BRUSEL - Pracovná večera lídrov krajín Európskej únie na prebiehajúcom summite v Bruseli začala o hodinu neskôr ako bolo plánované. Viaceré hlavy štátov a vlád využili večernú pracovnú prestávku na bilaterálne rokovania a na pracovné stretnutie v menšom dvoj- až štvorčlennom formáte, v snahe zbližovať svoje pozície alebo znižovať názory na niektoré sporné aspekty plánu obnovy či sedemročného rozpočtu EÚ.
Týždenník Politico na svojom internetovom serveri upozornil, že viacerí lídri očakávajú, že sa ešte v priebehu noci alebo v sobotu ráno objaví nový kompromisný plán, ktorý bude prijateľný pre všetky krajiny. Politico s odvolaním sa na nemenované diplomatické zdroje upozornil, že tri otázky sú stále otvorené: alokačné kľúče, podľa ktorých sa mi rozdeľovať pomoc cez ozdravný fond, rabaty ako súčasť dlhodobého rozpočtu a naviazanosť finančnej pomoci na rešpektovanie právneho štátu.
Predseda Európskej rady Charles Michel sa počas pracovnej prestávky stretol s holandským premiérom Markom Ruttem, najvýznamnejším lídrom takzvanej Skupiny šetrných (F4), ktorá je proti priveľkému množstvu grantov a preferuje skromnejší sedemročný rozpočet EÚ, aby zistil aký nastal "priestor na manévrovanie". Stretol sa tiež s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ktorý pred summitom hrozil použitím veta, ak kompromisná dohoda bude obsahovať zmienky a previazanosti s dodržiavaní princípov právneho štátu.
Následne, počas pracovnej večere, Michel lídrom EÚ predstavil nový text týkajúci sa nástroja EÚ budúcej generácie, čiže plánu na obnovu a odolnosť zrodenom po koronakríze. Podľa politico.eu sa nový návrh týka hlavne druhej fázy schvaľovania finančnej pomoci cez plán obnovy, čiže vyhodnocovania národných reformných plánov, bez ktorých členské štáty nemôžu žiadať o pridelené finančné zdroje.
Existuje politická vôľa dosiahnuť dohodu ešte v priebehu tohto víkendu
Podľa tohto návrhu musí národné plány odobriť Hospodársky a finančný výbor Rady EÚ. Ak členovia výboru nedosiahnu konsenzus, dotknuté členské krajiny môžu vzniesť námietky a predložiť záležitosť Európskej rade. Alokované platby nebudú podpísané kým sa lídri EÚ touto otázkou nebudú zaoberať. Michelov návrh už obsahuje aj vyhlásenie Európskej komisie, ktorá sa týmto zaväzuje, že nezrealizuje platby pre tú - ktorú členskú krajinu, kým sa nevyriešia obavy načrtnuté Hospodárskym a finančným výborom Rady EÚ.
Druhá časť Michelovho najnovšieho návrhu sa týka alokačného vzorca pre prerozdeľovanie peňazí podľa poklesu hrubého domáceho produktu (HDP) v tomto roku a na budúci rok. Podľa politico.eu ide o predvídateľnejší scenár kto koľko dostane a je zárukou, že každá členská krajina niečo získa z multimiliardového balíka na obnovu. Ešte pred pracovnou večerou český premiér Andrej Babiš počas stretnutia s českými novinármi upozornil, že názory jednotlivých lídrov sú "príliš odlišné" a zatiaľ nie sú blízko dohody. Nejednotnosť názorov sa podľa jeho slov týka hlavne výšky ozdravného fondu. Európska komisia navrhla, aby si EÚ na plán obnovy na finančných trhoch požičala 750 miliárd eur. "Zatiaľ nemám pocit, že sa blížime k dohode, mám skôr opačný pocit," uviedol Babiš.
Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič však počas pracovnej prestávky pre médiá naznačil, že existuje politická vôľa dosiahnuť dohodu ešte v priebehu tohto víkendu. Za najväčšiu prekážku a "nerealistický plán" označil tvrdohlavosť holandského premiéra Rutteho, ktorý stále trvá na svojej pozícii, že vyplatenie prostriedkov na hospodársku obnovu pre každú jednu krajinu musia jednomyseľne schváliť všetky členské krajiny EÚ a nie Európska komisia. To predpokladá možnosť, že akýkoľvek člen EÚ môže vetovať peniaze cez plán obnovy určené pre inú členskú krajinu.
