BRUSEL - Členské krajiny EÚ, ktoré nebudú dodržiavať zásady právneho štátu, riskujú stratu prístupu k finančným prostriedkom EÚ. To je odkaz zatiaľ predbežnej dohody medzi vyjednávačmi Európskeho parlamentu (EP) a Rady EÚ (členské krajiny).
Vyjednávači k predbežnej dohode dospeli vo štvrtok po tom, ako sa koncom minulého týždňa rozišli bez náznaku kompromisu v tom, či bude možné prepojiť čerpanie zdrojov z dlhodobého rozpočtu Únie s mechanizmom, ktorý vyžaduje, aby krajiny ako Maďarsko alebo Poľsko dodržiavali základné pravidlá a hodnoty Únie. Predbežná dohoda, o ktorej informovala Rada EÚ, znamená, že europarlament už nebude blokovať schválenie sedemročného rozpočtu Únie na roky 2021 - 2027 v hodnote 1,1 bilióna eur, od ktorého závisí aj realizácie ozdravného plánu po koronakríze v hodnote 750 miliárd eur.
"Dnešná dohoda je míľnikom v oblasti ochrany hodnôt EÚ. Prvýkrát sme vytvorili mechanizmus, ktorý umožňuje EÚ zastaviť financovanie vlád, ktoré nerešpektujú naše hodnoty, ako je vláda zákona," uviedol po ukončení rokovaní fínsky europoslanec Petri Sarvamaa, ktorý je členom Výboru EP pre rozpočet. Dodal, že cieľom EP bolo vytvoriť efektívny mechanizmus v tejto oblasti, čo sa aj podarilo, zrejme aj preto, že EP nebol ochotný pristúpiť na kompromisy v otázke hodnôt. Podľa jeho vyjadrenia mechanizmus presadený EP bude pokrývať všetky porušenia zásad právneho štátu: od individuálnych porušení až po systematické alebo opakované porušenia, napríklad v oblasti nezávislosti súdnictva, pre ktoré doteraz žiadny mechanizmus neexistoval.
Europoslancom sa podarilo zabezpečiť, aby sa nový zákon neuplatňoval iba pri priamom zneužití finančných prostriedkov EÚ, ako je korupcia či podvod, ale bude sa vzťahovať aj na systémové aspekty spojené so základnými hodnotami EÚ, ktoré musia rešpektovať všetky členské štáty, ako je sloboda, demokracia, rovnosť a dodržiavanie ľudských práv vrátane práv menšín. Vyjednávači EP trvali tiež na tom, aby sa daňové podvody a daňové úniky považovali za možné porušenia práva EÚ, a to zahrnutím do uvedeného mechanizmu tak jednotlivých prípadov, ako aj rozsiahlych a opakujúcich sa problémov.
Poslancom sa zároveň podarilo zachovať aj silný preventívny aspekt nového právneho mechanizmu: bude ho možné spustiť nielen vtedy, keď sa preukáže, že porušenie priamo ovplyvnilo rozpočet EÚ, ale aj vtedy, keď vznikne vážne riziko, že k tomu môže dôjsť. Tým sa zabezpečí, že mechanizmus bude predchádzať možným situáciám, keď by z fondov EÚ boli financované činnosti, ktoré sú v rozpore s hodnotami Únie. Ešte počas debát na pôde EP mnohí poslanci žiadali, aby tento mechanizmus trestal iba "neposlušné" vlády a aby sťaženým prístupom k eurofondom netrpeli obyčajní ľudia a príjemcovia závislí od podpory EÚ, ako sú študenti, poľnohospodári či mimovládne organizácie. Tomu má zabrániť súčinnosť EP s Európskou komisiou, pričom exekutíva EÚ dozrie, aby sa k vyčleneným zdrojom dostali ich oprávnení užívatelia.
Europarlament presadil aj skrátenie času, počas ktorého musia inštitúcie EÚ prijať opatrenia proti členskej krajine porušujúcej zásady právneho štátu. Po novom to bude maximálne sedem až deväť mesiacov oproti 12 až 13 mesiacom, čo pôvodne žiadala Rada EÚ. Keď eurokomisia navrhne spustenie mechanizmu podmienenosti voči konkrétnej vláde, Rada EÚ bude musieť kvalifikovanou väčšinou hlasov rozhodnúť o prijatí navrhovaných krokov do jedného mesiaca; vo výnimočných prípadoch to budú tri mesiace. Kompromis dohodnutý vo štvrtok musí byť ešte oficiálne prijatý poslancami v pléne EP a na niektorom z formátov Rady ministrov EÚ.
