BRUSEL - Na dosiahnutie kompromisnej dohody ohľadom budúceho sedemročného rozpočtu EÚ a pláne hospodárskej obnovy bude potrebné osobné stretnutie lídrov 27 členských krajín EÚ. Predseda Európskej rady Charles Michel avizoval, že by k nemu malo dôjsť v priebehu júla.
"Máme v úmysle zorganizovať fyzický summit okolo polovice júla, tu v Bruseli. Predložím konkrétne návrhy, aby sme mohli prijať spoločné rozhodnutie. Uvedomujeme si, že je nevyhnutné prijať toto rozhodnutie čo najskôr," uviedol Michel v správe pre médiá.
Podľa tlačovej agentúry AP piatkový videosummit trval okolo štyroch hodín. Jeho cieľom bola pripraviť cestu k budúcemu kompromisu. Rokovania lídrov poukázali na spoločnú vôľu šéfov štátov a vlád po rýchlej reakcii v dobe po koronakríze. Zároveň však potvrdil, že medzi členskými krajinami pretrvávajú v sporných otázkach značné rozdiely.
Piatkový videosummit bol prvým rokovaním lídrov EÚ o nových plánoch Európskej komisie (EK), ktorá predstavila obnovený sedemročný rozpočet vo výške 1,1 bilióna eur (1,1 percent HDP EÚ) a navrhla vytvoriť fond na obnovu a odolnosť, čiže stimulačný balík vo výške 750 miliárd eur. Nový fond by mal následne prerozdeliť medzi členské krajiny 500 miliárd eur v podobe grantov a 250 miliárd eur vo forme výhodných pôžičiek.
Avšak návrh EK, ktorého cieľom je pomôcť oživiť a zároveň modernizovať ekonomiky členských štátov po koronakríze, nemá stále jednomyseľnú podporu. Lídri majú ďalších niekoľko týždňov k dobru, aby sa priblížili k nejakej prijateľnej dohode.
Ozdravný plán EK v podobe kombinácie vzájomného zdieľania dlhov, evratných grantov a výhodných pôžičiek ani v piatok nezískal podporu krajín známych ako Štvorica šetrných (F4 - Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédska). Tie trvajú na svojej pozícii, že sa Únia nesmie príliš zadlžovať, aby podporila krajiny najťažšie postihnuté pandémiou nového koronavírusu. Tvrdia, že požičané peniaze treba prerozdeliť v podobe podmienených pôžičiek, a nie grantov.
Ďalšia sporná téma sa týka spôsobu, akým by mali byť tieto peniaze rozdelené. Návrh EK zohľadňuje veľkosť populácie členských krajín, hrubý domáci produkt na obyvateľa a mieru nezamestnanosti. Niektoré členské krajiny žiadajú rozšíriť zoznam kritérií o položky, ktoré by vernejšie odzrkadlili dopad koronakrízy.
