JEREVAN - Arménsky premiér Nikol Pašinjan vyhlásil, že podpísal "bolestivú" dohodu s Azerbajdžanom a Ruskom o ukončení vojny o sporný región Náhorný Karabach. Informovala o tom v pondelok tlačová agentúra AFP.
"Podpísal som vyhlásenie s prezidentmi Ruska a Azerbajdžanu o ukončení karabašskej vojny," uviedol Pašinjan na sociálnej sieti Facebook, pričom tento krok označil za "nevýslovne bolestivý pre mňa osobne i pre náš ľud".
Podľa jeho slov dohoda vstúpi do platnosti v noci na utorok, čím sa ukončí šesť týždňov trvajúci konflikt o tento sporný región, ktorý si už vyžiadal stovky mŕtvych. "Dané rozhodnutie som spravil po dôkladnej analýze vojenskej situácie," uviedol Pašinjan po tom, ako azerbajdžanské sily zaznamenali výrazný postup v bojoch s Arménskom podporovanými bojovníkmi v Náhornom Karabachu.
Pašinjan dodal, že predmetná dohoda predstavuje "najlepšie možné riešenie aktuálneho stavu". Jeho vyhlásenie prichádza po tom, ako azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v nedeľu uviedol, že jeho sily obsadili kľúčové mesto Šuša. Arménski činitelia v pondelok vyhlásili, že prudké boje o toto mesto pokračujú, ale podľa vysokopostaveného separatistického predstaviteľa je mesto "úplne mimo našu kontrolu" a azerbajdžanské sily ohrozujú karabašskú metropolu Stepanakert.
Prinútili sme ho, aby podpísal tento dokument
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v noci na utorok uviedol, že dohoda o ukončení bojov v spornom regióne Náhorný Karabach sa rovná "kapitulácii" nepriateľského Arménska. "Prinútili sme ho, aby podpísal tento dokument," uviedol Alijev na adresu arménskeho premiéra Nikola Pašinjana. "Ide v podstate o kapituláciu," zdôraznil v televíznom prejave azerbajdžanský líder, citovaný tlačovou agentúrou AFP.
Alijev ďalej povedal, že predmetná dohoda má "historický význam" a dáva Arménsku krátky časový rámec na stiahnutie svojich vojakov z Náhorného Karabachu. Podľa jeho slov sa na implementácii dohody bude podieľať Rusko, ako aj Turecko - spojenec Azerbajdžanu. Ruskí vojaci zotrvajú v Náhornom Karabchu päť rokov, pričom sa ich misia bude môcť predĺžiť o ďalších päť rokov, dodal Alijev bez poskytnutia detailov o tureckých mierových jednotkách, ktoré Putin nespomenul, všíma si tlačová agentúra DPA.
Alijev vyhlásil, že Pašinjan nemal inú možnosť, než podpísať mierovú dohodu. "Prinútila ho k tomu železná ruka," prízvukoval. Zásadný obrat prišiel v nedeľu, keď Alijev oznámil, že jeho sily dobyli strategické a druhé najväčšie mesto Šuša, ktoré leží na dohľad od hornokarabašskej metropoly Stepanakert a na hlavnej ceste vedúcej do Arménska.
Rusko má s Arménskom podpísanú vojenskú dohodu a v krajine má i svoju základňu. Moskva však vyhlásila, že sa do konfliktu s Azerbajdžanom nebude zapájať, pokiaľ nebude ohrozené územie samotného Arménska, pripomína tlačová agentúra Reuters. Náhorný Karabach vyhlásil nezávislosť pred takmer 30 rokmi, ale medzinárodné spoločenstvo vrátane Arménska ju neuznalo a podľa medzinárodného práva je tento región naďalej súčasťou Azerbajdžanu.
Už pred podpísaním mierovej dohody sa v Arménsku kumulovala nespokojnosť; 17 opozičných strán v pondelok vyzvalo Pašinjana a zvyšok jeho vlády, aby okamžite odstúpili. Tieto strany - vrátane niekoľkých najväčších politických subjektov v krajine - vo vyhlásení uviedli, že lídri Arménska nesú "celkovú zodpovednosť za situáciu" v Karabachu. "Úrady stratili morálny i politický mandát na to, aby reprezentovali ľud," uviedlo zoskupenie strán.
