BRUSEL - Štvrtkový on-line summit Európskej únie môže rozhodnúť o tom, či členské štáty Úniu zachránia, alebo odštartujú jej zánik. Aj takýto pohľad majú na mimoriadne zasadnutie Európskej rady slovenskí poslanci Európskeho parlamentu (EP).
Poslanec Robert Hajšel (Smer-SD) zo skupiny socialistov a demokratov (S&D) upozornil, že tieto rokovania môžu ohroziť jednotu EÚ. Lídri budú rokovať o financovaní obnovy ekonomiky po koronakríze, pričom je jasné, že členské štáty možno podľa ich záujmov rozdeliť do niekoľkých skupín a ani tieto skupiny nie sú úplne homogénne. "Štáty, ktoré viac prispievajú do spoločného rozpočtu ako z neho dostávajú, nebudú čeliť iba priateľom kohézie, kde patrí aj Slovensko, ale najmä Taliansku, volajúcemu po spoločnom zdieľaní dlhu kopiaceho sa v dôsledku koronakrízy," upozornil.
Viac informácií nájdete aj na Facebooku
Dodal, že ďalšie štáty sa snažia o kompromis v otázke, kto a kedy zaplatí reštart ekonomiky. "Ak štáty na svojich postojoch nič nezmenia a nedajú bokom egoistické záujmy, ohrozia nielen dohodu o fonde obnovy a naštartovaní ekonomiky paralyzovanej koronavírusom, ale zasejú pochybnosti, či sa na niečom dôležitom v budúcnosti vôbec dohodnú," opísal situáciu. Hajšel vyjadril nádej, že summit sa skončí nejakou všeobecnejšou dohodou o tom, z čoho a ako sa bude financovať fond obnovy. "Ak to budú koronabondy, bude to víťazstvo pre Taliansko a ústupok tých, ktorí spoločné zdieľanie dlhu odmietali," skonštatoval.
Poslanec Vladimír Bilčík (SPOLU-OD) z frakcie európskych ľudovcov (EPP) tvrdí, že lídri sa na summite EÚ musia politicky zomknúť a hľadať spoločné riešenia na zotavenie ekonomiky po koronakríze. "Žiaden štát nezvládne hospodársku obnovu sám. Ak sa rozhádame, dáme šancu mocnostiam, ako sú Rusko a Čína, aby nás ešte viac oslabili," odkázal. Vyslovil sa za novodobý Marshallov plán a podporil myšlienku ozdravných dlhopisov, za ktoré by EÚ ručila navýšeným dlhodobým rozpočtom. Zároveň však dodal, že ekonomika EÚ bude potrebovať aj ďalšie finančné injekcie, aby sa vyhla recesii.
Poslanec Eugen Jurzyca (SaS) zo skupiny konzervatívcov a reformistov (ECR) si myslí, že následky pandémie na hospodársky vývoj Európskej únie budú najzásadnejšie od druhej svetovej vojny. "Je logické, že dochádza k realokácii výdavkov európskeho rozpočtu. Záchranný balík prijatý minulý týždeň vnímam pozitívne. Bez rýchlej finančnej pomoci by skrachovali v EÚ aj zdravé firmy, ktorých činnosť je kvôli koronavírusu obmedzená," opísal situáciu.
Skeptickejšie už vníma návrhy astronomických stimulačných balíkov, ktoré majú financovať oživenie ekonomiky. Upozornil, že Únia vstúpila do tejto krízy s vysokými dlhmi, bez fiškálnych rezerv a bez potrebných reforiem.
Podľa jeho slov sa nákladné stimulačné balíky môžu financovať len z vyšších daní alebo z vyššej inflácie, pričom obe by brzdili produktivitu a rast, a teda aj zamýšľané hospodárske oživenie. Poslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) z liberálnej frakcie Obnovme Európu vníma, že kolektívna reakcia EÚ na ekonomické následky pandémie obsahuje tri balíky opatrení: pre zamestnancov, pre podnikateľov a pre členské štáty.
"Všetky sú veľmi dôležité a som rád, že sme členmi EÚ, vďaka ktorej aj túto krízu zvládneme lepšie. Zároveň však dúfam, že nezabudneme aj na neziskové organizácie a charity, ktoré hrajú dôležitú úlohu v ekonomickom dianí a živote všetkých Európanov," uviedol. Za kľúčový moment summitu považuje dosiahnutie jasnej dohody lídrov o plánoch pre časy po kríze - vrátane ich podpory pre plán zelenej obnovy.
