MOSKVA - Ruský prezident Vladimir Putin a francúzsky líder Emmanuel Macron vyzvali v stredu na "úplné" zastavenie bojov v Náhornom Karabachu. Zároveň obaja vyhlásili, že sú pripravení zintenzívniť diplomatické úsilie, aby pomohli konflikt vyriešiť. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.
"Vladmiri Putin a Emmanuel Macron vyzvali bojujúce strany, aby úplne zastavili paľbu a čo najskôr zmiernili napätie a prejavili maximálnu zdržanlivosť," uviedol Kremeľ v oznámení po telefonáte oboch prezidentov. V telefonickom rozhovore, ktorý sa uskutočnil na Macronov podnet, diskutovali obaja lídri o "konkrétnych bodoch ďalšej spolupráce predovšetkým v rámci Minskej skupiny OBSE (Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe)", dodal Kremeľ.
Lídri podľa Kremľa vyjadrili "pripravenosť" vydať vyhlásenie aj v mene spolupredsedajúcich štátov Minskej skupiny - Ruska, Francúzska a USA -, ktoré by vyzývalo na "okamžité" ukončenie bojov a na začatie rozhovorov. V Náhornom Karabachu prebiehajú od nedele boje medzi arménskymi silami a azerbajdžanskou armádou, pričom si už vyžiadali desiatky mŕtvych a stovky zranených. Arménsko a Azerbajdžan v stredu však vyhlásili, že budú ďalej bojovať, a odmietli medzinárodné výzvy na rokovania.
Náhorný Karabach (Náhorná karabašská republika) je medzinárodne neuznaný štát na území Azerbajdžanu pod vojenskou kontrolou Arménska. O územie Náhorného Karabachu, kde približne 95 percent obyvateľstva tvoria Arméni, vedú Arménsko a Azerbajdžan dlhoročný spor. Putin počas diskusie o ďalšej téme, o Bielorusku, povedal Macronovi, že "zásadný postoj" Ruska je ten, že akékoľvek pokusy o zasahovanie do vnútorných záležitostí nezávislej krajiny a vonkajší nátlak na legitímne úrady sú "neprípustné".
Kremeľ sa v oznámení o tomto stretnutí nezmienil
Telefonát sa odohral po tom, čo sa Macron v utorok v litovskej metropole Vilnius stretol s predstaviteľkou bieloruskej opozície Sviatlanou Cichanovskou. Kremeľ sa v oznámení o tomto stretnutí nezmienil, dodala agentúra AFP. Bielorusko zažíva týždne protestov proti výsledku sporných prezidentských volieb z augusta, ktoré oficiálne vyhral autoritársky prezident Alexandr Lukašenko. Opozícia tvrdí, že voľby boli zmanipulované.
Francúzsko za vlády Macrona presadzuje politiku dialógu s Ruskom a tento postoj ho niekedy dostáva do sporu so spojencami v Európskej únii. Nedávno však Francúzsko začalo používať prísnejšiu rétoriku podobnú Berlínu, keď ministerstvo zahraničných vecí označilo otravu ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného za "zločin". Minulý týždeň francúzsky denník Le Monde napísal, že keď Macron žiadal v telefonáte Putina, aby tento prípad objasnil, ruský líder vyhlásil, že Navaľnyj sa zrejme "z bližšie neurčeného dôvodu" otrávil sám.
