srbskou republiku (RS), ako aj s trojčlenným prezídiom s predstaviteľmi Bosniakov, Chorvátov a Srbov. Štát by mala posilniť plánovaná, kontroverzne však prijímaná reforma ústavy.
Daytonská mierová zmluva by mohla byť v rukách Radovana Karadžiča, bývalého lídra bosnianskych Srbov a najhľadanejšieho vojnového zločinca, informovali v piatok miestne médiá. Denník Press RS priniesol správu s odvolaním sa na slová členov bosnianskosrbskej delegácie, že po podpise mierovej dohody v Paríži bol dokument "s najväčšou pravdepodobnosťou odložený do Karadžičovho sejfu".
Bosnianska vojna bola najkrvavejším ozbrojeným konfliktom na starom kontinente od skončenia druhej svetovej vojny. V bojoch padlo okolo 260.000 ľudí a okolo 1,8 milióna osôb opustilo svoje príbytky. Vysoký reprezentant medzinárodného spoločenstva v Bosne a Hercegovine, slovenský diplomat Miroslav Lajčák, reagoval podľa americkej agentúry Associated Press na správu o strate dokumentu slovami: "Keby to nebolo smutné, bolo by to zábavné."
Práve jej obsah je bázou dnešnej komplikovanej podoby štátu Bosna a Hercegovina s dvoma autonómnymi entitami - moslimskochorvátskou Federáciou Bosny a Hercegoviny a Srbskou republiku (RS), ako aj s trojčlenným prezídiom s predstaviteľmi Bosniakov, Chorvátov a Srbov. Štát by mala posilniť plánovaná, kontroverzne však prijímaná reforma ústavy.
Daytonská mierová zmluva by mohla byť v rukách Radovana Karadžiča, bývalého lídra bosnianskych Srbov a najhľadanejšieho vojnového zločinca, informovali v piatok miestne médiá. Denník Press RS priniesol správu s odvolaním sa na slová členov bosnianskosrbskej delegácie, že po podpise mierovej dohody v Paríži bol dokument "s najväčšou pravdepodobnosťou odložený do Karadžičovho sejfu".
Bosnianska vojna bola najkrvavejším ozbrojeným konfliktom na starom kontinente od skončenia druhej svetovej vojny. V bojoch padlo okolo 260.000 ľudí a okolo 1,8 milióna osôb opustilo svoje príbytky. Vysoký reprezentant medzinárodného spoločenstva v Bosne a Hercegovine, slovenský diplomat Miroslav Lajčák, reagoval podľa americkej agentúry Associated Press na správu o strate dokumentu slovami: "Keby to nebolo smutné, bolo by to zábavné."
