PHOENIX/KRUPINA - Jej život sa teraz krúti okolo dôležitých kongresových volieb v USA, no pred rokmi, keď vyrastala v slovenskej Krupine by jej zrejme niečo také ani len nenapadlo. Eva Putzová sa momentálne ako americká občianka a rodená Slovenka z mesta Krupina pokúša o priazeň voličov v štáte Arizona. V rozhovore nám prezradila aj to, ako sa v tejto roli ocitla a či si občas spomenie na svoje slovenské korene aj v kampani.
Je faktom, že kandidujete do amerického kongresu za demokratickú stranu. Ako sa vám podarilo dostať sa doslova z Krupiny až na takúto významnú pozíciu?
Už ako dieťa a tínedžerka na Slovensku som organizovala rôzne školské podujatia. Myslím si, že najväčšiu zásluhu na tom majú moji rodičia, ktorí ma v mojich aktivitách najviac ovplyvnili. Otec zaujal v 1989 post okresného predsedu Demokratickej strany a mama sa stala šéfkou miestnych učiteľských odborov. Tieto udalosti ovplyvnili moje politické cítenie a prehĺbili záujem o spoločenské dianie. Po ekonomickej kríze v roku 2008, bolo jasné, že americkí lídri opäť raz podali záchrannú ruku korporáciám, zatiaľ čo obyčajní ľudia z tejto “finančnej injekcie” profitovali len okrajovo, čo malo za následok nárast príjmovej nerovnosti. V roku 2008 som sa pridala k miestnej neziskovej organizácii Friends of Flagstaff's Future, ktorá sa zaoberá najmä environmentálnymi, spoločenskými a hospodárskymi problémami. Ako predsedníčka jej predstavenstva som sa dôverne oboznámila s miestnymi problémami, ktoré boli dôvodom, prečo som sa neskôr rozhodla kandidovať na post členky mestskej rady vo Flagstaffe. Čím viac sa môj život točil okolo politiky, tým viac mi bolo jasné, že musím hájiť nielen záujmy ľudí a planéty, ale najmä zmeniť pravidlá politiky ako takej. Práve preto som sa rozhodla kandidovať do Kongresu.
Ako vás a vašu minulosť vnímajú v zahraničí? Spomínate napriek volebnému zameraniu v kampani svoju minulosť a slovenský pôvod?
Zakaždým, keď sa mám predstaviť, poviem, že som sa narodila a vyrastala na Slovensku. Taktiež nezabudnem spomenúť, akým veľkým prínosom pre mňa bola najskôr stredná a neskôr verejne financovaná vysoká škola. Som hrdá na to, odkiaľ pochádzam v dnešnom svete, kde je všetko so všetkým prepojené. Môj prízvuk každému prezradí, že som imigrantka. Je to niečo, čo ich prirodzene zaujme a odštartuje nejednu konverzáciu. Napriek tomu, že nie vždy majú jasno v geopolitickej situácii Slovenska, stále častejšie stretávam ľudí, ktorí Slovensko navštívili. A ja im ho vždy rada priblížim.
Voľby budú už 4. augusta a vo svojej kampani prirovnávate Nežnú revolúciu v 1989-tom k tomu, čo sa aktuálne deje v Amerike. Aké je tam spojenie a podobnosť?
Spojené štáty sa momentálne nachádzajú na akejsi križovatke. Ľudia majú dosť politických lídrov zastávajúcich korporátne záujmy, zatiaľ, čo obyčajní ľudia majú problémy pri riešení základných otázok ako sú bývanie, vzdelanie, či detská a zdravotná starostlivosť. Dochádza aj k obrovskému generačnému posunu, keď sa o politické posty na prakticky všetkých úrovniach začínajú uchádzať mladí ľudia s víziou progresívnejšej, spravodlivejšej a inkluzívnejšej budúcnosti.
Myslíte, že slovenským "receptom" na nezávislosť z 1989-teho by sa mohli Američania inšpirovať?
