BRUSEL - Diplomatická roztržka medzi Moskvou a Prahou, ruské jednotky na hraniciach s Ukrajinou a zdravotný stav Alexeja Navaľného boli predmetom stredajšej rozpravy poslancov Európskeho parlamentu (EP) so šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom. Slovenskí europoslanci označili stav vzťahov medzi EÚ a Ruskom za vážny - niektorí volajú po ďalších sankciách, iní zasa po rozvahe a dialógu.
Vladimír Bilčík (Spolu-OD) je spoluautorom rezolúcie EP o Rusku. Uviedol, že jasný a silný postoj Únie má za cieľ vytvoriť tlak na Moskvu. "Naša sila je v jednotnej pozícii a verím, že k parlamentu sa pridajú aj členské štáty EÚ," zdôraznil. Spresnil, že v EP rezonuje kauza Vrbětice, aj preto je dôležité, aby nedošlo len k vyhosteniu diplomatov, "ktorí často diplomatmi nie sú", ale EÚ musí zatlačiť na Rusko, aby sa takéto veci už neopakovali. Lebo Rusko systematicky podkopáva bezpečnosť a jednotu EÚ cez rôzne diverzné akcie.
"Potrebujeme nielen ďalšie sankcie, ale treba premyslieť niektoré investičné projekty. Podľa mňa plynovod Severný prúd 2 treba zastaviť. Nemôžeme robiť s Ruskom biznis a tváriť sa, že sa nič nedeje," vysvetlil. Útok na Českú republiku označil ako útok na celú Úniu, pričom tento odkaz podľa neho jasne zaznie aj v europarlamente.
Ivan Štefanec (KDH) zdôraznil, že Únia, ktorá bola v posledných rokoch terčom viacerých útokov ruských tajných služieb, by mala reagovať aj za pomoci ďalších nástrojov. "Reakcia EÚ by mala byť jednotná a koordinovaná. Už nestačí používať len klasické nástroje typu vyhosťovania diplomatov a sankcií. Treba sa vážne zaoberať odstrihnutím Ruska od finančného systému," odkázal. Spresnil, že to znamená odstrihnutie Ruska od finančného systému prevodov SWIFT, na ktorý je ruský finančný systém naviazaný.
Robert Hajšel (Smer-SD) tvrdí, že EÚ a jej orgány kompetentné v zahraničnej politike by sa mali snažiť o konštruktívny dialóg s Ruskom, v rámci ktorého prednesú námietky o fungovaní ruskej demokracie či aktivitách tajných služieb v zahraničí. "Prerušovanie takéhoto dialógu a volanie po sankciách iba eskaluje napätie, ktoré už tu je vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom," skonštatoval. Podľa jeho slov sa obe strany musia otvorene rozprávať o tom, čo im prekáža, čo by chceli vidieť inak a neroztáčať špirálu sankcií. Lebo takýto postoj ohrozuje aj projekty, pri ktorých v EÚ nebol konsenzus, ale očakáva sa ich dokončenie. Ide o plynovod Severný prúd 2 či účasť ruských subjektov na dostavaní alebo výstavbe jadrových elektrární v členských štátoch EÚ.
Hajšel zdôraznil, že EÚ okrem prirodzenej spolupráce s USA musí hľadieť aj na svoje vlastné záujmy a snažiť sa vnímať, že Rusko je susedom, od ktorého viacero európskych krajín závisí, pokiaľ ide o nerastné suroviny a dodávky plynu, ropy či jadrového paliva.
Michal Šimečka (PS) opísal, že v rámci EP panuje pomerne široká zhoda v prospech rezolúcie o Rusku, ktorá vyjadruje jednoznačnú podporu Českej republike a odsudzuje zasahovanie ruských spravodajských služieb do vnútorných záležitostí členskej krajiny EÚ. To, že Slovensko v reakcii na kauzu Vrbětice vyhostilo troch ruských diplomatov, považuje za "správne, zodpovedné a primerané" riešenie v súlade s medzinárodným právom.
"Teraz je dôležité, aby prišla jednotná odpoveď aj zo strany EÚ a NATO. Aj na to budú poslanci vyzývať, ja osobne tiež," povedal. Išlo by podľa neho o dôležitý signál pre budúce vzťahy EÚ s Ruskom, keby aj zvyšok Únie vyslal signál, že stojí za Českom. "Vo vzťahu k mocnosti ako Rusko, ktoré je väčšie ako všetky členské krajiny EÚ, musíme postupovať jednotne, aby sme mali vyvážené vzťahy založené na rešpekte a dodržiavaní medzinárodného práva," odkázal.
Peter Pollák (OĽaNO) upozornil, že veľa poslancov EP sa zhoduje v tom, že cudzia tajná služba nemá vyvíjať protištátne aktivity v krajine, kde je hosťom. Rusko-európske vzťahy označil za komplikované aj preto, že hoci EÚ hlása jednotu, jej členské krajiny robia čosi iné, čo vidieť pri projektoch, ako je Severný prúd 2.
