QUEENSLAND - Austrálski a americkí vedci tvrdia, že použitie „neviditeľných nanočastíc“ pomáha znižovať vírusovú nálož ochorenia, ktoré vyčíňa po celom svete. Podarilo sa im vyvinúť možnú prelomovú liečbu, ktorá u myší zahubila koronavírus na 99,9 percenta. Keďže však zatiaľ nedošlo k testom na ľuďoch, zavedenie do praxe potrvá ešte niekoľko rokov.
KORONAVÍRUS Tvrdé slová a hrozivý scenár: Toto je jediná vec, ktorá nás zachráni pred pandémiami!
Medzinárodný tím vedcov z Menzies Health Institute Queensland (MHIQ) na Griffith University v Austrálii a z City of Hope, výskumného a liečebného centra pre rakovinu, cukrovku a ďalšie život ohrozujúce choroby v Kalifornii, vyvinul experimentálnu priamo pôsobiacu antivírusovú liečbu COVID-19.
Tradičné antivirotiká ako tamiflu, zanamivir či remdesivir zmierňujú príznaky a pomáhajú ľuďom skôr sa zotaviť. Antivírusový prístup novej generácie však využíva siRNA (malá interferujúca RNA) na priamy útok na genóm vírusu, ktorý zastavuje replikáciu vírusu, a lipidové nanočastice vyvinuté Griffith University a City of Hope, ktoré dopravia siRNA do pľúc, na kritické miesto infekcie.
„Liečba s siRNA znižuje vírusovú nálož o 99,9%. Tieto neviditeľné nanočastice môžu byť rozmiestnené do širokého spektra pľúcnych buniek a utlmiť vírusové gény,“ uviedol spoluvedúci výskumu, profesor Nigel McMillan z MHIQ. Podľa neho sú uvedené nanočastice stabilné pri 4 °C počas 12 mesiacov a pri izbovej teplote dlhšie ako jeden mesiac, čo znamená, že by sa mohli používať v podmienkach s obmedzenými zdrojmi na liečbu infikovaných pacientov.
Profesor Kevin Morris, vedúci výskumný pracovník z City of Hope a Griffith University, uviedol: „Táto liečba je navrhnutá tak, aby fungovala na všetky betakoronavírusy, ako je pôvodný vírus SARS (SARS-CoV-1), ako aj na SARS-CoV-2 a akékoľvek nové varianty, ktoré sa v budúcnosti môžu vyskytnúť, pretože sa zameriava na ultrakonzervované oblasti v genóme vírusu.“
Výsledky podľa vedcov naznačujú, že siRNA-nanočastice môžu byť použité na liečbu pacientov s COVID-19, ale tiež na budúce koronavírusové infekcie s priamym zameraním na genóm vírusu. "Tieto nanočastice sú prispôsobiteľné a hromadná výroba bude efektívna z hľadiska nákladov," uviedol profesor Morris. Výskum bol publikovaný v časopise Molecular Therapy.
