WASHINGTON - Napriek tomu, že súčasný americký prezident Donald Trump a jeho vláda zaviedla voči migrantom z latinskoamerických krajín prísne imigračné zákony, ktoré sa neskôr stali jedným z hlavných bodov zahraničnej politiky USA, v prezidentských voľbách 3. novembra mu odovzdalo hlas o štyri percentá viac hispánskych voličov ako v roku 20016. Informuje o tom internetový portál britskej stanice BBC.
Tento nárast je podľa analytikov na jednej strane odrazom prehlbujúcich sa rozdielov oblasti vzdelania, politického presvedčenia či finančného zázemia Hispáncov, no zároveň súvisí s odlišnými dejinami krajín, z ktorých potomkovia latinskoamerických migrantov pochádzajú. Práve na túto skutočnosť poukázala analytička z think tanku Brookings Institution Elaine Kamarcková, ktorá podľa spravodajskej stanice Hlas Ameriky (VOA) tvrdí, že tzv. "hispánsky hlas" nie je jednotný a preto ho bude v budúcnosti nutné diferencovať.
"Hovoriť o 'hispánskom hlase ' ako o jednom celku, by znamenalo hovoriť o skupine ľudí, ktorá zdieľa rovnaké názory, no hoci sa (hispánski voliči v niektorých otázkach) zhodujú, nie všetci zmýšľajú rovnako," uviedol pre BBC Mark López z Pew Research Center so sídlom vo Washingtone.
Trumpovmu víťazstvu na Floride, kde získal viac ako 51 percent hlasov, podľa VOA značne pomohli potomkovia kubánskych a venezuelských prisťahovalcov, ktorí utiekli pred ľavicovými režimami v domovských krajinách. Tvrdé obchodné obmedzenia, ktoré Trump zaviedol voči Kube a snaha, ktorú vynaložil na zosadenie venezuelského prezidenta Nicolása Madura, mali ohlas u veľkej časti voličov kubánskeho a venezuelského pôvodu žijúcich v Miami.
Podľa profesora Sergia Garcíu-Riosa z Cornellovej Univerzity mohla Trumpova snaha o vykreslenie amerických demokratov ako socialistov či ľavičiarov "zmobilizovať veľa Kubáncov žijúcich v Amerike". "Všetko, čo len trocha zaváňa socializmom, nám naháňa husiu kožu," uviedol pre denník LA Times Tirso Luis Páez, jeden z členov početnej kubánskej komunity žijúcej v exile v Miami. Mnohí Kubánci podľa denníka obviňujú kubánskych lídrov z chudoby a utláčania ľudu.
Niektorí latinskoamerickí aktivisti sa podľa BBC domnievajú, že za Trumpov úspech môže i Biden, ktorý sa o Floridu dostatočne nezaujímal. Na rozdiel od neho Trump v tomto štáte niekoľkokrát vystúpil na mítingoch, keďže ho spolu s ostatnými republikánmi považoval za kľúč k svojmu úspechu v prezidentských voľbách.
Naopak, v štáte Kalifornia, kde majú spomedzi Hispáncov najväčšie zastúpenie Mexičania, proti ktorým Trump zaviedol politiku tzv. nulovej tolerancie a na základe ktorej odoberal deti migrantom chyteným na mexicko-amerických hraniciach, vyhral Joe Biden, pričom mu podľa údajov z 5. novembra, ktoré zverejnila americká nezisková organizácia AS/COA odovzdalo hlas približne 77 percent hispánskych voličov.
Spomedzi všetkých oprávnených hispánskych voličov je 59 percent Mexičanov alebo mexických Američanov, 14 percent tvoria Portoričania, päť percent Kubánci a zvyšných 22 percent iné hispánske národy, dodáva BBC s dovolaním sa na údaje Pew Research Centre z roku 2016.
