NEW YORK - Fyzické a psychické vyčerpanie, nedostatok vybavenia, obrovské počty pacientov a pocit bezmocnosti z toho, že mnohým nie je možné pomôcť. S tým všetkým v posledných týždňoch bojovala zdravotná sestra Martina Němcová, ktorá sa stará o pacientov s COVID-19 v nemocnici vo White Plains neďaleko New Yorku. Na vrchole epidémie zažila situácie dovtedy nepredstaviteľné. Mŕtvych pacientov jej pomáhali baliť študentky, "ktoré ešte ani nematurovali", a v určitej fáze nemocnici došli aj "veci, do ktorých sa tí mŕtvi ľudia balia". Povedala, že by podobným svedectvám sama neverila, keby krízu neprežila.
„Asi jediné slovo, ktorým sa to dá opísať, je cunami. Viete, že nejaká vlna príde, ale neviete si predstaviť, ako strašne obrovská tá vlna bude,“ povedala 45-ročná Češka, ktorá v nemocnici severne od New Yorku pracuje vyše 20 rokov. Na rozsah krízy z posledných týždňov sa podľa nej v podstate nebolo možné pripraviť. „Pripravíte si nejaké tie ventilátory a tak ďalej a zrazu zistíte, že to, čo ste si pripravili, je asi tak desať percent toho, čo naozaj potrebujete,“ zhrnula.
Nestíhali sa starať o pacientov
Zdravotníci vo White Plains začali váhu epidémie pociťovať ako jedni z prvých v USA, pretože sa im do starostlivosti dostali chorí z neďalekého New Rochelle. Toto severovýchodné predmestie New Yorku bolo z počiatku hlavným ohniskom nákazy koronavírusom v rovnomennom americkom štáte. V druhom marcovom týždni tam bola vyhlásená lokálna karanténa po tom, čo lekári odhalili stovku infikovaných.
„New York hlásil desať chorých a my sme ich naraz mali niekoľko stoviek a vôbec sa to nedalo zvládnuť. (...) Zakaždým, keď ste sa pozreli k dverám, tak tam bola ďalšia sanitka s niekým, kto nemohol dýchať,“ opísala situáciu Němcová s tým, že na novú chorobu žiadne zo zabehnutých postupov nefungovali.
„A zrazu tá bezmocnosť, tá strašná bezmocnosť, že nech robíte, čo robíte, tak sa s tým nedá vôbec nič urobiť. A keď sa otočíte, je tam ďalších desať, dvanásť, pätnásť (pacientov),“ pokračovala.
Na jej pracovisku sa v necelom mesiaci kapacita intenzívnej starostlivosti navýšila zo 16 lôžok na 82, pričom miesta sa rýchlo naplnili. Každý zdravotník musel dohliadať na viac vážne chorých pacientov, než je zvykom, a ochranné pomôcky určené na jedno použitie sa začali používať opakovane, podobne ako trubičky od pľúcnych ventilátorov.
„Hneď ako uvoľníte posteľ, tak je tam niekto iný ... Naše márnice boli, samozrejme, úplne preplnené, museli sme tých ľudí dávať do mraziacich áut. Došli nám tie veci, do ktorých sa tí mŕtvi ľudia balia,“ opísala. Z rozhovorov so zdravotníčkami pôsobiacimi v srdci neďalekého veľkomesta navyše vyrozumela, že môže byť ešte horšie.
Najhorší moment, aký Martine utkvel v pamäti
Ako obzvlášť extrémny jej v pamäti utkvel moment, kedy musel byť jednému z pacientov, ktorý "očividne umieral", v zhone a bez dôkladného čistenia odobraný ventilátor kvôli záchrane iného chorého. Umierajúci potom zostal na lôžku s dýchacou maskou a "čakali sme, až mu jednoducho vypovie srdce".
Pri jednej zo smien na začiatku apríla zase Němcovej umreli pred očami dvaja pacienti počas jednej hodiny. Keď si vyžiadala posilu kvôli uvoľňovaniu lôžok, "poslali mi žiačky zo škôl, ktoré ešte ani nematurovali". „To boli naše pomocné sily, ktoré pomáhali tých mŕtvych baliť,“ opísala matka dvoch detí.
Zdravotníci bojujú s únavou a psychickou záťažou
Zdravotníci starajúci sa o ľudí infikovaných koronavírusom SARS-CoV-2 kvôli ochranným oblekom a izolácii od vonkajšieho sveta často za dlhých smien nemajú čas ani jesť a piť. S únavou sa potom spája nebývalá psychická záťaž, ktorá je umocnená zložitým rozhodovaním pri komunikácii s rodinnými príslušníkmi chorých. „Veľakrát to bolo krásne, že ste dokázali tie rodiny spojiť. A niekedy to bolo, že vás to úplne rozhodilo,“ povedala Němcová.
Spomenula v tejto súvislosti prípad istej ženy, ktorá nechcela poslať fotografiu jej chorého manžela, pretože po niekoľkých dňoch hospitalizácie "vyzeral ako niekto úplne iný". Inej žene sa údajne po pohľade na svojho muža ležiaceho na jednotke intenzívnej starostlivosti priťažilo natoľko, že krátko nato utrpela infarkt. „Predtým na tom bola strašne dobre, len sa jej horšie dýchalo. A keď ho videla, strašne sa rozplakala a hovorila, 'dostaňte ma odtiaľto preč' ... Neviem, či to tá pani prežila,“ tvrdí Češka.
Ona aj ďalší zdravotníci pôsobiaci vo White Plains už majú v týchto dňoch kvôli možným psychickým ťažkostiam k dispozícii odbornú pomoc, pre českú sestričku sú ale najväčšou oporou kamaráti a rodina. Priznala však, že pocity zo zážitkov z práce sa veľmi ťažko vysvetľujú "niekomu, kto v tom nie je". Snaží sa tak čo najviac komunikovať so svojimi kolegyňami.
„Jednoducho si vždy spytujete svedomie a máte pocit viny, že ste niekde niečo mali urobiť,“ povedala. Aj pre ostrieľaných zdravotníkov a zdravotníčky pri tom môže byť situácia v istých momentoch nezvládnuteľná. Němcová spomínala na koniec jednej zo svojich 12-hodinových smien, pri ktorom jej rovnako veľmi skúsenú kolegyňu zrejme premohla panika a jej pacientov musel prevziať niekto iný. „Jednoducho to nešlo. To dievča to vôbec neunieslo, nemohlo ísť späť dovnútra,“ spomínala Češka.
Situácia v newyorských nemocniciach sa zlepšuje
V posledných dňoch sa už podľa všetkého situácia v nemocniciach štátu New York zlepšuje. Zlom vo White Plains prišiel podľa Němcovej na Veľkonočný pondelok, kedy dorazili posily v podobe skupiny armádnych zdravotníkov. „To bol zázrak, to sa vôbec nedá opísať. Stáli tam a čakali, až im povieme, čo majú robiť ... A od toho dňa je všetko lepšie,“ povedala.
Česká zdravotná sestra sa domnieva, že jej nemocnica sa s udalosťami posledných týždňov vysporiadala najlepšie, ako mohla. Šokom pre ňu vraj bolo to, že kvôli COVID-19 nezomierali len dlhodobo vážne chorí alebo starí ľudia. „Ja som pochovala dvadsaťsedemročného,“ vyhlásila. Vysvetlila, že daný muž mal astmu, čo ale podľa nej stále nebol scenár, aký by médiá na začiatku pandémie popisovali. „Vôbec nehovorili, že takto mladí ľudia budú umierať,“ dodala.
