PRAHA - Ochorenie covid-19 neznamená podľa lekára Martina Balíka, ktorý sa staral v pražskej Všeobecnej fakultnej nemocnici (VFN) o najvážnejšie prípady, automaticky cytokínovú búrku. Táto neprimeraná reakcia imunitného človeka na nákazu podľa neho nie je taká častá, aby bolo nutné pacientom preventívne podávať lieky potláčajúce imunitu. Povedal to v rozhovore s ČTK.
V nemocnici od 1. marca, kedy sa nákaza v Česku prvýkrát preukázala, bolo s covidom-19 okolo 1 750 ľudí. Teraz musí byť hospitalizovaných asi 2,5 percenta chorých, na jar to bola aj desatina. Vo vážnom stave sú aktuálne asi tri desiatky infikovaných.
Remdesivir je to hlavné, čo máme
„Od začiatku sme podávali remdesivir, ktorý dávame ďalej. To je asi to hlavné, čo máme,“ povedal Balík. Vo VFN bol koncom apríla experimentálny americký liek podaný prvému českému pacientovi, pražskému taxikárovi.
Potlačenie imunity nie je riešenie
Veľké očakávania, ktoré ale podľa Balíka nikdy nemohli byť naplnené, boli od liečby pacientov s covidom-19 vo vážnom stave rôznymi druhmi antireumatík, napríklad hydroxylchlorochínom.„Neverím, že koronavírus je cytokínová búrka. Naopak si myslím, že ide o ľudí so zásadným spôsobom potlačenou imunitou. A podávať im lieky na potlačenie imunitnej odpovede paušálnym spôsobom je extrémne nebezpečné,“ dodal. Vo VFN sa naopak týmto pacientom snažia imunitu podporiť. Výsledky, hoci na malých počtoch pacientov, podľa Balíka ukazujú, že tento postup je správny.
„Vo svete stále niekto hovorí o nebezpečnej cytokínovej búrke, ale sú to typicky ľudia, ktorí vôbec intenzívnu medicínu nerobia, alebo dokonca ani klinickú medicínu,“ uviedol. Pri cytokínovej búrke telo produkuje imunitné bunky a proteíny, ktoré môžu zničiť iné orgány. „Keby k tomu došlo, tak to budem liečiť. Ale rozhodne s tým nebudem pracovať ako s hlavným nosným prvkom mojej terapie, pretože je to veľmi vzácna situácia,“ dodal.
Oslabiť imunitu hospitalizovanému znamená podľa Balíka otvoriť ho pre ďalšie infekcie, ktoré sú v intenzívnej medicíne časté. „Dostávajú sa k slovu rôzne rezistentné kmene baktérií a pacientov to likviduje, pretože sa potom napríklad už vôbec nedostanú z nemocnice. To je to najväčšie riziko, ktoré tu vzniká,“ povedal. Niektorí pacienti podľa neho práve tieto komplikácie neprežijú.
Vírus mutuje, je iný ako na jar
Aj vírus je podľa Balíka zrejme iný ako na jar. „Tá choroba je síce teraz veľmi nákazlivá, ale zdá sa, že celková infekčná dávka v populácii je relatívne nižšia, než bola na jar. Je to dané aj tým, že koronavírus nemá rád vyššie teploty a nemá rád ultrafialové žiarenie,“ vysvetlil. Môže sa to podľa neho zmeniť, až sa ochladí na teploty okolo 10 až 15 stupňov a bude vlhkejšie. „Preto sa to šíri na klimatizovaných diskotékach, kde ľudia pijú z jednej fľaše, na bitúnkoch alebo v chladiacich boxoch,“ dodal.
Vírus podľa Balíka trochu mutuje, menej poškodzuje ľudí ako na jar, nie je tak agresívny. „Nepodceňovali by som, že sa populácia premoruje. Primárna imunita na vírusovú infekciu je bunková, ale testovanie na bunkovú imunitu nikto nerobí, pretože je to veľmi komplikované. Nie je to o protilátkach, ktoré zmeriame,“ povedal.
Preto podľa neho nie je potrebné prikladať veľkú dôležitosť tomu, že je niekto po vyliečení znovu pozitívny, pokiaľ nemá príznaky. „Má vírus zrejme niekde na sliznici, čo znamená, že bunkovou imunitou a slizničnou nešpecifickou imunitou to zvláda veľmi dobre,“ uviedol.
Medzi chorými sú teraz väčšinou mladší ľudia ako na jar, preto nie je toľko vážnych prípadov. Nákaze sa musí ale brániť, aby nedospela do rizikových skupín. „Na druhú stranu, máme tu lokálne vzplanutia v domovoch dôchodcov, kde je 20 alebo 30 dedkov a babičiek pozitívnych a prekvapivo im to nerobí vôbec nič. Akurát sú nešťastní, pretože im tam zakazujú návštevy,“ dodal.