Čítajte aj: Náhorný Karabach potvrdil dobytie mesta Šuša, podľa Arménska boje pokračujú
Arajik Harutjunjan, líder regiónu Náhorný Karabach, vyhlásil, že dal súhlas na "čo najrýchlejšie ukončenie vojny". Deklarácia prichádza po šiestich týždňoch ťažkých bojov a výraznom postupe azerbajdžanských síl. Konflikt vyvolal obavy z vypuknutia širšej regionálnej vojny - Azerbajdžan je podporovaný Tureckom, zatiaľ čo Rusko stojí na strane Arménska. Rusko má však robustné vzťahy i s Azerbajdžanom aj Tureckom, píše DPA.
Azerbajdžan tvrdí, že od vypuknutia bojov 27. septembra znovu dobyl väčšinu územia v Náhornom Karabachu a okolí, o ktoré prišiel vo vojne z rokov 1991-1994. Tá si podľa odhadov vyžiadala 30.000 mŕtvych a vysoký počet vysídlených.
Putin potvrdil podpísanie mierovej dohody
Ruský prezident Vladimir Putin v noci na utorok potvrdil, že Arménsko a Azerbajdžan sa dohodli na úplnom zastavení bojov v separatistickom regióne Náhorný Karabach. Informuje o tom tlačová agentúra AFP. Putin vyhlásil, že on, arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev podpísali vyhlásenie, ktorým sa "deklaruje úplné zastavenie bojov v zóne konfliktu v Náhornom Karabachu" od polnoci moskovského času (22.00 h SEČ v pondelok). Putin tak potvrdil skoršie vyhlásenie zo strany Pašinjana.
Krátko po oznámení podpísania dohody sa pred hlavným sídlom arménskej vlády v metropole Jerevan zišli tisíce nespokojných demonštrantov, z ktorých niektorí vnikli do budovy, rabovali kancelárie a rozbíjali okná, hlási AFP.
Predmetná dohoda počíta tiež s rozmiestnením ruských mierových jednotiek v Náhornom Karabachu, dopĺňa tlačová agentúra TASS. "Veríme, že dosiahnutá dohoda vytvorí podmienky potrebné pre dlhodobé a vyčerpávajúce riešenie krízy týkajúcej sa Náhorného Karabachu na spravodlivej báze, ako aj v záujme arménskeho a azerbajdžanského ľudu," uviedol Putin vo vyhlásení.
Šéf Kremľa poznamenal, že obe strany už začali so vzájomnou výmenou vojnových zajatcov a tiel obetí, pričom utečenci sa vrátia do danej oblasti pod dohľadom Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov. Ozbrojené sily na oboch stranách zostanú vo svojich súčasných pozíciách.
Konflikt v Náhornom Karabachu si od prepuknutia najnovších bojov v septembri vyžiadal viac než 1000 mŕtvych a desaťtisíce vysídlených. Ide o najsmrteľnejšiu eskaláciu odvtedy, čo Arménsko a Azerbajdžan začali koncom 80. rokov viesť boje o tento separatistický región. Náhorný Karabach je etnicky arménska oblasť, ktorá sa odtrhla od Azerbajdžanu v 90. rokoch vo vojne s 30.000 obeťami na životoch.
Azerbajdžan oslavuje dohodu
Po oznámení o podpísaní trojstrannej dohody o ukončení bojov v spornom regióne Náhorný Karabach sa v rôznych častiach Azerbajdžanu začali ľudové veselice a oslavy. V Arménsku naopak vypukli protesty. Napriek tomu, že v Azerbajdžane platí zákaz nočného vychádzania, orgány činné v trestnom konaní do slávností nezasahovali, informovala v utorok agentúra Interfax.
Opozícia v Arménsku je naopak proti tejto dohode. Na protest proti dohode sa v noci na utorok pred úradom vlády zišli stovky nespokojných ľudí, z ktorých časť do budovy prenikla a obsadila ju. Ďalší vzali útokom neďalekú rezidenciu Nikolu Pašinjana, ktorý je signatárom dohody za Arménsko.
