BRUSEL - Európska komisia (EK) v stredu prijala svoju prvú výročnú správu o strategickom výhľade. Dokument, ktorý má zlepšiť nasmerovanie strategických rozhodnutí EÚ, predstavil podpredseda EK pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič.
Strategická prognóza, ktorá zavádza aj komplexný koncept odolnosti EÚ, sa týka hlavných politických iniciatív Únie. Bude podporovať eurokomisiu pri navrhovaní politík a právnych predpisov zameraných na budúcnosť, ktoré slúžia súčasným, ale aj dlhodobejším ašpiráciám európskych občanov. Správu vypracovanú Šefčovičovým tímom dostane na preskúmanie Európsky parlament a Rada EÚ a prognózy v nej zachytené budú podkladom pre nadchádzajúce medziinštitucionálne rokovania o viacročnom finančnom programovaní na obdobie 2021-2027.
"Komisia má priamu zodpovednosť za to, aby sme sa sústredili nielen na rýchle riešenia, ktoré riešime dnes, ale aby sme do všetkých rozhodnutí, ktoré prijímame, zapracovali aj strategický výhľad. To znamená dopredu vedieť, ako budú nové zákony vplývať na postavenie EÚ o päť, desať alebo o 20 až 30 rokov," uviedol Šefčovič. EK je podľa neho v súčasnosti jedinou administratívou na svete, ktorá pri modelovaní budúcnosti opiera o strategický výhľad. Na tento účel sú využívané vedecké a prognostické poznatky. Tie umožňujú lepšie sledovať megatrendy ovplyvňujúce dianie v Európe a vernejšie "skenovať" horizont udalostí než tomu bolo doteraz.
V praxi to podľa neho znamená lepšie sa pripraviť na nové krízy a prijímať rozhodnutia, ktoré prejdú "testom času". "Rozhodnutia v oblasti digitalizácie, zelenej politiky a odolnosti ekonomiky by mali byť prijímané s vedomím toho, že aký budú mať vplyv v najbližšej budúcnosti na životy všetkých Európanov," spresnil Šefčovič.
Prvú správu o strategickom výhľade privítala aj predsedníčka EK Ursula von der Leyenová. V dobe poznačenej koronakrízou musia podľa nej politickí lídri pozerať "doširoka a ďaleko dopredu", aby prijímali informované, zmysluplné a odvážne rozhodnutia pre rýchle ekonomické zotavenie, ktoré budú brať do úvahy aj zelenú a digitálnu transformáciu Únie.
Aj Šefčovič spomenul pandémiu nového koronavírusu, ktorá podľa neho odhalila niektoré slabiny EÚ, ale zároveň načrtla príležitosti, ktoré si Únia nemôže dovoliť nechať ujsť. "Potvrdila potrebu mať naše politiky založené na dôkazoch, pripravené na výzvy budúcnosti a zamerané na odolnosť. Nemôžeme očakávať, že budúcnosť bude menej rušivá. Nové trendy a otrasy budú aj naďalej ovplyvňovať náš život," opísal situáciu Šefčovič.
Poznatky uvedené vo výročnej správe sa podľa neho budú uplatňovať v každodennom živote eurokomisie, čiže každá väčšia iniciatíva bude obsahovať prvky strategického výhľadu. Doplnil, že ak tohoročná správa je zameraná na odolnosť, čo má súvislosť s koronakrízou. Tá budúcoročná by sa mala tematicky zamerať na strategickú autonómiu EÚ.
"Chceme zistiť, aké zručnosti by mala mať mladá generácia a všeobecne ľudia, aby sa vedeli lepšie uplatniť v oblasti zelenej ekonomiky a ako lepšie využiť synergiu medzi digitálnou a zelenou Európou. To je to, čo bude hýbať Európou v budúcnosti," skonštatoval Šefčovič.
S odkazom na ambiciózny plán obnovy pre Európu v hodnote 750 miliárd eur tohoročná správa o strategickom výhľade posudzuje odolnosť EÚ v štyroch rozmeroch: sociálna a ekonomická, geopolitická, zelená a digitálna. V 37-stranovej správe sú pre každú z menovaných oblasti identifikované kapacity, zraniteľné miesta a príležitosti, ktoré odhalila koronakríza a ktoré je potrebné riešiť zo strednodobého až dlhodobého hľadiska.
