BRUSEL - Veľvyslanci členských štátov NATO budú mať v piatok mimoriadnu schôdzku, na ktorej prediskutujú vyhlásenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, že USA majú v pláne odstúpiť od Zmluvy o otvorenom nebi. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP.
Agentúra TASS dodala, že centrála NATO odmietla odpovedať na otázku, ktorý z členských štátov prišiel s iniciatívou na zvolanie Severoatlantickej rady. Zdroje agentúry TASS však uviedli, že šlo o USA, ktoré sa usilujú získať podporu spojencov v aliancii pre svoje rozhodnutie odstúpiť od zmluvy. Formálne odstúpenie USA od zmluvy nastane o šesť mesiacov, uviedla agentúra Reuters s tým, že rozhodnutiu Trumpovej administratívy predchádzal šesť mesiacov trvajúci audit.
Počas auditu sa ukázalo, že účasť USA v Zmluve o otvorenom nebi "už nie je v záujme Ameriky", napísal Reuters. Podľa Washingtonu Rusko túto zmluvu viackrát porušilo, pričom spôsobom, ktorý by mohol predstavovať vojenskú hrozbu pre Spojené štáty a jej spojencov. Ako príklad porušenia zmluvy sa uvádza, že Rusko zakazuje lety nad Moskvou a Čečenskom, v blízkosti Abcházska i Južného Osetska a sťažuje monitorovacie lety nad ruskou exklávou Kaliningrad.
"Selektívny prístup" Ruska k plneniu Zmluvy o otvorenom nebi konštatovali hlavy štátov a vlád členských krajín NATO už na svojom summite už v roku 2018. Uviedli pritom, že tento prístup podkopáva "našu bezpečnosť", citovala agentúra TASS, podľa ktorej jej zdroj vo štvrtok zopakoval tieto obavy. Podľa hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej však Rusko nepozná výhrady Spojených štátov k plneniu zmluvy Ruskom.
Zacharovová dodala, že v rámci zmluvného mechanizmu existuje osobitná komisia, ktorej úlohou je prešetrovať prípadné kontroverzie. Na jej pôde sa však podľa Zacharovovej neprerokúvali žiadne výhrady zmluvných strán voči Rusku. Zmluva o otvorenom nebi, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2002, vytvorila režim prieskumných letov nad územiami 34 signatárskych štátov, ku ktorým patrí aj Slovensko. Cieľom zmluvy je zvýšiť otvorenosť a transparentnosť vojenských síl a aktivít.
Prieskumné lety nad územím druhej krajiny navrhol Sovietskemu zväzu už v júli 1955 vtedajší americký prezident Dwight Eisenhower. Moskva túto myšlienku vtedy odmietla, ale prezident George H.W. Bush ju oživil v máji 1989. Zmluvu podpísalo aj Kirgizsko, ale ešte ju neratifikovalo.