Premiér na sociálnej sieti Facebook reagoval, že zostáva v krajine a naďalej pracuje. Priznal, že text vyhlásenia je preňho osobne i pre obyvateľov "veľmi bolestivý". Vysvetlil, že jeho rozhodnutie pristúpiť k nemu vyplynulo z hĺbkovej analýzy situácie na bojiskách a jej hodnotenia ľuďmi, ktorí sú s ňou najlepšie oboznámení".
Ruské ministerstvo obrany podľa Interfaxu uviedlo, že do Karabachu už z Ruska medzičasom odletelo osem vojenských dopravných lietadiel Il-76 s ruskými mierotvorcami na palube. Prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev vyhlásil, že vojenská fáza konfliktu v Náhornom Karabachu sa skončila, pričom Azerbajdžan v nej "dosiahol všetky svoje ciele". "My sa posúvame k politickému urovnaniu," uviedol.
Arménsky prezident Armen Sarkisjan sa o trilaterálnom vyhlásení Ruska, Azerbajdžanu a Arménska o zastavení bojov v Náhornom Karabachu dozvedel z médií, informovala v utorok podľa agentúry Interfax jeho tlačová služba. V jej vyhlásení sa uvádza, že s arménskym prezidentom predtým neboli konzultované a nebol prerokovaný ani konečný dokument.
Sarkisjan je presvedčený, že osud Karabachu je možné vyriešiť iba pri zohľadnení národných záujmov Arménska a iba na základe národného konsenzu. V tejto situácii oznámil, že sa ujíma misie, ktorej cieľom je zjednotenie národa. Vyjadril nádej, že sa mu to podarí do desiatich dní.
Pašinjan tvrdí, že ho podnietila armáda
Katolikos všetkých Arménov Garegin II. vyzval v utorok úrady Arménska a medzinárodne neuznaného Náhorného Karabachu, aby občanom poskytli komplexné vysvetlenie, prečo predseda vlády Nikol Pašinjan podporil prijatie trojstranného vyhlásenia o zastavení bojov v Náhornom Karabachu. Katolikos vyzval úradníkov, aby "konali triezvo a múdro". Zdôraznil, že "túto krízu je potrebné prekonať spoločným úsilím zahraničnopolitického vedenia Arménska a Arcachu" (Náhorného Karabachu).
V reakcii na kritiku Pašinjan podľa agentúry Interfax uviedol, že k prijatiu spoločného vyhlásenia s Ruskom a Azerbajdžanom a rozmiestnení "ruských mierových síl" v oblasti ho tlačila armáda. "Rozhodol som po tom, ako armáda dlho tvrdila, že takýto krok je nutný," napísal Pašinjan v utorok na svojej stránke na sociálnej sieti Facebook. Armáda podľa jeho tvrdenia poukazovala na "určité problémy, na ktorých riešenie buď nie sú vyhliadky, alebo boli vyčerpané zdroje na ich riešenie".
Priznal, že obsah trojstranného vyhlásenia je pre arménsku stranu nevýhodný. "Ale inak, ak by nebolo podpísané, malo by to negatívne dôsledky na našu bojaschopnosť," uviedol arménsky premiér. Poukázal pritom aj na problémy vojakov: informoval o niekoľkých desiatkach prípadov, keď obyvateľstvo konkrétnych regiónov nedovolilo armáde presunúť jednotky, o problémoch s odvodmi, nízkej bojaschopnosti milícií i o prípadoch dezercie. "Ocitli sme sa v situácii, keď neexistovala alternatíva k podpísaniu dohody," zdôraznil arménsky premiér.
Prezident neuznanej Náhornokarabašskej republiky Arajik Harutjunjan uviedol, že o trojstrannom vyhlásení s Pašinjanom rokoval a uznáva ho ako nástroj, ktorý pomôže zabrániť ďalším obetiam a úplnej strate tohto územia. Opozičná parlamentná frakcia Prosperujúce Arménsko má v úmysle zvolať mimoriadne zasadnutie parlamentu, lebo chce dosiahnuť, aby Jerevan odstúpil od dohôd o Karabachu. V utorok to pred novinármi uviedla poslankyňa Naira Zohrabjanová, pričom upozornila, že podpísaný dokument je "stále len vyhlásenie".
