BRUSEL - Súdny dvor Európskej únie vo štvrtok rozhodol, že členské štáty EÚ musia pred prijatím rozhodnutia o vyhostení maloletej osoby bez sprievodu preveriť, či je pre takúto osobu v štáte, do ktorého sa vráti, zaistené primerané prijatie a či tam existujú "adekvátne prijímacie strediská".
Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vychádza z prípadu maloletého utečenca bez sprievodu dospelej osoby, ktorý požiadal v Holandsku v roku 2017 o azyl na dobu určitú. Mal vtedy 15 rokov a štyri mesiace. Mladík uvádzaný len iniciálkami T.Q. sa narodil v roku 2002 v Guinei. Po smrti tety, u ktorej žil v Sierra Leone, pricestoval do Európy. V Amsterdame sa stal obeťou obchodovania s ľuďmi a sexuálneho zneužívania, v dôsledku čoho dodnes trpí vážnymi psychickými problémami. V marci 2018 mu holandské úrady zamietli povolenie na pobyt na dobu určitú a spresnili, že nemôže získať postavenie utečenca ani doplnkovú právnu ochranu.
Neplnoletý utečenec sa v apríli 2018 proti tomuto rozhodnutiu odvolal na holandskom súde. Uviedol pritom, že nevie, kde bývajú jeho rodičia a pri svojom návrate by ich nedokázal spoznať, rovnako ako ani žiadneho ďalšieho člena svojej rodiny, o ktorých ani nevie, či ešte vôbec žijú. Holandský súd sa s prípadom obrátil na Súdny dvor EÚ, keďže holandské právne predpisy riešia takéto záležitosti len do veku 15 rokov.
Európsky súd vo štvrtok rozhodol, že ak má členský štát EÚ v úmysle vyhostiť maloletú osobu bez sprievodu, musí podľa smernice EÚ o návratovej politike vo všetkých štádiách tohto konania zohľadniť najlepší záujem dieťaťa. To znamená, že musí vykonať celkové a dôkladné posúdenie situácie maloletej osoby tretej krajiny. To sa týka aj preskúmania či existuje možnosť primeraného prijatia maloletej osoby v štáte návratu. Ak takáto možnosť prijatia v štáte návratu neexistuje, neplnoletá osoba (do 18 rokov) nemôže byť vyhostená.
