DILLÍ - Akonáhle sa skončí škola, ponáhľa sa desaťročný chlapec Imradul Alí domov, aby sa prezliekol z uniformy a mohol sa vrhnúť do práce. Vyzbrojený jutovým vrecom sa vydáva na skládku v slume pri meste Gauhátí, ktoré je metropolou štátu Asam na severovýchode Indie, a prehrabuje sa v odpadkoch s nádejou, že objaví plastové fľaše, sklo alebo čokoľvek ďalšie, čo možno využiť, recyklovať alebo predať.
Štúdia Billa Gatesa prišla s hrozivou prognózou: Štáty čaká recesia, aká tu nebola od roku 1870
Malý školák pochádza z rodiny, pre ktorú je prehľadávanie odpadkov hlavnou obživou. Zarába si tak jeho matka, otec i starší brat a on sám sa k nim pripojil pred rokom, aby im pomohol. Zdroj ich príjmov ale počas pandémie covidu-19 takmer vyschol, pretože kvôli niekoľko mesiacov dlhej karanténe vlani na skládku nesmeli a jedlo získavali len vďaka pomoci humanitárnych organizácií, píše agentúra AP.
Alí tvrdí, že rodinné remeslo by časom rád opustil, ale zatiaľ nevie, čo mu budúcnosť prichystá. "Chcem ďalej chodiť do školy a stať sa boháčom," hovorí. Zatiaľ je schopný každý deň prispieť do rodinnej kasy asi stovkou rupií (cca 1,2 eur), dospelí zarobia denne asi 250 rupií (cca 2,8 eur).
"Je ťažké živiť rodinu zbieraním odpadkov," hovorí Alího matka Anuvára Begúmová. Navyše ide o špinavé a nebezpečné zamestnanie.
Hoci oficiálne neexistujú údaje o tom, koľko ľudí sa v Indii na skládkach živí, humanitárne organizácie odhadujú ich počet na asi štyri milióny. Títo ľudia v podstate slúžia ako prvý stupeň recyklácie odpadov, ale práca sama je riskantná: tí, ktorí ju robia, majú len málo práv a denne sú vystavení toxickým látkam.
Z posledného sčítania ľudu v roku 2011 vyplynulo, že zárobkovej činnosti sa v Indii venuje okolo desať miliónov detí medzi piatimi a 14 rokmi. Podľa analýzy Svetovej banky a programu UNICEF žije na svete každé šieste dieťa v extrémnej chudobe, čo je celkom 365 miliónov detí. Pandémia covidu-19 ale ich počet bezpochyby razantne zvýši.
Alího otec chce, aby jeho syn ďalej chodil do školy a dúfa, že v budúcnosti si napríklad otvorí obchod, alebo dokonca získa prácu ako štátny zamestnanec, čo by pre rodinu znamenalo požehnanie a koniec utrpenia. Alí sám zatiaľ túži hlavne potom, aby mohol riadiť auto a želá si raz nejaké mať. "Chcem dobré jedlo a oblečenie," hovorí.