Nežná revolúcia je pre mňa naďalej inšpiráciou, ktorá poháňa moju vieru v schopnosť ľudí zmeniť spoločnosť k lepšiemu a vzoprieť sa útlaku. Sila pokojného protestu je niečo, k čomu sa Američania počas posledných štyroch rokov stále viac utiekajú v snahe reagovať na ničivé postupy Trumpovej vlády.
Ste už americkou občiankou. S akými pocitmi sa vraciate na Slovensko, keď sa rozhodnete občas vrátiť domov? Hlavne v kontexte aktuálneho boja s pandémiou koronavírusu.
Slovensko navštevujem každý rok, no kvôli súčasnej situácii s pandémiou Covid-19 v USA sú moje vyhliadky na návrat v nedohľadne. Je to veľmi zvláštny pocit, nemôcť nasadnúť na lietadlo a navštíviť svoju mamu a brata s rodinou. Slovensko som naposledy navštívila počas Vianoc, strávila som tam celý mesiac, lebo to obdobie zbožňujem a ani vo sne mi nenapadlo, že sa tam asi tak skoro nebudem môcť vrátiť.
V kontexte toho, že ste kandidátka za demokratickú stranu, aké pochybenia v dôsledku narastajúcich čísel nových prípadov koronavírusu urobil Donald Trump ako prezident?
Na začiatku v podstate odmietal, že by Covid-19 predstavoval vážne ohrozenie verejného zdravia. Ignoroval varovania zdravotných úradov a nenariadil celonárodný “shut down”, ktorý by mohol znížiť šírenie vírusu a teda aj počtu obetí. Na rozdiel od slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej, nešiel krajine príkladom a dlho odmietal nosiť rúško. Po prvý raz si ho nasadil len nedávno počas prejavu, kde sa konečne priaznivo vyjadril o používaní rúška na verejnosti. (Hoci, treba dodať, že americké zdravotnícke úrady v opatreniach týkajúcich sa nosenia rúšok ako základnej ochrany proti šíreniu koronavírusu ďaleko zaostávali za ostatnými krajinami.)
V kampaňovom videu spomínate aj rastúci dlh v dôsledku študentských pôžičiek. Ako chcete riešiť tento problém?
Verejné vysokoškolské vzdelávanie by malo byť plne finančne podporované z daní. Koniec koncov, z financovania školstva prosperuje každá spoločnosť. V Spojených štátoch je potrebné odpustiť 1,6 biliónový dlh bývalých študentov, ktorý nám zabraňuje v hospodárskom raste a treba podporiť financovanie vysokých škôl spôsobom, aby nemuseli od študentov vyberať školné, pretože to im buď bráni vo vyššom vzdelaní alebo ich vystavuje predátorským pôžičkám, ktoré sú potom často nútení splácať celé desaťročia.
Spomeniete si na časy, keď ste bývali na Slovensku? Ako to u vás doma v Amerike vyzerá? Máte v byte niečo, čo Vám pripomína domovinu? Napríklad suveníry alebo niečo podobné?
Spôsob život na Slovensku rozhodne neskôr ovplyvnil môj život v Spojených štátoch. Mám radšej slovenské postielanie bez vrchnej plachty typickej pre USA a Anglicko a nízko profilovú posteľ. Celkovo neobľubujem masívny americký nábytok, radšej mám čisté európske línie. Keď som vyrastala u rodičov, mali sme doma tisíce kníh a tak aj ja mám teraz v obývačke obrovskú knižnicu, čo je celkom netypické pre americkú domácnosť. Špeciálne miesto majú pre mňa kuchárske knihy. V januári tohto roku som si dokonca do Štátov priniesla Takmer zabudnuté recepty, ktoré napísala moja priateľka z vysokej školy Michaela Smolová.
Eva Putzová
- Eva Putzová sa narodila v slovenskom meste Krupina
- vo voľbách do amerického kongresu kandiduje za Demokratickú stranu
- prvý príchod do USA uskutočnila ešte v roku 1998
- neskôr požiadala aj o americké občianstvo, ktoré v roku 2007 získala
- v roku 2008 sa pridala k mestskej organizácii Friends of Flagstaff's Future v rovnomennom meste Flagstaff
