WASHINGTON - Spojené štáty v utorok oznámili, že je ešte príliš skoro na prijatie iránskeho návrhu, aby Európska únia pomohla oživiť jadrovú dohodu. USA tiež zopakovali výzvy, aby Teherán najprv začal úplne dodržiavať svoju časť tejto zmluvy. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
Americký prezident Joe Biden sa snaží vrátiť k historickej jadrovej dohode z roku 2015, známej ako Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA), ale nezmenil svoj postoj v tom, že Irán ju musí začať dodržiavať ako prvý. "Ak sa Irán vráti k úplnému dodržiavaniu svojich záväzkov zakotvených v JCPOA, Spojené štáty urobia to isté," povedal novinárom nový hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price.
Administratíva sa "najprv poradí so svojimi spojencami, partnermi a Kongresom, kým začne s Iráncami priamo rokovať a bude ochotná zaoberať sa akýmkoľvek návrhom," vysvetlil Price. Irán trvá na tom, aby USA najprv zrušili sankcie uvalené bývalým prezidentom Donaldom Trumpom. Potom Teherán zruší jadrové aktivity, ktoré robil na protest proti Trumpovej nátlakovej kampani.
Iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf v súvislosti s návratom k jadrovej dohode v pondelok navrhol riešenie - povedal, aby Európska únia "koordinovala a synchronizovala" potrebné kroky medzi oboma stranami, USA a Iránom.
Dohoda z roku 2015 zaväzuje Teherán, aby výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií výrazne obmedzil svoje jadrové kapacity. Okrem USA ju podpísali Rusko, Čína, Británia, Francúzsko a Nemecko. Spojené štáty pod vedením Trumpa však od tejto dohody v roku 2018 odstúpili a na Irán opätovne uvalili sériu sankcií. Irán na ne reagoval niekoľkonásobným porušením jadrovej dohody.
Irán nepripustí nijaké zmeny v jadrovej dohode, vyhlásíl Rúhání
Irán nebude súhlasiť s nijakými zmenami v jadrovej dohode, ktorú v roku 2015 uzavrel so svetovými mocnosťami. Vyhlásil to v stredu iránsky prezident Hasan Rúhání, ktorého citovala agentúra DPA. Vyhlásenie prichádza v období, keď nový americký prezident Joe Biden zvažuje návrat k dohode o obmedzení iránskeho nukleárneho programu, od ktorej jeho predchodca Donald Trump jednostranne odstúpil. Trvá však na tom, že Teherán musí začať opäť dodržiavať všetky záväzky vyplývajúce z tejto dohody s označením Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA).
Irán totiž začal po odstúpení USA postupne porušovať viaceré ustanovenia JCPOA. "V jadrovej dohode nebude zmenený ani jediný odsek, ani nebudú nijakí noví vyjednávači... Reči o tom nemajú žiaden význam," povedal Rúhání pre iránsku štátnu televíziu. Reagoval tak na výzvy USA a európskych signatárov dohody na rozhovory o problematických otázkach, ktoré neboli zahrnuté v pôvodnej dohode, akými sú politika Teheránu v regióne Blízkeho východu a iránsky raketový program.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron dokonca navrhol, aby sa do týchto rokovaní zapojila aj Saudská Arábia, zarytý nepriateľ a hlavný súper Iránu o vplyv v regióne. Irán trvá na tom, že sa vráti k úplnému dodržiavaniu dohody, až keď USA zrušia prísne sankcie uvalené za Trumpovej vlády. Podľa Bidena musí, naopak, urobiť prvý krok Teherán. Trump tvrdil, že dohoda s Iránom nie je dobrá a snažil sa prostredníctvom sankcií prinútiť islamskú republiku k prijatiu tvrdších podmienok.
O potrebe vyrokovania "silnejšej" dohody v súčasnosti hovorí aj nový šéf americkej diplomacie Antony Blinken, podľa pozorovateľov to však nie je veľmi pravdepodobné. Umiernený centrista a stúpenec dohody Hasan Rúhání totiž tento rok odchádza z úradu a o jeho nástupcovi rozhodnú júnové prezidentské voľby. Prípadné uvoľnenie amerických sankcií by v Iráne posilnilo umiernené politické kruhy, pritvrdenie by, naopak, posilnilo protizápadných konzervatívcov.
