BRUSEL - Európska komisia (EK) predstavila v stredu balík špecifických odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktorý v súvislosti s následkami pandémie nového druhu koronavírusu poskytuje všetkým členským štátom Európskej únie ekonomickú a politickú orientáciu a zameriava sa na najnaliehavejšie výzvy spôsobené pandémiou a na obnovenie trvalo udržateľného rastu.
Odporúčania eurokomisie sú rozdelené na dva ciele: v krátkodobom horizonte je to snaha zmierniť vážne negatívne sociálno-ekonomické následky pandémie a potom v krátkodobom až strednodobom horizonte dosiahnuť trvalo udržateľný a inkluzívny rast, ktorý krajinám Európskej únie uľahčí ekologický prechod a digitálnu transformáciu. Ročná stratégia trvalo udržateľného rastu načrtla stratégiu Európskej komisie založenú na podpore konkurencieschopnej udržateľnosti s cieľom vybudovať hospodárstvo, ktoré bude pracovať pre ľudí a pre celú planétu.
Valdis Dombrovskis - výkonný podpredseda EK pre hospodárstvo, ktoré pracuje pre ľudí - pred novinármi uviedol, že koronavírusová pandémia zasiahla Európsku úniu ako asteroid a zanechala v európskom hospodárstve obrovskú dieru. "Balík jarného semestra bol prepracovaný a zefektívnený, aby poskytoval usmernenie pre členské štáty v dobe turbulencií. V tejto fáze sa zameriavame na investície do verejného zdravia a ochranu pracovných miest a spoločností," vysvetlil Dombrovskis. Dodal, že krajiny EÚ budú aj po kríze potrebovať reformy na zlepšenie produktivity a podnikateľského prostredia.
Odporúčania sa vzťahujú na štyri dimenzie udržateľnej konkurencieschopnosti - stabilitu, spravodlivosť, environmentálnu udržateľnosť a konkurencieschopnosť. Kladú tiež osobitný dôraz na zdravie. V odporúčaniach sa odráža aj záväzok EK integrovať ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja do európskeho semestra, pretože ponúkajú integrovaný rámec zahŕňajúci otázky verejného zdravia a sociálne, environmentálne a ekonomické záujmy.
Odporúčania sa týkajú oblastí, ako sú investície do verejného zdravia a odolnosti systémov zdravotníctva, zachovanie zamestnanosti prostredníctvom finančnej podpory pre pracovníkov postihnutých krízou, investície do ľudí a zručností, podpora podnikového sektora (najmä malých a stredných podnikov) a zabránenie agresívnemu daňovému plánovaniu a praniu špinavých peňazí.
Fiškálne odporúčania pre tento rok sa líšia od rozpočtových požiadaviek, ktoré by sa za normálnych okolností uplatňovali. Spresňuje sa v nich, aby členské štáty prijali opatrenia na účinný boj s pandémiou, udržanie hospodárstva a podpory následného oživenia. Ak to hospodárske podmienky umožňujú, cieľom fiškálnej politiky by malo byť dosiahnutie obozretnej strednodobej fiškálnej pozície a zabezpečenie udržateľnosti dlhu a zároveň zvyšovanie investícií.
Komisia je povinná pripraviť tieto odporúčania pre členské štáty, ktoré samotné plánujú - z dôvodov súvisiacich s koronavírusom -, alebo pre tie, ktoré podľa predpovedí EK v roku 2020 porušia trojpercentnú hranicu rozpočtového deficitu. Špecifické odporúčania berú do úvahy negatívny dosah pandémie koronavírusu na národné verejné financie. Na základe obrovskej neistoty súvisiacej s mimoriadnymi makroekonomickými a fiškálnymi následkami pandémie sa eurokomisia domnieva, že v tomto okamihu by sa nemalo prijať rozhodnutie o tom, či sa voči členským štátom bude uplatňovať postup pri nadmernom deficite.
Komisia pripomenula, že koordinovaná európska hospodárska reakcia je nevyhnutná na obnovenie hospodárskej činnosti, zmiernenie škôd na hospodárskej a sociálnej štruktúre a tiež na zníženie rozdielov a nerovnováh medzi členmi EÚ. Európsky semester zameraný na koordináciu hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti podľa stanoviska EK predstavuje zásadný prvok stratégie obnovy a v tejto súvislosti eurokomisia vyzvala Radu EÚ (členské štáty), aby prijala špecifické odporúčania pre jednotlivé krajiny a aby ich členské štáty plne a včas implementovali.
