WASHINGTON - Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v utorok vyzval etiópskeho lídra, aby umožnil medzinárodné vyšetrovanie na svojom území, a zároveň žiadal odchod eritrejských vojakov zo severoetiópskeho regiónu Tigraj, kde sa podľa obvinení dopustili v novembri masakry. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Blinken v telefonáte s etiópskym premiérom Abiyom Ahmedom "požiadal vládu Etiópie o spoluprácu s medzinárodným spoločenstvom, aby sa umožnilo nezávislé, medzinárodné, dôveryhodné vyšetrovanie hláseného porušovania ľudských práv a násilností, a aby mohli byť zodpovedné osoby postavené pred spravodlivosť", uviedol rezort americkej diplomacie. Blinken povedal, že "pribúdajú spoľahlivé správy o zverstvách a porušovaní ľudských práv" v regióne Tigraj.
Ľudskoprávna organizácia Amnesty International (AI) minulý týždeň obvinila eritrejských vojakov, bojujúcich v severoetiópskom regióne Tigraj, zo zavraždenia stoviek civilistov, ku ktorému došlo v novembri 2020. Podľa AI išlo pravdepodobne o zločiny proti ľudskosti. Šéf diplomacie USA vyzval "etiópsku vládu, aby podnikla okamžité, konkrétne kroky na ochranu civilistov vrátane utečencov a na zabránenie ďalšieho násilia".
Blinken takisto vyzval na "okamžité ukončenie" nepriateľských akcií a na stiahnutie všetkých zahraničných vojakov, vrátane vojakov susednej Eritrey. Eritrea, bývalý rival Etiópie a jeden z najuzavretejších štátov sveta, odmieta obvinenia zo spáchania masakry. Účasť eritrejských vojakov na konflikte v Tigraji bola už dobre a rozsiahlo zdokumentovaná, ale obe krajiny to popierajú.
Držiteľ Nobelovej ceny za mier Abiy nariadil vojenskú ofenzívu v Tigraji v novembri. Reagoval tak na údajné útoky proti federálnej armáde, ktoré podnikla vládna strana regiónu, Tigrajský ľudový oslobodenecký front (TPLF). Premiér vyhlásil víťazstvo po niekoľkých týždňoch ozbrojeného konfliktu, keď vojaci dobyli regionálne hlavné mesto Mekele. Boje však pokračujú.
V telefonáte s Guaidóom vyzval na obnovu demokracie vo Venezuele
Na návrat k demokracii vo Venezuele, ktorý majú zaistiť slobodné a spravodlivé voľby, vyzval minister zahraničných vecí USA Antony Blinken v utorňajšom telefonickom rozhovore s venezuelským opozičným lídrom Juanom Guaidóom. Informovala o tom agentúra DPA.
Blinken s Guaidóom hovoril o úsilí Washingtonu a jeho spojencov - vrátane EÚ, tzv. limskej skupiny a Organizácie amerických štátov (OAS) - zameranom na "zvýšenie multilaterálneho tlaku" na uskutočnenie pokojného a demokratického odovzdania moci v krajine, uviedol hovorca rezortu americkej diplomacie Ned Price.
Guaidó a Blinken sa takisto zaoberali humanitárnymi potrebami Venezuely, z ktorej už v dôsledku ekonomickej krízy odišlo do zahraničia približne päť miliónov ľudí. Vo Venezuele prebieha mocenský boj od začiatku roku 2019, odkedy sa za hlavu štátu vyhlásil Guaidó, ktorý žiada odstúpenie prezidenta Nicolása Madura, podporovaného armádou.
Ten bol v roku 2018 znovu zvolený do tejto funkcie, no opozíciou ovládaný parlament i medzinárodné spoločenstvo označili vtedajšie voľby za nelegitímne. Guaidóa za legitímneho lídra Venezuely uznáva viac ako 50 štátov vrátane USA, EÚ i mnohých latinskoamerických krajín. Maduro má zase podporu Číny, Ruska, Kuby, Bolívie či Nikaraguy.
Maduro sa po Bidenovej januárovej inaugurácii vyslovil za "novú cestu" vo vzťahoch Caracasu a Washingtonu. Tie boli za vlády exprezidenta Donalda Trumpa napäté. Trump totiž v snahe prinútiť ľavicového Madura k odstúpeniu uvalil na Venezuelu tvrdé sankcie. Blinken ešte pred nástupom do úradu nazval Madura diktátorom.
