BRUSEL - Česko by mohlo z únijného fondu obnovy vďaka zmene kritérií získať takmer o 2,8 miliardy eur viac, než podľa pôvodného návrhu Európskej komisie. Po skončení sobotňajšieho druhého dňa summitu Európskej únie venovaného fondu obnovy ekonomík po koronavírusovej kríze a budúcemu sedemročnému rozpočtu to vyhlásil český premiér Andrej Babiš.
Podľa upraveného návrhu šéfa Európskej rady Charlesa Michela by navyše mohla Českej republike pribudnúť aj miliarda eur vo viacročnom rozpočte v rámci kohéznej politiky. Dohoda sa však podľa Babiša zatiaľ nerysuje a hlavnou spornou témou sobotňajšieho rokovania bola podmienenosť čerpania peňazí rešpektovaním vlády práva.
Podľa českého premiéra k zvýšeniu sumy pomôže nový kľúč pre rozdeľovanie grantov z fondu, s ktorým počíta návh, ktorý Michel predložil lídrom v sobotu. "Zo všetkých krajín je to najväčší nárast, to je veľmi dobrá informácia," povedal novinárom v noci na dnes Babiš. Česko malo podľa pôvodného návrhu eurokomisie získať na grantoch vyše osem miliárd eur. Sobotňajší Michelov návrh pridáva ČR tiež miliardu v štrukturálnych fondoch na rozvoj regiónov.
Podľa Babiša však zatiaľ nie je isté, či prezidenti a premiéri, ktorí sa opäť zídu dnes napoludnie, nakoniec dospejú ku kompromisu. Michel síce po tlaku Holandska, Rakúska a škandinávskych krajín 50 miliárd z balíka grantov vo fonde obnovy premiestnil na pôžičky, takže pomer týchto dvoch položiek má byť po novom 450 ku 300 miliardám. Spomínané krajiny však požadujú ďalšie ústupky, ktoré však nie sú ochotné pripustiť Taliansko a Španielsko ako najväčší príjemcovia z fondu.
Podľa Babiša sa v sobotu večer ukázali aj spory okolo princípu vlády práva, ktorého rešpektovaním má byť čerpanie peňazí podmienené. Medzi požiadavky Poľska a Maďarska na strane jednej a Holandska na druhej strane sa zatiaľ kompromis nerysuje, povedal Babiš. Michelov návrh počítal s touto podmienenosťou.
Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorého krajina rovnako ako Poľsko spájanie peňazí a rešpektovanie hodnôt odmieta, však predložil vlastný návrh, ktorý o vláde práva vôbec nehovorí. "Zatiaľ to nevyzerá na nejakú dohodu," usudzuje Babiš.
Summit pokračuje tretím kolom rokovaní
Mimoriadny summit EÚ venovaný hľadaniu kompromisnej podoby sedemročného rozpočtu Únie na roky 2021 - 2027 a dohody o pláne hospodárskej obnovy Európy po koronakríze sa v sobotu neskoro večer skončil bez výsledku a bude pokračovať v nedeľu, tretím rokovacím dňom. Krátko po 23.00 h miestneho času ukončenie druhého dňa rokovaní potvrdil aj hovorca predsedu Európskej rady Charlesa Michela, Barend Leyts a spresnil, že premiéri a prezidenti sa k rokovaciemu stolu vrátia v nedeľu na obed.
Michel sa na summite pokúša obhájiť kompromisný dvojbalík - dlhodobý rozpočet aj plán obnovy - v celkovej hodnote viac ako 1,82 bilióna eur, naráža však na rozdielne názory šéfov štátov a vlád o tom ako má prerozdeľovanie financií a kontrola tohto procesu vyzerať. Očakáva sa, že v nedeľu predloží už posledný kompromisný text dohody, na ktorom sa pracuje aj počas noci a ktorý zohľadní sériu sobotňajších rokovaní v užšom formáte s lídrami niektorých členských krajín, najmä však s predstaviteľmi takzvanej Skupiny šetrných (F4) - Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko, ku ktorým sa často hlási aj Fínsko.
Španielsky premiér Pedro Sanchez na svojom účte na Twitteri sobotňajšie rokovania zhodnotil ako "intenzívne" a skonštatoval, že hoci je Španielsko spokojné s doteraz dosiahnutými výsledkami, treba v rokovaniach pokročiť a dosiahnuť dohodu o finančnom balíku, ktorý zaistí potrebnú obnovu po koronakríze.
Continuamos en Bruselas. Una intensa jornada de reuniones y encuentros bilaterales para alcanzar un buen acuerdo para España y para el conjunto de la #UE.
— Pedro Sánchez (@sanchezcastejon) July 18, 2020
Seguimos buscando puntos de unión para avanzar en el paquete financiero que permita la recuperación tras la pandemia. #EUCO pic.twitter.com/12oyWIq3Pq
Týždenník Politico na svojej webovej stránke upozornil, že v návrhu kompromisnej dohody zrejme zostane zmienka o naviazanosti dlhodobého rozpočtu a finančnej pomoci cez ozdravný plán na právny štát. To pred summitom odmietal maďarský premiér Viktor Orbán, s ktorým sa Michel v druhý deň rokovaní stretol na bilaterálnom stretnutí. Podľa politico.eu Michel v tomto nemohol ustúpiť, lebo mnoho členských krajín EÚ, na čele s Holandskom, je nespokojných so stavom, keď z rozpočtu Únie prúdia veľké toky peňazí do krajín, ktoré sú kritizované, že podkopávajú základné zásady demokracie a právneho štátu.
Sobotňajší večer sa okrem oficiálnych rokovaní niesol aj v znamení mnohých bilaterálnych stretnutí. Na jednom z nich sa stretol premiér SR Igor Matovič so šéfom chorvátskej vlády Andrejom Plenkovičom, pričom sa obaja vyslovili, že budúci rozpočet by mal zaistiť čo najväčšie možné výdavky na politiku súdržnosti.
