BRUSEL - Lídri členských krajín EÚ sa v piatok ráno po dlhej noci rokovaní dohodli na stanovení ambicióznejšieho cieľa znížiť o 55 percent emisie skleníkových plynov už do roku 2030. Na svojom účte na Facebooku informáciu potvrdil aj slovenský premiér Igor Matovič (OĽaNO).
Predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý predsedá dvojdňovému summitu v Bruseli, na svojom účte na Twitteri privítal dohodu, ktorá vznikla po osemhodinových debatách, a oznámil, že EÚ zostáva lídrom v boji proti klimatickým zmenám. Dohoda lídrov znamená, že emisie CO2 by mali do roku 2030 poklesnúť o 55 percent voči stavu z roku 1990. Doterajší cieľ pre tento dátum bol znížiť emisie o 40 percent.
Zhodu názorov šéfov štátov a vlád členských krajín ocenila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá skonštatovala, že uvedený 55-percentný cieľ znižovania emisií do konca budúceho desaťročia poskytuje Únii šancu dospieť ku klimatickej neutralite do roku 2050.
Týždenník Politico vo štvrtok večer informoval, že rokovania o klimatickej agende narážajú na postoj Poľska, ktoré bolo podporované Českom a ďalšími stredoeurópskymi krajinami závislými od dodávok od uhlia. Poľská strana sa obávala, že väčšie škrty pri prechode na zelené hospodárstvo budú znamenať aj vyššie rozpočtové náklady voči krajinám, ktoré nie sú až natoľko závislé na uhlí, a že oveľa "bolestivejšie" budú aj požiadavky na znižovanie emisií v odvetviach, ako je doprava, poľnohospodárstvo či stavebníctvo.
Poľsko rovnako presadzovalo právo členských krajín zvoliť si svoj národný energetický mix podľa vlastného výberu, aby bolo možné dosiahnuť ambiciózne klimatické ciele Európskej únie. Varšava a Praha žiadali, aby akákoľvek dohoda o cieľoch pre rok 2030 umožnila využívať plyn alebo jadrovú energiu pri útlme znečisťujúcich fosílnych palív. A Poľsko žiadalo presadiť aj návrh, aby reforma systému obchodovania s emisnými povolenkami EÚ ponechala viac peňazí pre financovanie modernizácie energetických systémov.
Greenpeace: Politici sa neodvážili vzoprieť znečisťovateľom
Politické kompromisy majú prednosť pred klimatickou vedou. Politici sa neodvážili vzoprieť najväčším znečisťovateľom. Uviedla to programová riaditeľka organizácie Greenpeace Slovensko Katarína Juríková v reakcii na samit Európskej únie (EÚ), kde sa lídri členských krajín dohodli na 55-percetnom znížení emisií skleníkových plynov do roku 2030. Greenpeace požadovalo zníženie o 65 percent.
Juríková tvrdí, že cieľ 55 percent nezodpovedá vedeckým odporúčaniam, podľa ktorých by mala EÚ znížiť emisie o minimálne 65 percent, aby naplnila záväzky z parížskej dohody. Zároveň pripomína, že ide o "net-cieľ", ktorý počíta aj s prírodnými záchytmi oxidu uhličitého (CO2). "Vo výsledku teda ide len o 50,5-percentný cieľ reálneho zníženia emisií v najviac znečisťujúcich sektoroch ako energetika, doprava alebo živočíšna výroba a na dosiahnutie 55 percent sa EÚ bude spoliehať na zachytávanie CO2 lesmi, ktoré už teraz trpia pre klimatickú zmenu," podotkla Juríková.
Slovensko tiež s ďalšími krajiny strednej Európy a Francúzskom presadili k znižovaniu emisií aj tzv. technologickú neutralitu. Tá umožňuje podľa Juríkovej fosílnemu plynu čerpať peniaze určené na zelené investície. "Greenpeace dlhodobo varuje, že podpora plynu znamená katastrofu pre klímu a povedie k miliardám uviaznutých nákladov," poznamenala.
Greenpeace požadovala od premiéra Igora Matoviča (OĽANO), aby na samite podporil zníženie emisií o 65 percent do roku 2030. V súvislosti s tým protestovali od pondelka (7. 12.) do stredy (9. 12.) pred Úradom vlády SR 65 hodín.
